Aj napriek tomu mali Pius XI. a taliansky “Duce” veľa spoločného: Ani jeden neveril v demokraciu, obaja z duše nenávideli komunizmus a boli výbušnej povahy. Obaja boli tým druhým rozčarovaní, napriek tomu sa desili, čo by nastalo, keby ich spojenectvo zaniklo. Potrebovali totiž jeden druhého na to, aby si udržali moc a dosiahli svoje politické ciele.
Profesor Brownovej univerzity David I. Kertzer vo svojej novej knihe prináša prekvapivé dôkazy, že Pius XI. hral kľúčovú úlohu v upevnení Mussoliniho moci a pozície diktátora. Výmenou za podporu Vatikánu vrátil Mussolini cirkvi mnoho privilégií, o ktoré prišla. A tak cirkev nielenže neprotestovala proti tomu, že sa so židmi zaobchádza ako s občanmi druhej kategórie, naopak ducemu poskytla najpádnejšie možné argumenty, prečo proti nim prijať takto prísne opatrenia. Kniha je doplnená množstvom zaujímavých portrétov ďalších osobností pohybujúcich sa pri Svätej stolici aj okolo Duceho a nechýbajú ani detaily z Mussoliniho súkromného života či podrobnosti týkajúce sa vzťahu s nemeckým Vodcom a ďalšími fašistickými pohlavármi.
Rozhodnutie autora napísať túto knihu sa zrodilo v roku 2002, potom čo Ján Pavol II. schválil otvorenie archívov týkajúcich sa pontifikátu Pia XI. V roku 2003 bádateľom sprístupnili materiály o stykoch Vatikánu s Nemeckom a o tri roky neskôr nasledovalo všeobecné zverejnenie vatikánskych archívov. Počas sedemročnej archívnej rešerše nazhromaždil Kertzer digitálne kópie 25 000 strán dokumentov, ktoré sa v archívoch nachádzajú. Takisto prečítal tisíce strán publikovanej talianskej, francúzskej, britskej, americkej a nemeckej diplomatickej korešpondencie, vrátane denníkov a memoárov. Čerpal aj z archívu Mussoliniho špiónov vo Vatikáne.
Kniha bohatá na fakty, citácie a pramene vychádza vďaka nakladateľstvu Jota. Čitatelia v niekoľkých desiatkach kapitol prejdú od úplných počiatkov talianskeho fašizmu cez tvrdú diktatúru v rokoch 1924 – 1943, keď bol Mussolini šéf talianskej vlády a vodcom fašizmu, až po očakávaný pád plný zrady, smrti a rad zbabelých útekov.
„Vatikán zohral pri nastolení fašistického režimu aj jeho udržaní pri moci zásadnú úlohu. Talianska Katolícka akcia úzko spolupracovala s fašistickými funkcionármi, aby zvýšila represívne dosah policajných zložiek. Cirkev nielenže neprotestovala proti tomu, že sa s židmi zaobchádza ako s občanmi druhej kategórie, ale naopak, Mussolinimu poskytla najpádnejšie možné argumenty, prečo proti nim prijať takto prísne opatrenia,” konštatuje autor vo svojej záverečnej poznámke.
