Oko za oko, zub za zub. Takýto postoj zaujala Kalifornia voči Donaldovi Trumpovi a jeho opatreniam proti migrantom. Prezident chce dať po prstoch takzvaným „azylovým (útočiskovým) mestám“ (sanctuary cities), ktorých starostovia otvorene podporujú a tolerujú aj migrantov, ktorí nemajú povolenia na pobyt či prácu v USA. Práve tieto mestá majú prísť o dotácie zo štátnej pokladnice v rámci Trumpovho boja proti migrantom.
Azylové mestá sú zväčša tie, ktoré ovládajú demokrati a Los Angeles či San Francisco v slnečnej Kalifornii sú na prvých priečkach zoznamu. Najľudnatejší štát sa preto postavil na odpor Trumpovej politike a vyhráža sa, že ak azylové mestá prídu o štátne dotácie, Kalifornia prestane prispievať do federálneho rozpočtu Spojených štátov.
Kalifornskí odborníci totiž tvrdia, že škrty dotácií pre azylové mestá, ako ich navrhuje nový šéf Bieleho domu, sú protiprávne a porušujú desiaty dodatok americkej ústavy. Vláda štátu Kalifornia preto hľadá cesty, ako sa vyhnúť opatreniu a vyhlasuje, že okreše výdavky na federálne účely.
Ide o peniaze
Podľa americkej televíznej stanice CBS vydá federálna vláda za každý jeden dolár zaplatený Kaliforniou do spoločného rozpočtu len 78 centov a najobývanejší štát USA tak prichádza o nemalé peniaze, keďže do rozpočtu viac prispieva, ako z neho dostáva.
Tak ako v mnohých prípadoch ide aj v tomto o peniaze. Kalifornia, ktorá je klasickou baštou demokratov, sa netají odporom voči Trumpovi a jeho politike namierenej proti migrantom. Los Angeles a San Francisco však podľa agentúry Reuters dostávajú spolu dotácie pol miliardy dolárov. Celá suma pritom ide práve z federálneho rozpočtu USA, do ktorého nechce Kalifornia prispievať, ak Trump škrtne peniaze pre mestá tolerujúce ilegálnych prisťahovalcov.
Vzniká teda začarovaný kruh a nie je jasné, ako sa celá vec skončí. Faktom však zostáva, že desiatka najväčších azylových miest Spojených štátov predstavuje záťaž v hodnote viac ako dve a štvrť miliardy dolárov. V tejto sume pritom nie sú zahrnuté dotácie na podporu a financovanie bezpečnostných zložiek, ktoré vyplývajú zo zákona.
CALEXIT nie je možný
Trump chce teda škrtaním dotácií pre azylové mestá ušetriť, ale Kalifornia, ako domov niekoľkých veľkomiest priateľským k imigrantom, bije na poplach už od vlani. Dokonca sa objavil aj návrh na takzvaný CALEXIT, teda v preklade vystúpenie Kalifornie zo Spojených štátov. Takýto scenár presadzujú aktivisti z hnutia Yes California Independence (Áno nezávislosti Kalifornie).
Odporcovia Donalda Trumpa z Kalifornie už zbierajú podpisy pod petíciu, ktorá by im umožnila „rozvod“ so Spojenými štátmi. To je však podľa v súčasnosti platnej ústavy nemožné, lebo žiaden členský štát USA nesmie svojvoľne vyhlásiť nezávislosť.
Obhajcovia CALEXITU, teda odchodu Kalifornie zo Spojených štátov, majú dvojbodový plán, ako sa vymaniť spod federálnej vlády vo Washingtone. Prvý krok je zorganizovanie referenda v roku 2018, ktoré by viedlo k vyňatiu „neoddeliteľnosti“ členských štátov USA z ústavy. Rok na to (2019) majú nasledovať špeciálne voľby o samotnej nezávislosti Kalifornie.
Len pripomeňme, že ak by bola Kalifornia samostatný štát, jej ročné HDP by bolo šieste najvýkonnejšie na svete. Z prieskumu, ktorý agentúra Reuters urobila od 6. decembra do 19. januára na piatich stovkách respondentov, vyplýva, že 32 % obyvateľov Kalifornie je za odlúčenie od USA. Pred tromi rokmi mal tento krok v bašte demokratov dvadsaťpercentnú podporu.
- Reklama -
