“Spracovávame možnosti podania, ak to bude legislatívne možné, takéto podanie bude zrealizované,” uviedla pre TASR hovorkyňa Smeru-SD Ľubica Končalová. “Postoj strany Most-Híd k Mečiarovým amnestiám je jasný a nemenný. Súčasná politická situácia však neumožňuje uspokojivý posun bez vyjadrenia Ústavného súdu SR. Návrh podania ešte nemáme na stole,” povedala TASR hovorkyňa Mosta-Híd Klára Debnár. “Amnestie sú predmetom najbližšieho predsedníctva,” uviedla hovorkyňa SNS Júlia Kollárová.
Podľa opozície aj viacerých popredných právnikov a sudcov sú tieto amnestie zrušiteľné. Most-Híd návrh na ich zrušenie podporoval v minulosti a podporuje ho stále. Podľa Smeru-SD sú síce Mečiarove amnestie amorálne, ale právne nezrušiteľné. SNS tiež pochybuje o ich zrušiteľnosti a tak koncom minulého roka prišiel jej predseda Andrej Danko s tým, že by sa mal vyjadriť Ústavný súd. Podanie však dosiaľ neprišlo.
O zrušení Mečiarových amnestií mali rozhodovať poslanci na minulej schôdzi Národnej rady SR. Bez podpory koalície nie je možné návrh schváliť. Je to totiž ústavný zákon a na ten treba aspoň 90 hlasov. Pri súčasných parlamentných počtoch nemá koalícia ani opozícia sama na schválenie ústavného zákona dosť hlasov a tak sa musia spojiť.
Poslanci však napokon o návrhu nehlasovali. Predkladateľ Ján Budaj (OĽaNO-NOVA) ho dal presunúť na marcové zasadnutie, čím chcel vytvoriť priestor pre koaličné strany Smer-SD a SNS, ktoré si podľa neho ešte vytvárajú názor na možnosť zrušenia Mečiarových amnestií. “Dáme si mesiac a buď sa za ten mesiac vec posunie ďalej, alebo bude pevne určený termín rokovania a hlasovania o návrhu. Nech si to zvážia a hľadajú odborné argumenty, ale nie klamanie a výhovorky,” povedal Budaj.
Na zrušenie amnestií vyzývajú aj slovenské osobnosti z oblasti kultúry, športu či vedy. Poslanci podľa osobností môžu zrušením urobiť významný krok k tomu, aby sa spravodlivosť na Slovensko vrátila a začala platiť pre každého.
Amnestie udelené v roku 1998 vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša.
