Posledný prieskum štatistického úradu Eurostat ukázal, že minimálna mzda na Slovensku je 435 eur, čo je podpriemer v rámci EÚ. Na druhej strane vzrástla minimálna mzda pod Tatrami oproti roku 2008 naozaj výrazne, až o 80 %. Aké pocity teda majú u Slovákov prevládať? Lebo Slovač je vo všeobecnosti pri zmienke o sumách týkajúcich sa platov alebo minimálnej mzdy negatívne naladená. Na druhej strane skok v rámci ´minimálky´ zo sumy 241 eur spred deviatich rokov na dnešnú hodnotu je enormný…
Akonáhle sa začneme baviť o minimálnej mzde, diskusia vyvoláva v ľuďoch negatívne emócie. Vedia, že sú chudobní a žijú z veľmi nízkych platov, v mnohých prípadoch na hranici chudoby. Minimálna mzda je preto šancou na ekonomické si polepšenie, ale šancou falošnou.
Ekonómovia sa zhodnú, že ide o nástroj, ktorý skôr škodí, ako pomáha. Zvýšenie minimálnej mzdy v mnohých krajinách prinieslo výpovede ľuďom – ľudí nahradili stroje. A takáto automatizácia hrozí aj na Slovensku. Ľudia nakoniec môžu stratiť viac, ako získajú.
Nie je dôležité, aby rástla minimálna mzda, ide o to, aby rástla priemerná mzda.
Nadviažem na vaše posledné slová. Minimálna mzda je jedna vec, no kvalita ´ekonomického´ života druhá. Ako čo najhodnovernejšie vypočítať životnú úroveň obyvateľstva? Existujú na toto vôbec nejaké vzorce alebo parametre?
Ekonómovia často používajú pojem HDP na hlavu – koľko vyprodukuje celá ekonomika v prepočte na obyvateľa. Problémom však je, že toto číslo hovorí iba málo o tom, koľko z vyrobeného sa vráti ľuďom späť. Veľkým negatívom Slovenska je, že aj keď HDP slušne rastie, k ľuďom sa veľa peňazí nedostane. Dôvodom je veľké množstvo zahraničného kapitálu, pre ktorý putujú peniaze do cudziny. Jednoducho, na Slovensku neostane takmer žiadny zisk. A to je ten najväčší problém, prečo Slovensko nie je a ani tak skoro nebude bohaté. ´Žmýkajú´ sa tu ľudia prácou pre zahraničné korporácie a vláda to podporuje namiesto toho, aby sa podporovalo niečo úplne iné – tvorba domáceho kapitálu cez vhodné podnikateľské prostredie.
Ale vrátim sa k otázke – životná úroveň krajiny sa môže merať aj pomocou toho, koľko dávajú ľudia na stravu. Na Slovensku je to stále až takmer pätina príjmu – dvakrát viac ako v Nemecku. Slovensko je rovnako chudobné, ako bolo pred dekádou.
Čiže podľa vás podnikateľské prostredie u nás nie je v úplne dobrej kondícii? Nie sú tu vytvorené ideálne podmienky na rozvoj biznisu?
Ak si zoberieme štáty, ktoré sú bohaté, zistíme, že bohatými ich robí nahromadený kapitál – to, čo Slovensku chýba. Väčšina Slovákov neznáša „kapitalizmus“, no ten je odvodený od slova kapitál, čo znamená potenciálnu investíciu do budúcnosti. Dokonca aj svoje úspory ľudia investujú do zahraničných fondov, ktoré podporujú tvorbu kapitálu v zahraničí, napr. v USA alebo Nemecku. Investujú do firiem mimo Slovenska. A to je kameň úrazu – že sa tu netvorí masa peňazí, ktorá dokáže podporiť domáce podnikanie. Preto je krajina chudobná. Nárast minimálnej mzdy budúcnosti Slovenska nepomôže.
Keď vravíte, že Slováci, ak už aj majú kapitál, tak ho neinvestujú doma, ale do zahraničných fondov. Je to ich voľba alebo sa na Slovensku skrátka ani nedá tento kapitál investovať?
Nie, nedá sa. Čo môžete spraviť, je dať peniaze do banky, kde dostanete minimálny úrok. Peniaze sa posunú ľuďom, ktorí si zoberú úver a platia vysoké úroky. Zisk inkasuje typicky zahraničná banka. Slováci o kapitál prichádzajú.
Peniaze by do ekonomiky pritekali vtedy, keby ľudia zainvestovali do niečoho, čo vytvára hodnotu. Napríklad do firmy, nákupom jej akcií. Z prosperujúcej firmy získavajú všetci – spotrebitelia aj akcionári. Z dividend sa tvorí kapitál. A to je to, čo na Slovensku chýba viac ako všetko ostatné. Nie je tu funkčný kapitálový trh, nie je tu jednoduchá možnosť, aby človek s dobrým nápadom mohol niečo spraviť tak, že by sa spýtal ľudí s peniazmi ´neposkladáme sa a nevytvoríme spolu niečo veľké´? Musí ísť do banky a tá mu dá oveľa horšie podmienky, aké by získal na kapitálovom trhu.
A bez neho Slovensko nemá šancu dobehnúť západné krajiny.
A keby ste porovnali dnešok s obdobím spred 10 rokov, tak sú Slováci ekonomicky gramotnejší?
Nie som si istý. Slovensko je na tom podľa mňa ekonomicky horšie, ako bolo pred 10 rokmi, najmä pre rastúcu zadlženosť Slovákov. Životná úroveň minimálne vzrástla, ale len na úkor dlhu. A keď sa pozrieme okolo seba, dobre vidíme, čo rastúci dlh spôsobil v južnej Európe. Slovensko sa vydalo španielskou cestou a nie cestou dlhodobo udržateľného ekonomického rastu. S tým, ako bude práca Slovákov drahšia, Slovensko prestane ekonomicky vynikať.
Spomenuli ste teraz Grécko či Španielsko, teda štáty výrazne zaťažené dlhom. Existujú nejaké modelové krajiny, ku ktorým by Slovensko mohlo ´vzhliadať´ ako zdroj inšpirácie?
Bohatá krajina má kapitál, ktorý môže investovať tam, kde sa to viac oplatí. Napríklad Nemecko, Švajčiarsko, Spojené štáty, Veľká Británia, Nórsko a ďalšie bohaté štáty sú bohatými nie preto, že by tí ľudia pracovali viac. Bohatí sú preto, že ľudia si našetrili kapitál a dokážu ho správne využívať. Bohaté krajiny investujú v zahraničí a zarábajú na práci ostatných. Tak, ako budujú Nemci továrne a zakladajú banky na Slovensku či inde. A my sme v podstate len tá továreň, v ktorej ľudia pracujú za malé peniaze. Veď na Slovensku ľudia dostanú vo forme mzdy späť iba tretinu toho, čo vytvoria. V západnej Európe je to polovica.
A naozaj sme podľa vás chudobnejší ako, povedzme, pred 10 rokmi?
Myslím, že áno. Aj keď narástli platy, výrazne narástli aj náklady na život a dane. Nemôžeme si toho dovoliť viac ako pred krízou. Naopak, zadlženie domácností vzrástlo trojnásobne vzhľadom na príjem. Nemôžeme sa čudovať, že v takomto prostredí vidíme silné politické tlaky na zmenu zdola.
Ronald Ižip. Zdroj: archív RI
- Reklama -
