V rámci výskumu odobrala Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS SR) ešte v novembri 2016 vzorky 22 potravín predávaných v maloobchodoch v Bratislave a v rakúskych obciach Kitsee a Hainburg, informoval ústredný riaditeľ ŠVPS SR Jozef Bíreš. Zamerali sa na čo najširší sortiment (nápoje, kávu, čaj, mäsové a rybacie výrobky, čokoládové a pekárenské výrobky, mliečne produkty, koreniacu zmes a koreninu).
Ako dopadlo hodnotenie?
„Výsledky testov potvrdili obavy, ktoré som už viackrát komunikovala na európskej pôde. Až u polovice výrobkov sme našli výrazné rozdiely značne ovplyvňujúce ich kvalitu. To všetko v neprospech medzinárodných produktov predávaných na Slovensku,“ uviedla Matečná a doplnila, že išlo najmä o nižší podiel mäsa, vyšší podiel tukov, umelé náhrady cukru, množstvá konzervačných látok či nižšiu gramáž.
Šéf ŠVPS SR Jozef Bíreš na konkrétnych príkladoch ilustroval rozdiel v rovnakých výrobkoch na Slovensku a v Rakúsku.
„U spotrebiteľov preferované frankfurtské párky v obsahu mäsa ani na Slovensku, ani v Rakúsku nesplnili podmienky, horšie to však bolo pri párkoch, ktoré sa predávajú na Slovensku. Zaujímavé zistenia máme pri syroch, či už v samotnej textúre syra je rozdiel, ale aj vo farbe, v hmotnosti. Mozzarella sa predáva v náleve, zistili sme, že tzv. pevná hmota je v neprospech výrobku, ktorý sa predáva na Slovensku. Pri rybách sme potvrdili, že zhruba 10 percent pevnej hmoty výrobky predávané na Slovensku majú nižší obsah svaloviny. Coca-Cola sa predáva na Slovensku sladená s fruktózovo-glukózovým sirupom, v Rakúsku s cukrom. Pri džúse už chuť nebola pomarančová, ale typicky s prídavkami sladidiel, čo aj v zložení bolo uvedené. Identický džús predávaný v Rakúsku takéto zložky neobsahoval, čo sa prejavilo na farbe aj v typickej pomarančovej chuti. Čierny čaj – tam bol rozdiel už v balení, rakúsky čaj v hliníkovej fólii, náš v papierovom vrecku, čaje mali celkom inú arómu. Sledovali sme aj štruktúru, v Rakúsku nájdeme v čaji typické lístky, u nás bola štruktúra pomaly zastretá.“
Iba 9 z 22 testovaných výrobkov malo identické zloženie.
Čo s tým?
Ministerka Matečná v rámci vlaňajšieho predsedníctva Slovenska v Rade EÚ upozorňovala Európsku komisiu na problém dvojakej kvality potravín, ktorému čelí nielen naša krajina, ale aj ďalšie štáty strednej či východnej Európy. „Spotrebiteľ očakáva rovnakú kvalitu tej istej značky bez ohľadu na krajinu výroby alebo nákupu. Argument, že spotrebitelia uprednostňujú rozličné regionálne chute, neobstojí. Slovenský spotrebiteľ neočakáva umelé sladidlá a farbivá, viac éčok alebo menší podiel mäsa ako ten rakúsky.“
Matečná si však uvedomuje, že Európska komisia sa bude brániť. „Je tam tlak veľký nadnárodných spoločností, ale máme jednotný európsky trh, jednotného spotrebiteľa a z tohto pohľadu je to veľmi nekorektné.“
Mimochodom, zámer porovnať výrobky vo svojej krajine s výrobkami západných susedov (napr. s Nemeckom) ohlásil na začiatku februára aj český minister pôdohospodárstva Marian Jurečka.
Ako sa hodnotilo?
V senzorických skúškach sa hodnotila chuť, farba, konzistencia, vôňa a celkový vzhľad.
Kontrolóri posudzovali aj etikety (uvedenie zložiek, výživových užívateľov či alergénov).
Vykonané boli laboratórne analýzy niektorých kvalitatívnych ukazovateľov – ako obsah mäsa u mäsových výrobkov, obsah tuku a bielkovín u mliečnych výrobkov, obsah kakaovej hmoty u čokolád, hmotnosť konkrétneho výrobku z celkovej hmotnosti (napr. syry v náleve) či prítomnosť tzv. aditívnych látok (konzervačných, sladidiel, farbív).
Analyzovali sa aj niektoré kritériá bezpečnosti, v tomto prípade boli všetky výsledky vyhovujúce.
Cenová politika sa nesledovala, keďže to nie je v kompetencii orgánov, ktoré vykonávali testovanie.
Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
Fotodokumentáciu k testovaniu potravín môžete nájsť TU.
