Podľa britskej vlády je nastavenie nových právnych predpisov o štátnych tajomstvách nevyhnutnosťou, pretože súčasné pravidlá sú v modernej dobe už zastarané. Štátni zamestnanci totiž v digitálnom veku, v ktorom žijeme, môžu ľahko vyniesť obrovské množstvo citlivých informácií, píše britský the Guardian. V krajine v súčasnosti platí zákon o štátnom tajomstve z roku 1989.
Podľa nového návrhu by sa mali tresty odňatia slobody za vynášanie takýchto informácií podstatne zvýšiť zo súčasných 2 až na 14 rokov za mrežami. Aktualizácia by sa mala týkať aj definície špionáže, ktorá by sa mala rozšíriť tak, aby zahŕňala tak získavanie citlivých informácií, ako aj ich posúvanie tretím stranám a ich získavanie tretími stranami.
Odporcovia návrhu varujú, že prijatie takýchto krokov zastrašuje potenciálnych budúcich whistleblowerov. V strachu z drastických trestov sa podľa kritikov budú ľudia báť vystúpiť aj s informáciami vo verejnom záujme.
Právny poradca vlády, profesor David Ormerod vyhlásil, že návrh bol konzultovaný s mediálnymi aj občianskoprávnymi organizáciami, ktorých zoznam bol zverejnený. Občianskoprávne organizácie a inštitúcie zastrešujúce médiá však vyjadrili svoje znepokojenie nad jeho vyjadreniami. Podľa nich totiž medzi nimi a vládnymi poradcami k žiadnej zhode nedošlo, i keď niektoré organizácie pripustili, že sa s poradcami stretli, prízvukujú, že k relevantným konzultáciám neprišlo.
„Sme veľmi znepokojení rozsahom ustanovení v návrhu, tak pre whistleblowerov, ako aj úradníkov verejnej správy. Je to obrovský krok späť, ktorého sa obávame,“ uviedla riaditeľka jednej z organizácií, ktoré poradcovia označili za tie, s ktorými bol návrh konzultovaný. Zároveň vyjadrila svoj údiv z toho, že jej organizácia v takomto zozname figuruje, pretože podľa nej žiadne konzultácie neprebehli.
Jim Killock, výkonný riaditeľ spoločnosti Open Group Rights, ktorá na zozname taktiež vystupuje, vyhlásil, že ani on sa žiadnych konzultácii nezúčastnil. „Skutočnou tragédiou je to, že tí, ktorí návrh pripravovali, mali deväť mesiacov na to, aby skutočne hovorili s novinármi a občianskoprávnymi organizáciami a zistili, aké dôsledky môže návrh mať, no v skutočnosti sa im nepodarilo hovoriť s nikým. Ale uviedli nás všetkých s tým, že návrh bol konzultovaný,“ povedal.
Podľa hovorcu právnej komisie priložený zoznam organizácií uvádza všetkých, ktorí boli v tejto veci oslovení a mali možnosť predniesť svoj pohľad na vec. Na tieto názory sa následne pri vytváraní finálnej podoby návrhu údajne prizeralo.
Ben Griffin, bývalý príslušník elitnej britskej vojenskej jednotky SAS, ktorý špeciálne jednotky opustil a stal sa whistleblowerom upozorňujúcim na nehumánne praktiky britskej armády na Strednom východe, tvrdí, že nový návrh nie je pre neho žiadnym prekvapením. Britská vláda podľa neho dlhodobo tendenčne zavádza verejnosť, a preto nie je prekvapivé, že sa teraz zamerala aj na whistleblowerov.
