Svoju kandidatúru na post predsedu BSK ste oznámili už vlani v júni a stali ste sa tak prvým oficiálne potvrdeným kandidátom. Bol tento krok súčasťou vašej predvolebnej taktiky, aby ste boli čím skôr na očiach?
Som pomerne neznámy kandidát, a preto potrebujem viac času, aby ma voliči spoznali, než „mediálne hviezdy“, ktoré budú kandidovať a ktoré pozná takmer každý. Rozhodol som sa preto oznámiť kandidatúru v predstihu. Zároveň som tým naštartoval moje turné, počas ktorého som navštívil všetky obce nášho kraja a stretol som sa mimo Bratislavy so všetkými starostami okrem jedného, ktorý bol dlhodobo PN.
Bratislavských starostov, samozrejme, poznám, keďže ich ako mestský poslanec bežne stretávam na mestskom zastupiteľstve a mestskej rade, pričom aj s tými niektorými som sa už stihol porozprávať o tom, aké sú ich očakávania od samosprávneho kraja smerom do budúcnosti. Čiže s čím sú aktuálne spokojní a naopak, čo im chýba.
Keď už ste si „strihli“ turné po kraji, našli sa aj starostovia, ktorí možno nechceli spolupracovať, prípadne ani neprejavovali záujem o spoločné stretnutie?
Niektorí (starostovia) boli veľmi ústretoví, milí a ozaj spokojní s tým, že človek bez straníckeho zamerania chce kandidovať a myslí to úplne vážne. Iní boli spočiatku odmeraní, pretože ma nepoznali. Ale po pár desiatkach minút boli, myslím, všetci veľmi príjemne prekvapení.
Videl som celý kraj a cez leto ho navštívim znova, pretože si myslím, že človek nemôže robiť program od stola a musí poznať terén a problémy jednotlivých obcí. Lebo zďaleka to nie sú len také problémy, aké má Bratislava.
Niekde majú napr. problém s lekárom a aj v tom dokáže župa pomôcť. Inde majú problém s cestičkou medzi dvoma obcami, kde ľudia jazdia na bicykli po poľnej ceste. A to musí človek reálne zažiť, aby mohol pre to aj niečo urobiť.
Takže kraj je taký rozmanitý, že v nejakej okrajovej obci na hraniciach BSK je to „úplne iný svet“ ako v živote nášho hlavného mesta?
Presne tak. Každá obec, každé mestečko je niečím špecifické a treba im doslova ušiť veci na mieru. Kým v Bratislave napríklad bojujeme s pôrodným boomom a nestíhajú sa tu rozširovať materské školy, tak máme dedinky v kraji, kde sa za rok narodí jedno dieťa, čo je strašne málo na to, aby financovali nejakú škôlku. Jednoducho nemá do nej kto chodiť. Teda aj v rámci nášho kraja máme veľké extrémy.
Obráťme teraz už pozornosť na samotné voľby. Čo môže ponúknuť kandidát Jozef Uhler voličom? Prečo by mali ľudia vhodiť do urny obálku práve s vaším menom?
Nielen ja, ale aj ľudia, s ktorými sa stretávam, majú pocit, že kraj akosi prešľapuje na mieste. Za posledných osem rokov sa neurobilo nič výrazné a neviem si predstaviť, čo tu bude o osem rokov, keď budeme naďalej prešľapovať na mieste.
Napríklad každým rokom sa nám zhoršuje dopravná situácia. Pritom doprava je kľúčová téma, ktorú kraj môže riešiť, má riešiť, no nevenuje sa jej dostatočne. Má páky na bratislavskú integrovanú dopravu, pretože majetkovo tam má väčšinu.
Takisto viazne komunikácia medzi mestom a župou v oblasti opravy ciest. Bežne v ostatných krajských mestách na Slovensku sú hlavné ťahy v správe samosprávneho kraja. V Bratislave to tak ale nie je. Na území Bratislavy nemá župa v správe ani meter ciest, pričom aj ona by sa mala podieľať na ich údržbe, keďže po týchto cestách jazdia aj ľudia z celého Bratislavského kraja, nielen Bratislavčania. Investícia do ciest je investíciou do bezpečnosti, plynulosti a aj rýchlosti dopravy.
Uhlerovi sa nepozdáva dlhodobo sa zhoršujúca dopravná situácia na území BSK. Zdroj: mr
Hovoríte, že v BSK sa 8 rokov prešľapuje na mieste a nejaký progres nie je badateľný. Prácu súčasného župana Pavla Freša teda asi príliš pozitívne nehodnotíte, však?
