EĽSP ďalej vyčítal Moskve spôsob, akým viedla vyšetrovanie celej tragédie.
V závere teroristického útoku, ktorý sa stal 1. septembra 2004 na škole v mestečku Beslan v juhozápadnom Rusku, zahynulo viac než 330 ľudí spolu s vyše 180 školákmi. Stovky ďalších utrpeli zranenia.
Do školy vošlo ozbrojené komando islamských extrémistov zo Severného Kaukazu a zajalo okolo 1100 rukojemníkov. Dráma sa skončila zásahom ruskej armády, ktorý sprevádzalo niekoľko výbuchov a dlhotrvajúca streľba.
Preživší a pozostalí obetí z Beslanu sa vzápätí obrátili na ESĽP zo žalobami. Tvrdia, že zásah ruských bezpečnostných zložiek bol neprimeraný a v jeho dôsledku prišlo o život mnoho dospelých a detí. Rovnako chybne tiež podľa nich Rusi viedli vyjednávanie s teroristami.
Neprijateľné, reaguje Moskva
Je neprijateľné, že Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) so sídlom v Štrasburgu rozhodol, že ruské úrady nepodnikli dostatočné opatrenia, aby v roku 2004 zabránili teroristickému útoku na školu v meste Beslan v Severnom Osetsku. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov to povedal dnes v reakcii na verdikt o tom, či ruské úrady nezanedbali ochranu detí v súvislosti s rukojemníckou drámou v Beslane.
Zoznam žalobcov v prípade masakry v Beslane obsahuje 409 mien príbuzných obetí rukojemníckej či samotných rukojemníkov, ktorí vyviazli so zraneniami.
Európsky súd konštatoval, že ruské úrady o zámeroch teroristov zaútočiť na vzdelávacie zariadenie v tomto regióne vedeli. Nepodnikli však žiadne náležité opatrenia, aby zastavili týchto teroristov alebo ochránili školu. Úrady dokonca nevydali ani varovanie. ESĽP okrem iného dospel k záveru, že v plánovaní a riadení bezpečnostnej operácie boli “závažné nedostatky”, čo viedlo ku chybám v rozhodovaní a koordinácii celého zásahu.
