Prezident Juhoafrickej republiky (JAR) Zuma vyjadril začiatkom marca úmysel zmeniť súčasnú ústavu krajiny tak, aby umožňovala vláde vyvlastniť pozemky belochov a zaviesť predkoloniálnu pozemkovú kontrolu využívania pôdy. „Musíme prijať skutočnosť, že tí, ktorí sú v parlamente, kde sa tvoria zákony, najmä čierne strany, by sa mali zjednotiť, lebo na zmenu v ústave potrebujeme dvojtretinovú väčšinu,” vyhlásil prezident, informuje britský Telegraph.
Dnes 74-ročného Zumu zvolili do funkcie v roku 2009 a odvtedy lieta z jedného škandálu do druhého. Jeho strana Africký národný kongres (ANC) získala vo voľbách, ktoré sa konali minulý rok v auguste, doposiaľ svoje najhoršie výsledky od zrušenia aparteidu v roku 1994. Zrejme práve preto pristúpil Zuma k takejto populistickej rétorike. Prvýkrát sa prezident zmienil o vyvlastňovaní pozemkov už vo februári, no začiatkom marca prvý raz predostrel plány na zmenu ústavy, ktoré by mali vyvlastňovanie umožniť.
ANC zároveň ovplyvňuje aj radikálna strana Bojovníkov za ekonomickú slobodu, čo je v podstate akási černošská nacionalistická strana, ktorú vedie Julius Malema a ktorá je treťou najväčšou parlamentnou stranou. Malema je známy tým, že cestuje po krajine a prehovára černošské obyvateľstvo, aby sa búrilo a zobralo si späť pôdu od „bielych nájazdníkov“ a „holandských násilníkov“. Začiatkom marca Malema oznámil parlamentu, že jeho strana chce zjednotiť čierne obyvateľstvo krajiny a vyvlastniť bez náhrady pozemky patriace bielym.
Hoci sa od čias aparteidu v JAR situácia s prevodmi pozemkov na černošské obyvateľstvo zlepšila, stále je rozšírený názor, že aj 20 rokov po jeho zrušení vlastnia viac pozemkov v krajine belosi. Je známe, že štát vlastní 22 % pôdy v krajine, ktorú vo väčšine obrábajú miestni černošskí farmári, ktorí ale nemajú na pôdy žiadne právne nároky. Zvyšných 78 % krajiny sa nachádza v rukách súkromníkov. Ich rasové zloženie ale nie je známe.
Zumovo vyhlásenie vyvolalo vlnu nevôle medzi miestnymi skupinami reprezentujúcimi bielych afrických farmárov. Skupina Boer Afrikaner Volksraad, ktorá deklaruje 40-tisíc členov z bielej menšiny Búrov, vyhlásila, že jej členovia budú považovať vyvlastnenie svojich pozemkov bez nároku na kompenzáciu za vyhlásenie vojny. „Zabrať niečie územie je aktom vojny, sme pripravení sa brániť,” povedal Andries Breytenbach, predseda skupiny. „Teraz potrebujeme urgentnú mediáciu medzi nami a vládou. Ak sa totiž vyvlastňovanie začne, rýchlo sa zmení na rasovú vojnu, ktorej chceme zabrániť.” prízvukoval Breytenbach.
