Ako sa pozeráte na raketový útok Američanov na sýrsku vojenskú základňu? Je to podľa vás oficiálny vstup USA do vojny?
Najskôr by som povedal, že sa nedomnievam, že tento raketový útok bol rýdzo reakciou na chemický útok v Chán Šajchúne v provincii Idlib. Je úplne absurdné sa domnievať, že šesť rokov trvajúce tragédie nevídaných rozmerov vrátane oveľa horších masakrov a zverstiev v sýrskom konflikte boli prehliadané a ignorované zo strany medzinárodného spoločenstva a Spojených štátov zvlášť, a až tento útok, ktorý si vyžiadal niekoľko desiatok životov, nemohli ich citlivé žalúdky stráviť.
Skutočné dôvody útoku by som hľadal niekde v strategickej rovine. Podľa môjho názoru v sýrskom konflikte boli záujmy a ciele zahraničnej politiky USA naplnené bez priamej vojenskej intervencie z ich strany.
Tieto ciele boli zabezpečované spojencami USA v oblasti, predovšetkým Tureckom, Saudskou Arábiou a Katarom. Tieto štáty zo začiatku pomohli vytvárať a mobilizovať politickú aj ozbrojenú sýrsku opozíciu lojálnu predovšetkým im a Západu všeobecne.
Ďalej túto opozíciu podporovali a sponzorovali počas celého trvania konfliktu, nie v záujme vytúženej demokratickej zmeny v Sýrii, ale pre naplnenie jej agend.
Zlom nastal vo chvíli, keď Rusko v septembri 2015 vstúpilo vojensky do konfliktu na požiadavku sýrskeho režimu. Bol to moment, ktorý nastolil Rusko ako hlavného hráča v sýrskom konflikte, a tu ja vidím pravý dôvod amerického raketového útoku na leteckú základňu sýrskej armády.
Od spomínanej ruskej vojenskej intervencie, podľa môjho názoru, sa USA pokúšajú o zmenu tejto reality. Prirodzene sa pokúšajú teda o vyváženie alebo prevážanie ruského vplyvu.
Ak bude tento americký útok ojedinelý, potom nemožno čakať žiadnu zmenu, a preto si myslím, že nemusí byť pravdepodobne ojedinelý a bude iba predznamenávať aktívnejšie intervencie USA.
Zmienili ste sa aj o cieľoch a záujmoch politiky USA v sýrskej otázke, aké boli tieto ciele z vášho pohľadu?
USA nás presvedčili o tom, že ich politika v oblasti sleduje iba záujmy Izraela a že je to jediným kritériom ich politiky. Dôkazom toho sú práve chemické zbrane, v ktorých Izrael vidí akúsi hrozbu pre svoju bezpečnosť, a teda sa stali červenou líniou v oficiálnej zahraničnej politike USA v oblasti.
Osobne som presvedčený o tom, že keby išlo USA skutočne o pomoc Sýrčanom a zabránenie režimu v jeho represiách, a donútenie k ústupkom v záujme politickej premeny, tak to mohli robiť dávno. Skvelá a ideálna príležitosť bola na začiatku sýrskeho povstania v roku 2011. Namiesto toho pomohli cez svojich spojencov nastoleniu občianskej sektárskej vojny, ktorá zničila akúkoľvek perspektívu pre mier, slobodu a dôstojný život Sýrčanov.
Preto ani nevnímam americký útok ako prirodzenú ľudskú reakciu proti použitiu chemických zbraní, ako je deklarované v oficiálnych vyhláseniach americkej administratívy.
Mazen Maialeh, Sýrčan žijúci v ČR
Sú informácie o tom, kto vlastne použil chemické zbrane, relevantné alebo je to do istej miery propaganda?
Chemický útok v Chán Šajchúne nemá doteraz jasného vinníka. Doteraz neprebehlo relevantné nestranné vyšetrovanie a nie sú k dispozícii žiadne dôveryhodné závery. Z pohľadu toho, ktorá strana to podnikla, môžem povedať, že to objektívne mohli podniknúť obe strany.
V prípade schémy by som sa skôr domnieval, že to podnikli určité jastrabovité okruhy vnútri režimu, ktoré stále nechcú dať priechod pre mierové riešenie. Pretože skrátka nechcú akceptovať, že každé politické urovnanie bude znamenať koniec režimu, pretože v jeho dôsledku bude vytvorená nová politická moc a nové, možno slobodné voľby, a to je de facto koniec režimu. Zmienil som sa v prípade režimu o okruhoch, pretože z pohľadu režimu mu tento útok určite neprospel.
V prípade opozície nemožno vylúčiť, že to podnikli sami rebeli s vedomím, že to bude prisúdené režimu a že to vyvolá takúto reakciu. Nevylučujem, že to podnikli rebeli v spolupráci s nejakou spravodajskou službou na objednávku. Jeden dôležitý aspekt v tejto otázke spočíva v tom, že sýrska opozícia, politická i ozbrojená, si nedokázala predstaviť koniec režimu inak, než že celú moc prevezme po líbyjskom vzore. Preto sa stavala, a to tiež pre záujmy, ktoré za ňou stoja, prakticky proti všetkým snahám o politické urovnanie, čím reagovala na rovnako odmietavé stanovisko režimu.