Ja ju hodnotím ako jedno veľké PR. Vidíme to aj na Facebooku. Len nedávno totiž prenikli informácie, že župa investuje až 50-tisíc eur do reklamy na Facebooku, čo sa mi zdá prehnane veľa. Ľudia síce vidia Paľa Freša, ako si podáva ruky a chodí strihať pásky, no reálne výsledky akosi chýbajú.
Takže moje hodnotenie je taká stagnácia. Nehovoriac o tom, že zvonku župa vyzerá ako sídlo SDKÚ.
Ak by ste mali oznámkovať pôsobenie Pavla Freša v úrade, akú známku by ste mu udelili?
Ak by som bol spokojný s jeho prácou, tak by som nekandidoval. Ale hodnotiť známkou by som to určite nechcel.
V poriadku. A ako hodnotíte z pohľadu Bratislavčana prácu primátora Iva Nesrovnala?
Na rozdiel od župana venuje primátor Nesrovnal viac úsilia tomu, aby dosiahol reálne výsledky. A hoci robí aj chyby, tie reálne výsledky on naozaj prináša. Občas mi uňho chýba trošku viac komunikácie so starostami, prípadne poslancami, mnoho vecí ostáva nevysvetlených a dochádza potom k rôznym dezinterpretáciám, nedorozumeniam. Túto komunikáciu považujem z jeho strany za nezvládnutú.
Na rozdiel od neho má súčasný župan veľmi dobrú komunikáciu, ale neorientuje sa na výsledky. Možno keby sme skombinovali charakteristiky oboch, dostaneme konečne takého lídra, ktorý dokáže mesto alebo kraj potiahnuť ďalej.
V rámci problémov kraja ste už spomenuli dopravu. Aké ďalšie problémy ešte v najväčšej miere trápia BSK?
Župa má v kompetencii okrem dopravy aj stredné školstvo, má v kompetencii sociálne veci, financovanie prostredníctvom eurofondov. A všetky tieto veci sa dajú posunúť dopredu.
Aj rodičia, aj riaditelia škôl a aj samotní učitelia vravia, že sa im bude dobre učiť, keď budú mať dobré zázemie. Ale tie budovy máme v katastrofálnom stave. Niektoré sú v takom stave, že za posledné roky sa do nich neinvestovalo ani euro, nefungujú základné veci, pretože im zateká zo striech. Sú tam okná, cez ktoré fučí dnu, a to je zbytočné mrhanie peniazmi, pretože takéto budovy sú energeticky veľmi náročné.
Ak školy postupne opravíme, vznikne v nich taký komfort pre žiakov a učiteľov, ktorý prinesie aj lepšie učebné výsledky. Riaditelia a učitelia nebudú musieť vynakladať čas a energiu na riešenie havárií, ktoré tam majú.
V neposlednom rade sú problémom aj eurofondy, pretože Bratislavský kraj je nespravodlivo zaradený medzi najbohatšie regióny a má obmedzené čerpanie.
V čom má BSK navrch v porovnaní s inými krajmi? A naopak, v čom zaostáva za zvyškom Slovenska?
Ako som už spomínal, v priebehu leta som navštívil všetky obce Bratislavského samosprávneho kraja a zistil som, že my tu máme úplne všetko. Máme tu vodu, máme tu hory, krásne prostredie na rekreáciu, máme tu pamiatky, dokonca aj jaskyňu a výborné možnosti na cyklistiku, ako aj rozširovanie cyklistických ciest.
Toto všetko nám dáva obrovský potenciál na pritiahnutie turistov. Podobne to spravili Rakúšania v susedných krajoch, teda Burgenland a Niederösterreich (Dolné Rakúsko, pozn.red.), ktoré investovali veľa peňazí v 90. rokoch práve do rozvoja turistického ruchu.
A to, čím sa Bratislavský kraj môže naozaj popýšiť, je vinárstvo. Hlavne teda v Pezinskom okrese je vinárstvo na vysokej úrovni, máme kvalitné vína, ktoré sú stále viac a viac oceňované.
