V nedeľu 26. marca sa asi 70 000 ruských občanov v 99 mestách zúčastnilo na celonárodných protestoch, prostredníctvom ktorých vyjadrili svoj nesúhlas so súčasným režimom a najmä skorumpovanosťou vrcholných politikov.
Konkrétna motivácia jednotlivých účastníkov demonštrácií vyjsť do ulíc a riskovať fyzickú ujmu pri kolízii s často veľmi brutálnou ruskou políciou sa dozaista nedá zovšeobecniť, pravdepodobne mal každý demonštrant svoj vlastný dôvod.
Ale bezprostredný podnet na takú masívnu akciu dal ruský opozičný líder a aktivista Alexej Navaľnyj, ktorý pred niekoľkými dňami zverejnil video, v ktorom vysvetľuje a predkladá dôkazy, ako pracuje korupčný systém, na vrcholku ktorého stojí predseda ruskej vlády Dmitrij Medvedev. Ten vraj za blahosklonnými štátnymi fondmi údajne skrýva jachty, horské chaty, pristávacie plochy pre vrtuľníky a mnoho ďalších vecí.
„Opozičné sily predviedli v nedeľu 26. marca vyššiu mieru organizácie a strategickej sofistikovanosti, než akú sme mohli vidieť pri podobných skupinách v uplynulých piatich rokoch. Celonárodný protest poukázal na schopnosť opozície prísť s detailne prepracovanou kampaňou s využitím sily masových médií,“ píše politická expertka z Geopolitical Futures Allison Fedirková.
V tomto konkrétnom prípade išlo najmä o ruskú sociálnu sieť VKontakte a internetový server YouTube. Navaľnyj spolu so svojimi spolupracovníkmi z Fondu boja proti korupcii pracovali na správe o Medvedevovom impériu niekoľko mesiacov.
V snahe zviditeľniť správu o ministerskom predsedovi RF zorganizoval navyše mediálnu kampaň, ktorá zahŕňala aj preklad celej správy do angličtiny. Jej obsah neskôr spomínané médiá šírili po celom Rusku a aj po celom svete – za niekoľko dní po zverejnení malo video na YouTube viac ako 13 miliónov zhliadnutí.
Okrem sociálnych sietí a ďalších internetových serverov sa opozícia opierala o vlastné informačné centrá, ktoré sa nenachádzajú len v Moskve a Petrohrade, ale aj vo Vladivostoku, Čeľabinsku, Novgorode, Kazani a mnohých ďalších mestách.
Tieto Navaľného centrá spolu so silami iných opozičných skupín vytvorili akúsi celonárodnú opozičnú sieť, ktorá pomáhala organizovať celú protestnú akciu. Výber konkrétneho dátumu protestov ďalej naznačuje, že opozícia je schopná koordinovať svoje kroky aj na taktickej úrovni.
„Je zrejmé, že 26. marec nebol len náhodná voľba – ide o výročie prvého zvolenia Putina do funkcie prezidenta Ruska v roku 2000,“ pripomína Fedirková z Geopolitical Futures.
Geografický rozsah a počet účastníkov protestov ukazujú, že nešlo iba o klasicky politicky angažovanejších mladých ľudí s prístupom na internet, ktorí komunikujú prostredníctvom sociálnych sietí. Protestovalo sa aj v menších mestách a do ulíc vyšli aj zástupcovia starších generácií.
Na jednej strane to svedčí o organizačnej sofistikovanosti ruskej opozície pod vedením Navaľného, ktorý mal údajne zadržaným demonštrantom sľubovať právnu a finančnú pomoc. Na druhej strane je jasne viditeľný nesúhlas s centrálnou ruskou vládou, ktorý sa začína prejavovať naprieč celou krajinou; od Dagestanu v severnom Kaukaze po Vladivostok pri Tichom oceáne – vrátane Moskvy.
Skrátka, všetko po protestných vlnách v Rusku naznačuje, že v najväčšej krajine sveta kulminujú protivládne nálady, ktoré by v konečnom dôsledku mohli ohroziť aj osadenstvo moskovského Kremľa.
Za všetko môže Medvedev
S ohľadom na rozsah protestných akcií si človek musí uvedomiť niekoľko zásadných vecí. Ešte vo februári tohto roku sa v prieskume verejnej mienky ruského sociologického Levada Center ukázalo, že Vladimir Putin má podporu 84 % obyvateľov Ruska.
Ďalšia vec je, že v pomere k celkovej populácii Ruska sa na protestoch nezúčastnilo až tak veľa ľudí. Napríklad v Moskve žije viac ako 12 miliónov ľudí; do ulíc ruskej metropoly sa však v nedeľu 26. marca vydalo iba 10- až 30-tisíc ľudí.
To súčasne neznamená, že protivládne nálady v Rusku nepanujú, naopak – súčasnú ruskú vládu podľa Levada Center podporuje len 49 % ľudí, Štátnu dumu potom len 42 % –, ide však o to, že to ešte stále nie je kritická masa ľudí, ktorej by musel Putin ustupovať.
A kľúčové je si ešte raz uvedomiť, na aký popud demonštranti zaplavili ulice ruských miest – video Navaľného poukazujúce na skorumpovanosť Dmitrija Medvedeva, ktorý je známy svojím ostrým postojom proti korupcii.
Vzhľadom na súčasnú politickú klímu v Rusku sa teda dá konštatovať, že Putinovi v krátkom čase nič závažné nehrozí. O predsedovi ruskej vlády Dmitrijovi Medvedevovi sa to však s istotou povedať nedá.
„Útoky na Medvedeva sú výhodné pre mnoho osôb v blízkom Putinovom kruhu. Reč je tu predovšetkým o takzvanom ,silovom bloku‘, ktorý si už dávno na premiéra brúsi zuby a usiluje sa o oslabenie jeho vplyvu. O možnom Medvedevovom prepustení z funkcie sa hovorí už niekoľko mesiacov, najmä od chvíle, keď prepustili ministra ekonomického rozvoja Alexeya Ulyukaeva,“ píše politická komentátorka Alina Kupcovová pre denník Obozrevatel.
Z tohto hľadiska preto mohlo ísť aj o „útok“ silového bloku na ruského premiéra. Koniec koncov Rusko je silne centralizovaný, autoritársky štát, v ktorom sa bez príkazu „tých hore“ alebo ich tichého súhlasu nič veľké neodohrá.
V dohľadnom čase však k uvoľneniu predsedu vlády z funkcie s najväčšou pravdepodobnosťou nedôjde; najmä pred voľbami si Putin nemôže dovoliť stratiť tvár.
„Nie je veľmi pravdepodobné, že by sa Putin uchýlil k takémuto kroku. Na jednej strane by to bolo rozumné – čiastočne by splnil požiadavky demonštrantov a došlo by k zníženiu sociálneho napätia. Na druhej strane by však išlo o jasný ústupok opozícii zo strany centrálnej vlády, ktorý by mohol byť interpretovaný ako Putinova slabosť. Možno Putin odvolá Medvedeva neskôr, keď už prípadné odvolanie nebude spájané s protestmi, ale predtým k tomu nedôjde,“ tvrdí Kupcovová.
