VIDEO Putinov prepustený väzeň prehovoril. A jeho žena dodala: V Rusku neexistuje polícia a spravodlivosť, je to cirkus

    0
    Vladimír Putin (Autor: TASR)

    Dadin bol väznený od decembra 2015, keď ho súd odsúdil na dva a pol roka odňatia slobody za účasť na niekoľkých protestných akciách. Vlani v novembri niektoré ruské médiá informovali o tom, že bol v ruskom nápravnom zariadení obeťou brutálneho násilia, čo vedenie väznice nachádzajúcej sa na severozápade Ruska rázne poprelo.

    Dadinov prípad bol čím ďalej, tým viac mediálne zaujímavý, takže nakoniec sa o ňom dozvedelo celé Rusko a neskôr aj celý svet. Prípadom sa mal dokonca zaoberať aj samotný prezident Ruskej federácie Vladimir Putin. Nakoniec Najvyšší súd Ruskej federácie rozhodol, že Ildar Dadin sa žiadneho trestného činu nedopustil, a aktivistu po viac ako roku strávenom za mrežami prepustil na slobodu.

    Novinár z RBC sa nedlho po prepustení stretol s Dadinom a jeho ženou v ich moskovskom byte a zaujímalo ho, čím sa ruský aktivista začal po prepustení primárne zaoberať.

    „V prvom rade som sa ponáhľal domov, aby som mohol objať svoju ženu alebo, presnejšie povedané, aby som sa k nej mohol prilepiť. Neočakával som však, že spolu s ňou na mňa bude čakať taký neuveriteľný počet novinárov,“ uviedol v úvode rozhovoru Dadin, ktorý si zjavne nebol vedomý ohromnej popularity svojho prípadu.

    Nevedel som takmer nič o tom, čo sa mimo väznice deje

    „Takmer nikoho ku mne nepúšťali, v podstate ani môjho advokáta, ktorý mal ku mne len veľmi obmedzený prístup. Snažili sa okolo mňa vytvoriť akési informačné vákuum. O tom, čo sa mimo väznice dialo, som mal len minimum informácií. Dostávali sa ku mne iba nejaké obrysy toho, čo sa v skutočnosti dialo,“ uviedol aktivista.

    A ako to bolo s listom, v ktorom svojej žene líčil teror, ktorému bol vo väznici vystavený, a ktorý sa nakoniec dostal až na stôl tlačového hovorcu prezidenta Ruskej federácie? Mal o tom Dadin vôbec poňatia?

    „O tom som vôbec nevedel. Dozvedel som sa to až po prepustení,“ prezradil novinárovi.

    Na otázku, či sa teraz retrospektívne domnieva, že sa k nemu po zverejnení listu zamestnanci nápravného zariadenia začali správať inak, Dadin uviedol: „Formálne možno áno; snažili sa naoko vytvoriť také podmienky, ktoré by mi zaistili bezpečie. V skutočnosti však vytvorili také podmienky, ktoré pre mňa mali byť ešte ponižujúcejšie. Premiestnili ma do miestnosti dva krát tri a pol metra bez okien s vedrom, ktoré malo slúžiť ako toaleta,“ pokračoval.

    „To, čo formálne nazývali ,zaistením mojej bezpečnosti‘, v praxi znamenalo, že ma napríklad sledovali, ako som vykonával potrebu na toalete. Nielenže sa na mňa pozerali, ale dokonca to aj natáčali,“ uviedol Dadin.

    Zamestnanci väznice veselo pokračujú vo svojej činnosti

    Dadin ďalej uviedol, že nechápe, prečo od neho teraz všetci očakávajú, že sa bude usilovať o získanie nejakej kompenzácie od ruskej vlády.

    „Bol by som nerád, keby téma nejakých kompenzácií zatienila oveľa závažnejšiu tému šikany v ruských nápravných zariadeniach,“ uviedol.

    „Hlavný problém je v tom, že tí zamestnanci väznice, ktorí sú za všetku tú šikanu zodpovední, nečelia vôbec žiadnym postihom. Vzťahuje sa na nich absolútna imunita. Navyše tvrdia, že si tie veci vymýšľam. Ale to je úplne absurdné; existuje veľa videonahrávok, ktoré tú šikanu zachytávajú. Ak teda klamem, prečo sa na nich na súde nepozrú, aby videli, ako to v skutočnosti bolo? To, že to neurobili, je v podstate priamym dôkazom viny týchto zločincov,“ zdôrazňuje aktivista.

    Ako sa Dadin díva na svoje prepustenie, ku ktorému došlo relatívne neočakávane? „Prečo si myslíte, že vás vlastne prepustili?“ pýta sa novinár.

    „Je možné, že došlo k určitému otepleniu. Je dokonca možné, že sme sa dočkali toho, že ľudia sa dovolávali svojich práv a bolo im vyhovené.“

    Potom dostala slovo aj Dadinova žena Nasťa, ktorú nedávno pozvali, aby vystúpila na pôde Organizácie Spojených národov.

    „Myslím si, že Ildara prepustili najmä vďaka politickému tlaku, ktorý bol vyvinutý zo Západu. Sama som sa snažila západné organizácie zaoberajúce sa ochranou ľudských práv kontaktovať a požiadať ich o pomoc. Mnohí ľudia na Západe boli v šoku z toho, čo sa v Rusku deje. Mnoho západných diplomatov mi často telefonovalo a informovalo ma o svojich stretnutiach so zástupcami ruského ministerstva zahraničia. Mohlo to byť tak, že ruská vláda ten prípad už jednoducho nemala chuť riešiť a rozhodla sa Ildara prepustiť,“ myslí si Dadinova žena Nasťa, ktorá bola v priebehu mužovho väznenia veľmi aktívna.

    V Rusku neexistuje normálna polícia

    „Dovtedy, než môjho muža uväznili, som si týchto vecí nebola vedomá; nevedela som, že v Rusku neexistuje normálna polícia ani súdny systém. Veď ten súd s Ildarom nebol súd, ale nejaký cirkus. Sudcovia mali k dispozícii všetky materiály, ktoré jasne dokazovali to, čo Ildar hovoril. Ale vôbec ich to nezaujímalo, v Rusku žiadny súdny systém neexistuje,“ dodala Dadinova žena.

    Rovnaké je to vraj aj s ruskou políciou. „Nie je to polícia v pravom slova zmysle; ruská polícia nechráni práva občanov RF, ale slúži iba ako nástroj represívneho ruského režimu. Keď sa vám niekto so zbraňou v ruke vkradne do domu, políciu to nezaujíma. Ale keď vyjdete na ulicu s nápisom v ruke, okamžite vás zatknú,“ neskrýva svoje rozhorčenie žena aktivistu.

    - Reklama -