V danej situácii sa mi zdá, že pravda o tom, kto stojí za týmto útokom, sa stáva v tejto chvíli druhotnou.
Turecko by podľa vyhlásenia Erdogana „ešte pritvrdilo“. Aký na to máte názor?
Turecko na čele s Erdoganom, spolu so skôr spomínanými štátmi Perzského zálivu, majú spolu leví podiel na tragickom vývoji udalostí v Sýrii. Zhodne zneužili povstania a mierové protesty proti despotickému sýrskemu režimu, aby formovali a riadili sýrsku opozíciu podľa svojich agend a plánov. Tiekli miliardy dolárov v prospech presadenia týchto agend vo finančnej a zbrojnej forme. Tieto agendy, ktoré viedli k islamizácii a militarizácii protestného hnutia, viedli následne k onej tragickej občianskej vojne, a možno povedú nakoniec k zániku Sýrie ako štátu.
Treba dodať, že tieto agendy boli zároveň agendou režimu, pretože jedine taká opozícia, džihádistická, islamistická, sektárska a radikálna, takýto vývoj udalostí ospravedlňuje brutalitou, s akou režim potláča odpor opozície všetkého druhu, predovšetkým tej mierovej časti vo svojich väzniciach.
Turecko má podľa Maialeha leví podiel na tragickom vývoji udalostí v Sýrii. Zdroj: Holubnastrese.cz
Sýrska opozícia, mám na mysli tú, ktorá sa formovala v Turecku, za daných okolností daného vývoja nemá šancu získať sympatiu a podporu verejnosti obyčajných ľudí vo svete, ale ani samotných Sýrčanov, a nebyť podpory zo strany Turecka a štátov Zálivu, tak by určite v tejto podobe už neexistovala.
Keď sa vrátim k vašej otázke, dodám, že vyhlásenie Erdogana ma, samozrejme, neprekvapuje, boduje týmto u Trumpa a ponúka sa mu ako partner pre prípadnú ďalšiu fázu amerických plánov v tejto otázke.
Erdogan má pocit, že za svoju masívnu intervenciu v sýrskej otázke toho nakoniec príliš nevyťažil, a preto hľadá ďalšiu príležitosť, ako by tú bilanciu nejako vylepšil.
Vidíte tieto udalosti ako medzník v sýrskom spore alebo ešte väčšiu eskaláciu napätia?
Ako som už povedal, ak sa nebude tento útok opakovať, tak podľa môjho názoru nemá politicky veľký význam. Skôr sa domnievam, že tento útok predznamenáva novú éru, ktorá sa možno začala už pred Trumpom, keď sa USA snažia hrať aktívnejšiu a zásadnejšiu úlohu v tomto konflikte. Avšak tá zásadnejšia rola znamená, že sa pokúsia ubrať z doterajšej dominantnej roly Ruska, a to sa Rusom asi nebude páčiť, a preto nepredpokladám, že sa ľahko podvolia vôli USA.
Z toho vyplýva istá hrozba eskalácie konfrontácie na sýrskom území, čo môže byť veľmi nebezpečné.
Zastávam názor už od začiatku protestov v Sýrii, že riešenie konfliktu je možné len cez konsenzus medzi USA a Ruskom, a keďže k takému konsenzu nedochádzalo, tak konflikt eskaloval, až došiel do podoby sektárskej občianskej vojny. Logicky vzaté, keď bude eskalovať konfrontácia medzi týmito veľmocami, bude eskalovať aj sýrsky konflikt do ešte horších a brutálnejších podôb a možno k totálnej skaze, ale rád by som dúfal, že na to nedôjde.
Udivuje ma, že ako bývalý opozičný politik sa rozchádzate na celej čiare s názormi existujúcej sýrskej opozície, ktorá americký útok podporuje. Považujete sa teda stále za opozičného politika?
Začnem od konca. Môj názor na sýrsky režim sa rozhodne nezmenil a nezmení, a dodám, že som sa stal opozičným politikom pred viac ako tromi desiatkami rokov vďaka svojim ideálom a zásadám, nie z dôvodov náboženskej alebo etnickej príslušnosti, čo, bohužiaľ, hrá zásadnú úlohu v postoji väčšiny Sýrčanov v súčasnosti. Nemohol som skrátka akceptovať brutalitu režimu a jeho systematické porušovanie ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, nemohol som akceptovať jeho bezmedznú korupciu a rôzne sektárske diskriminácie. Cítil som prirodzenú solidaritu s perzekvovanými, predovšetkým z radov mierových skupín.
Skúsenosti posledných rokov však ukázali, že všetko, proti čomu som dlhé roky bojoval, drieme a kvitne aj u opozície a predovšetkým v tej jej časti, ktorá sa teší podpore a uznaniu v zahraničí. Táto opozícia sa stala spolu s režimom plne zodpovednou za hroznú vojnu a celú sýrsku tragédiu. Táto opozícia de facto zradila rovnako ako režim vec sýrskeho ľudu a stala sa nástrojom proti jeho záujmom. V tejto situácii, a ak mám zostať verný svojim ideálom, nezostáva mi, než sa stať opozičným aj voči tejto opozícii.
Dočkajú sa „Priatelia Sýrie“ podľa vás svojej reminiscencie?
Myslím, že nie. Tento „klub“ dávno prestal fungovať.
- Reklama -