Toto všetko treba podporovať a prezentovať turistom. Lebo tí nám prinesú peniaze, ktoré môžeme ďalej investovať do turistického ruchu, a samotní obyvatelia nášho kraja potom nebudú musieť chodiť za rekreáciou ďaleko, ale zostanú tu a po vyčerpávajúcej práci sa budú môcť zrelaxovať aj v blízkosti svojho bydliska.
Predovšetkým Pezinský okres je tradične spätý s bohatou vinárskou produkciou. Zdroj: Facebook, Bratislavský kraj, najlepšie miesto pre život
A nevýhody? Náš kraj tých nevýhod nemá príliš veľa. Za dôležité však považujem geografickú polohu Bratislavy, ktorú obklopuje úpätie Malých Karpát. Ak sa chce človek dostať z jednej časti kraja do druhej, mnohokrát musí ísť cez Bratislavu, dokonca cez dva mosty, preklenúť Dunaj.
Veľmi by tomu pomohlo, keby už konečne bol tunel pod Karpatmi. Takéto prepojenie Malackého a Pezinského okresu by do týchto oblastí prinieslo zvýšenie zamestnanosti, utlmilo by odliv ľudí, ktorí mnohokrát odchádzajú napríklad z dediniek na Záhorí. Máme tu naozaj dedinky s veľmi nízkou pôrodnosťou, máme obce, odkiaľ mladí ľudia odchádzajú a už sa tam nevracajú a tieto obce starnú. Nie je to dobrý stav.
Vy ste do komunálnej politiky vstúpili už v roku 2010. Prečo ste sa rozhodli politicky angažovať?
Žijem v Jarovciach a občas som sa chodil pozrieť na rokovania miestneho zastupiteľstva, pričom som mal pocit, že stále sa o veciach len rozprávalo, „toto by bolo treba urobiť“, „bolo by dobré“ atď. Ale žiadna z dôležitých vecí pre obyvateľov Jaroviec sa nerealizovala.
Raz miestni poslanci spomínali, že Jarovce nemajú periodikum a bolo by dobré vydávať nejaké miestne noviny. Rozprávali o tom strašne dlho na viacerých zastupiteľstvách, až som si povedal, že toto nebudem počúvať, ja to skrátka urobím. Dal som do toho vlastné peniaze a dnes už 7. rok vychádzajú Jarovské noviny. Stále ich financujem sám. Ľudia sú radi, že dostávajú informácie, aj keď je to len raz štvrťročne.
No a asi rok nato som sa rozhodol, že budem kandidovať a tie ostatné veci, o ktorých sa len rozprávalo, urobím. A už sa naozaj aj robia. Aktuálne rozširujeme kapacitu škôlky a školy a sú to pomerne náročné projekty. Ale keď sme povedali, že opravíme chodníky, tak sme neváhali a opravili ich. Keď sme povedali, že opravíme cesty, tak sa opravili cesty.
Keď sa malo dobudovať verejné osvetlenie, tak sa dobudovalo verejné osvetlenie. Zišli sme sa tam celkom dobrá partia poslancov, dobre vychádzame so starostom a hľadáme spôsoby, ako sa veci dajú robiť.
Ako percentuálne odhadujete svoje šance?
Ak by som neveril, že vyhrám, tak do toho nejdem. Povedal som si, že urobím maximum pre to, aby som obyvateľom vysvetlil, prečo kandidujem, prečo by ma mali voliť. Jednoducho urobím tie veci, o ktorých vieme, že ich treba urobiť, aj vieme, ako ich treba urobiť, avšak ich dlhodobo nikto nerobí. A nebudem váhať a vyhovárať sa, že nie sú peniaze. Jednoducho treba menej mrhať a viac investovať. Takže dnes môžem povedať, že som presvedčený, že voľby sa vyhrať dajú, ak rozumní ľudia prídu k urnám.
Na záver otázka k vášmu vyjadreniu hneď zo začiatku tohto rozhovoru. Predpokladáte ešte, že niekto z tých mediálne známejších mien ohlási svoju kandidatúru? Prípadne ak áno, tak kto?
Stále sa hovorí o exprimátorovi Ftáčnikovi, ktorý kandidatúru ešte oficiálne neohlásil, ale je predpoklad, že ju čoskoro ohlási. U Borisa Kollára nie je jasné, či pôjde kandidovať, pretože raz sa vyjadrí tak, potom zase inak. Nemám informácie, že by mal pribudnúť ešte niekto ďalší, no nie všetky strany sa ešte vyjadrili, či budú alebo nebudú mať svojich kandidátov. To je otázka na ne.