Andrej Babiš bol eštebák. Dôkazy máme v archívoch, sľubuje ďalšie kroky šéf Ústavu pamäti národa

    0
    Predseda ÚPN Ondrej Krajňák (Autor: Marek Kravjar)

    Krajský súd v Bratislave právoplatne rozhodol, že Andrej Babiš nebol spolupracovníkom ŠtB. „My máme voči tomuto rozhodnutiu zásadné výhrady. Preto sme sa rozhodli obrátiť najprv na najvyšší súd a teraz na ústavný súd,“ povedal Krajňák.

    Najvyšší súd Slovenskej republiky vo februári odmietol jeho dovolanie proti skoršiemu rozhodnutiu nižších súdov, podľa ktorých je Babiš evidovaný v zväzkoch ŠtB ako jej agent neoprávnene. Prečo vlastne podáva ústavnú sťažnosť? „Najvyšší súd dovolanie odmietol čisto z procesných dôvodov bez toho, aby sa vôbec zaoberal meritom veci. Takýto postup však podľa nás nebol na mieste. Po analýze rozhodnutia najvyššieho súdu našimi právnymi zástupcami som usúdil, že treba brániť spravodlivosť na ústavnom súde,“ uviedol Krajňák.

    Poukázal na to, že bývalí príslušníci ŠtB, ktorí vypovedali v prospech Babiša, neboli nikdy zbavení mlčanlivosti. „Je teda otázkou, prečo vôbec vypovedali. A čo vlastne mohli či chceli vypovedať. Že došlo k závažnému pochybeniu, konštatoval aj samotný najvyšší súd. Ale namiesto toho, aby rozhodnutie krajského súdu zrušil, sa rozhodol udeliť akési dodatočné zbavenie mlčanlivosti. Neviem o tom, že by takýto postup mal v histórii slovenského súdnictva obdobu, a som presvedčený, že keby v minulosti podobné rozhodnutie existovalo, najvyšší súd by sa naň určite odvolal. Je veľmi kontroverzné, že takýto postup zvolil súd práve v prípade pána Babiša,“ tvrdí Krajňák.

    A čo chce vlastne svojou sťažnosťou dosiahnuť? „Chceme dosiahnuť zrušenie rozhodnutia najvyššieho súdu aj Krajského súdu v Bratislave, lebo majú vážne právne chyby. Nie je to len tá otázka zbavenia mlčanlivosti. Chceme dosiahnuť, aby sme v právnom štáte mohli obhajovať skutočnosti, ktoré máme v archívoch a o pravosti ktorých niet pochýb. Verím, že pre tento proces to môže byť šanca zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva a môže odstrániť zvláštnu pachuť, ktorá mnohým zostala po predchádzajúcich rozhodnutiach v tejto kauze. Som presvedčený, že súd by mal viac veriť archívnym dokumentom ako pochybným výpovediam bývalých príslušníkov ŠtB,“ uviedol Krajňák.

    Časopis poukázal na to, že niekdajší príslušníci ŠtB pred súdom spochybňovali pravosť Babišovho zväzku okrem iného tvrdením, že za minulého režimu sa podobné spisy bežne falšovali.

    Tvrdenie bývalých eštebákov o tom, že si kedysi v totalitnom režime vymýšľali správy a agentov a manipulovali s nimi za pomoci širokého personálneho aj technického nasadenia, sú podľa Krajňáka absurdné. „Sú dokonca na hranici rozprávok a podceňovania základného intelektu občanov. Komunistický režim nebol združením spisovateľov vymyslených eštebáckych správ. Bol to krutý režim, ktorý mnohými spôsobmi prenasledoval inak zmýšľajúcich ľudí. Stačí navštíviť archív a z temnoty eštebáckych praktík vás zamrazí ešte dnes. Ak niekto tvrdí, že v tom období falšoval spisy, tak buď v čase totality klamal nebezpečnej a obrovskej mašinérii, alebo klame dnes. Vtedy za klamstvo hrozilo prepustenie z práce a k tomu prokurátor. Čo za to hrozí dnes?“ kladie si rečnícku otázku Krajňák.

    Tvrdí, že „vzorec eštebáckych výpovedí“ je vo viacerých obdobných sporoch vždy rovnaký. „Nič si nepamätajú, evidovanú osobu nepoznajú, a ak ju poznajú, bola evidovaná neprávom. Títo svedkovia podľa svojich slov, samozrejme, nikdy žiadne zákony neporušili. Mohli za to vždy iní, ktorí sú už obvykle na pravde božej. V prvom rade bývalý príslušník nebude prezrádzať svojich spolupracovníkov. Ak si súdy myslia niečo iné, dopúšťajú sa podľa mňa zásadného omylu,“ povedal Krajňák.

    Nie je však vylúčené, že by ústav opäť prehral. Čo by to znamenalo? „Mojím cieľom je, aby Ústav pamäti národa skúmal obdobie totality objektívne a nezaujato. Neprehráme my, ale celá spoločnosť. Nemôžeme prekrúcať pravdu o svojej minulosti. Keby sme prijali výklad bývalých eštebákov, že si správy aj agentov vymýšľali, tak by sme si mohli vytvoriť aj konšpiračnú teóriu, že totalita vlastne neexistovala, že sa na ňu všetci len hrali. Len nie je jasné, kde v takej teórii majú miesto státisíce prenasledovaných. Ak si súdy osvoja teóriu, že príslušníci ŠtB boli neškodní úradníci s bohatou a tvorivou fantáziou, tak pôjde o deformáciu historickej reality,“ uviedol Krajňák.

    - Reklama -