V médiách sa v poslednom čase šíria správy, že s utečencami, ktorí aktuálne bývajú v Srbsku a predovšetkým v jeho metropole, sa kruto zaobchádza a že sú v treskúcich mrazoch nútení spať vonku v stanoch. PL sa preto vydali do Belehradu, aby všetko zmapovali. Naše zistenia, napodiv, sú úplne iné.
Podľa niekoľkých oficiálnych odhadov sa počet utečencov v srbskom hlavnom meste pohybuje medzi 1500 až 2000 ľudí. Ide o migrantov z Blízkeho východu, ale aj z Afriky. Tí sa voľne pohybujú po Belehrade, nie sú a hlavne nechcú byť nikým obmedzovaní.
Pritom srbský štát má niekoľko detenčných centier po celej krajine, kam migrantov umiestňuje. V týchto miestach je pre všetkých zaistené bežné vykurované ubytovanie s pravidelnou teplou stravou niekoľkokrát denne, s oblečením i pravidelnou lekárskou starostlivosťou. To všetko, pochopiteľne, zadarmo.
Mrznú dobrovoľne…
Informácie zo srbského ministerstva vnútra hovoria, že štát má v utečeneckých táboroch k dispozícii voľné miesta a bol by schopný zabezpečiť ubytovanie pre všetkých. Nikto teda mrznúť nemusí. Podľa oznámenia niekoľkých zdrojov z prostredia srbských vládnych úradov, ako aj z bezpečnostných zložiek sa zdržiavajú migranti v Belehrade úplne dobrovoľne.
Znamená to, že úplne dobrovoľne mrznú, dobrovoľne si odopierajú možnosť mať v tohtoročnej ťažkej zime teplé obydlia, pravidelný prísun jedla atď. „V žiadnom prípade na tých ľudí štát nekašle. Naše úrady majú dostatok voľných miest. Lenže oni tam prosto nechcú byť. Niekoľkokrát ich boli prehovárať a ponúkli im zabezpečenie prevozu do táborov, ale oni povedali, že v žiadnom prípade,” konštatoval náš zdroj pohybujúci sa na významnej pozícii belehradských bezpečnostných zložiek. Redakcia jeho meno pozná, bola s ním v kontakte osobne, ale pre možné postihy si neželal zverejniť svoje meno.
Úrady sa vraj domnievajú, že sa utečenci boja deportácie alebo povinnosti sa registrovať ako utečenec mimo EÚ. „Väčšiu blbosť ako to, že ich nechávame mrznúť a nemáme zľutovanie, som nepočul. Naopak, máme občas príliš veľké zľutovanie. Lenže oni jednoducho nikam nepôjdu. Túžia sa dostať aspoň do Maďarska, teda do EÚ, a registrovať sa tam,” povedal nám uvedený zdroj.
Z bankomatu vyberajú sumy okolo 500 eur
Podľa jeho svedectva, ktoré potvrdzujú aj zábery PL, tvoria viac ako 90 percent migrantov mladí muži, zhruba vo veku 20 až 35 rokov. „Pokojne pritom spia v spolovice krytých parkoviskách, kde mrzne rovnako ako vonku. Majú tam stany, vrstvy diek, spacáky a škatule. V centre mesta je pre nich k dispozícii akési centrum, kam si chodia hlavne nabíjať telefóny. K dispozícii je tam aj jedlo, ale to väčšina nevyužíva. Stačí sa porozhliadnuť po meste pri stánkoch s rýchlym občerstvením, väčšina z nich je tam, hoci je to drahé,” pokračuje muž z bezpečnostných zložiek.
Na otázku, kde berú utečenci na pomerne nákladný život peniaze, len krčí ramenami. „Ťažko povedať, nechcem špekulovať, držím sa faktov. Jediné, čo k tomu môžem povedať, je, že si vyberajú úplne bežne z bankomatov sumy v prepočte okolo 500 eur,” znie jednoznačná informácia.
Spomínané zastrešené centrum uprostred Belehradu reportér PL navštívil. Spravuje ho UNHCR (Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov) a pracujú v ňom mladí aktivisti. Svojím sprievodom bol reportér upozornený, že v prípade otázok musí aktivistom povedať, že chystá oslavný článok na tému, ako utečenci trpia, inak by ho tam ani nevpustili. Počas pobytu nášho reportéra pracovníčka neziskovky tiež upozornila, že fotiť môže všetko okrem priestorov vyhradených pre malé deti. Je nutné povedať, že tam malých detí bolo okolo päť. Zvyšok osadenstva (prevažne si nabíjajúceho mobily) tvorilo asi 150 počerných mladíkov. V tomto mieste, kam sa migranti chodia okrem prístupu k elektrickým zásuvkám skôr len ohriať, pôsobia aj ďalšie medzinárodné neziskovky Oxfam alebo Lekári bez hraníc.
