V roku 2010 dosiahla Strana pre slobodu (PVV) značný úspech, keď skončila s 15,4 % na treťom mieste. Získaných dvadsaťštyri kresiel v parlamente znamenalo pre stranu historický úspech. Vďaka ich podpore vznikla menšinová stredopravicová vláda. O dva roky neskôr sa Wilders a spol. od vlády dištancovali a v nasledujúcich voľbách stratili päť percent. Všetko však zmenila migračná kríza a v stredu môže PVV voľby dokonca vyhrať.
Dlhé týždne sa Strana pre slobodu držala na čele všetkých prieskumov verejnej mienky. V ostatných dňoch podpora strany mierne klesla, čo spôsobilo, že ju predbehla konzervatívno-liberálna Ľudová strana pre slobodu a demokraciu (VVD) Marka Rutteho. Odstup medzi oboma horúcimi favoritmi predstavuje maximálne dve až tri percentá a všetko zostáva otvorené až do samotného konca. Dominancia týchto dvoch strán navyše ukazuje, že holandskí voliči sa na rozdiel od minulosti prikláňajú k pravici a ľavica je, naopak, čoraz menej populárna.
Wildersov vzostup nedesí mainstreamové politické elity len pre jeho kritický postoj voči migrantom a islamu. Po úspechu zástancov brexitu navyše päťdesiattriročný Holanďan s blonďavou hrivou volá po uskutočnení referenda o budúcnosti krajiny v Európskej únii. Prieskumy naznačujú, že keby k nemu došlo, môže sa stať čokoľvek. Napokon vlani na jar nevyspytateľní Holanďania odmietli v referende Bruselom presadzovanú dohodu o pridružení Ukrajiny k EÚ.
Migračná kríza umožnila získať Wildersovej Strane pre slobodu doposiaľ najvyššiu podporu od jej vzniku v roku 2006. Ale ani pravdepodobné prekonanie dvadsaťpercentnej hranice, či dokonca situácia, keď by strana získala viac hlasov ako Rutteho VVD, z Wildersa premiéra neurobia. Všetky politické strany totiž doposiaľ odmietli, že by s ním chceli po voľbách rokovať o spoločnej koalícii. Ako najpravdepodobnejší sa tak javí vznik päť- až šesťčlennej koalície zloženej z menších strán.
Čisto teoreticky by mohla v Holandsku vládnuť aj dvojčlenná koalícia. Premiér Rutte však na začiatku tohtoročného januára poznamenal, že „šanca na koalíciu s Wildersom nie je 0,1 %, ale nulová“. Na uvedenom výroku sa odvtedy nič nezmenilo. Samotný Wilders je občas prirovnávaný k americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Jeho víťazstvo vlialo čerstvú krv do žíl všetkým euroskeptickým stranám v Európe.
Zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by Wilders alebo šéfka nemeckej AfD Petryová mohli svoju historicky najvyššiu podporu pretaviť do zostavenia vlády. To by sa mohlo podariť možno rakúskej Slobodnej strane Rakúska budúci rok. Samotný Wilders sa síce obdivom voči Trumpovi nijako netají, ale necíti sa byť jeho kópiou. „Ja som originál a moja strana posilňovala svoje pozície ešte pred Trumpovým úspechom. Ale my sme na rozdiel od neho zatiaľ voľby nevyhrali,“ vyhlásil Wilders podľa servera Voice of America.
Avšak Holandsko a Spojené štáty majú predsa len niečo spoločné. Ako píše Deutsche Welle, aj v Holandsku panuje obava, že Rusko sa bude usilovať o ovplyvnenie volieb. Ruskí hakeri sa podľa Rutteho vlády snažili v uplynulých šiestich mesiacoch dostať ilegálnou cestou najmenej v sto prípadoch do e-mailov politikov a úradníkov. Podľa expertov stoja za hakerskými útokmi ruské skupiny APT28 a APT29, ktoré považujú holandské parlamentné voľby za dobrú prípravu na aprílové prezidentské voľby vo Francúzsku a septembrové parlamentné voľby v Nemecku.
autor: Josef Provazník