Drobná kriminalita je bežná
Úplne bežná je vraj v Belehrade tzv. drobná kriminalita, ktorú polícia príliš nerieši. A ak páchateľa chytia, nič sa mu nestane. „Pozornosť je venovaná len ťažkým zločinom, ktorých ale zatiaľ v Srbsku, našťastie, veľa nebolo, hoci sme ich niekoľko zaznamenali. Skupina migrantov prepadla mladú matku, ktorá išla so svojím dieťaťom po meste. Našťastie jej ale pomohli miestni a k ničomu nedošlo. Tu v Belehrade skôr polícia chráni migrantov, aby na nich 'miestni nemohli´. V centre Belehradu dochádza hlavne k prepadávaniu žien a detí skupinami mladých migrantov. Na chlapov si ale netrúfnu, tí by si poradili. Kradnú potrebné osobné veci alebo cennosti. Takéto prepadávanie nie je nijako neobvyklé. Pred časom skupinka asi dvoch stoviek utečencov spala na prízemí jednej opustenej budovy, ktorá susedí s materskou školou, takže rodičia zastavovali autami priamo pri budove škôlky, deti vodili až dovnútra a zase takto vyzdvihli,” opisuje dianie v srbskej metropole náš zdroj a sprievodca reportéra zároveň.
Problémom je aj zničené mesto. Parky sú totálne zdevastované. Veľký park pred hlavnou autobusovou stanicou bol dlhý čas miestom, kde tisíce migrantov dlhodobo žili. „Potom, ako ich odtiaľ polícia vytlačila, musel sa celý park obnoviť. Zem bola natoľko nasiaknutá močom a výkalmi, že sa musela silná vrstva zeminy úplne odňať, odviezť a nahradiť novou hlinou, kam potom nanovo vysiali trávnik. Podobný osud čaká ostatné parky v meste. A ešte prípad za všetky. Predtým, ako museli migranti z tohto parku pri autobusovej stanici odísť, miestni sa tam veľmi neodvážili. Raz sa stalo, že si cez park skracovala cestu žena s kočíkom a keď ju videl mladý imigrant, zložil si nohavice a začal masturbovať. V jednej ruke držal penis, v druhej nôž a kričal: Afganistan, Afganistan! Stál len pár metrov pred ňou a chcel k nej bežať, ale skupina miestnych chalanov to videla a zachránila ju. Čo viac chcete počuť?“ uviedol náš sprievod a zdroj z bezpečnostných zložiek v Belehrade.
Takto vyzeral park pred belehradskou autobusovou stanicou v roku 2015.
A takto, po vytlačení migrantov políciou a navezení novej hliny, vyzerá dnes.
Sprievodca reportéra PL, hoci výrazne maskovaný, previedol po najkritickejších miestach metropoly, kde sa migranti zdržujú. Sám si dokonca sťažoval na príliš solidárny prístup svojej vlády. A nie je sám. S migrantmi v meste má problém značná časť srbského obyvateľstva.
„Ooo, migranti, to je zlo! Jasne, sú to ľudia ako my, ale čo chcú v Európe robiť? Pracovať nebudú, len budú žmýkať sociálne programy. Nech sa o nich postará tetka Merkelová, ona ich pozvala! Čo my s nimi tu? Však sa pozrite, koľko ich tu je. Len robia bordel a kradnú. Takže kriminalita rastie. Český prezident to robí skvele, ja mám Zemana rád. A nezabudnite, že Miloš je srbské meno! Je to jednoducho bojovník,” rozohnil sa taxikár Zoran, zhruba päťdesiatnik, pri jazde po centre mesta. Tému migrantov otvoril sám, keď zastavoval pri priechode a skupina asi desiatich prechádzala cestou.
Neskôr už na otázku PL pokračoval v rozprávaní o údajnej kriminalite. „Prepadávajú, kradnú. Sú to len chlapci do tridsiatky. Ako sa skupine takých desiatich ubráni žena alebo dieťa? Sú ako naši Cigáni. No ale vlastne tí len kradnú, nerobia žiadne teroristické útoky. Hrôza! Toto raz v Európe celé buchne,” rozprával taxikár, keď reportéra PL vysádzal.
