Po roku a pol šéfovania Železničnej spoločnosti Slovensko ste dostali odstupné po zdanení vo výške viac ako 130-tisíc eur. Považujete výšku odstupného za adekvátnu?
Top odstupné pre top manažérov je vo svete bežné a vyjadruje ich podiel na zodpovednosti za riadenie a hospodársky výsledok firmy. Výška odstupného bola primeraná k priamej 5-miliónovej finančnej úspore v programe cost-cuttingu (strihanie nákladov), ktorý sme zaviedli po mojom príchode do firmy. Program spočíval v dvoch nástrojoch: jedným boli priame rokovania s dodávateľmi o znížení cien za služby a tovary dodávané pre prevádzku a údržbu a druhým boli elektronické aukcie, ktoré som zaviedol v ZSSK, ŽSR a Cargu ešte ako generálny riaditeľ sekcie železničnej dopravy ministerstva dopravy.
Prijali by ste odstupné aj dnes, keď už viete, čo všetko po jeho prijatí nasledovalo?
Hovorí sa, že „po boji je každý generálom“, lebo vie prečo bola bitka prehraná, ale pred bojom nik nevie, ako jeho rozhodnutia dopadnú. Preto najľahšou odpoveďou by bola záporná odpoveď, ale ja si myslím, že problémom nie je, či áno alebo nie, ale problémom je absencia jasných pravidiel, ktoré by zadefinovali za čo, koľko a kedy by mali štátny top manažéri dostať odstupné. Zlaté padáky sú už dlhé roky prostriedkom politického boja súperiacich strán, v tomto prípade SMER-u a KDH.
Vtedajšia Radičovej vláda sa snažila zaviesť do odmeňovania manažmentov štátnych firiem poriadok a určila pravidlá pre predstavenstvá, ktorým počet členov obmedzila na troch a súčasne znížila výšku ich odmien, ale nedohodla sa na pravidlách pre výkonný manažment, pretože každá firma je iná, má iné poslanie, princípy, ekonomiku, a tak zostal „status quo“ a podľa neho som dostal odstupné.
Skoro 65-tisíc eur ste z odstupného investovali do rekonštrukcie miestneho kostola a zvyšok ste rozdali na ďalšiu dobročinnosť. Prečo ste sa rozhodli zverejniť, kam ste peniaze prerozdelili? A podľa čoho ste vyberali, kam a komu ich prerozdelíte?
Celý život sa snažím o dobro, a preto rozdanie odstupného som považoval za najlepšie riešenie, ako s touto sumou naložiť. Na jednej strane som si splnil svoj mladícky sen o záchrane kostola, ktorý bol už v zlom stave, a na druhej strane vďaka masívnej medializácii prišlo veľa žiadostí o pomoc, z ktorých bolo cítiť, že práve tieto peniaze môžu žiadateľom pomôcť v ich ťažkej životnej a zdravotnej situácii. Hendikepovanému pomohol elektrický vozík, chorému dieťaťu dýchací prístroj, vyslúženému baníkovi lieky predĺžili život, aspoň podľa listu, ktorý mi po troch rokoch zaslal, a takto to pomohlo všetkým, ktorí z odstupného niečo dostali.
Vyberalo sa veľmi ťažko, ale snažil som sa vcítiť do situácie žiadateľov a zoradiť ich podľa akútnosti postihnutia či ťažkostí. Zvažoval som aj nezverejnenie zoznamu obdarovaných, z ktorých niektorí dar podmieňovali nezverejnením ich totožnosti, ale aj vzhľadom na tlak médií som sa rozhodol zverejniť, ako som odstupné rozdelil, pričom pri fyzických osobách je zverejnenie anonymizované, zverejnený je len účel použitia darcom. Dnes si uvedomujem, že ani s jedným z obdarovaných z radov fyzických osôb som sa dodnes osobne nestretol, dôležitejšie je, že môj dar im pomohol.
Zoznam, komu Kravec daroval financie zo svojho zlatého padáka, si môžete pozrieť TU.
Po odchode zo štátneho podniku ste sa prihlásili na úrad práce a potom pracovali za sumu 300 eur. Prečo ste sa rozhodli kandidovať na starostu obce Trnavá Hora a vstúpiť do komunálnej politiky?
Pracoval som skoro 10 rokov v hlavnom meste Slovenska na dvoch ministerstvách a dvoch generálnych riaditeľstvách, Bratislavu mám rád, ale nikdy som nemal túžbu po presťahovaní sa do centra politiky, biznisu, kultúry a informácií, lebo vždy som si hovoril, že celé Slovensko sa nemôže presťahovať do mesta blahobytu, v ktorom je takmer nulová nezamestnanosť, lebo niekto musí žiť aj na strede či východe krajiny. Svoju rodnú obec Trnavú Horu mám rád a moja kandidatúra na starostu po rokoch poslancovania v obecnom zastupiteľstve teda nie je náhoda.
Vašu prácu si všimlo aj Transparency International. Obec, na čele ktorej stojíte, patrí medzi najotvorenejšie samosprávy na Slovensku. Zverejňujete všetky schôdze a témy stretnutí. S akou spätnou väzbou sa stretávate napríklad od účastníkov, s ktorými máte stretnutie?
Za najlepšiu reakciu a ocenenie považujem nielen pochvalu od TI (Transparency International pozn. red.), ale aj príspevok v obecnej diskusii, v ktorej ma anonymný diskutujúci upozornil, že už meškám so zverejnením stretnutí za predošlý mesiac. To je asi najlepší dôkaz, že rubrika „stretnutia a rokovania starostu obce“ je občanmi ostro sledovaná.
Nepovšimnutý neostal ani kostol, do ktorého rekonštrukcie ste investovali finančné zdroje. Získal mimoriadne ocenenie v podobe čestného uznania od ministerstva kultúry. Rovnako ste vyhrali Zlatý erb za najlepšiu webovú stránku v kategórii obec. Zbierate jedno ocenenie za druhým. Je to pre vás zadosťučinením? Baví vás práca a život, ktorý teraz vediete?
Vo svojom živote som vystriedal niekoľko povolaní, bol som výpravcom vlakov, odborovým bosom, personálnym riaditeľom aj generálnym riaditeľom a každú prácu som robil rád s plným nasadením a patričným workoholizmom. Na každej práci ma bavilo objavovať nepoznané a zavádzať nové formy, ktoré predo mnou nikto neskúsil. Po rokoch zisťujem, že niektoré moje nápady po realizácii fungujú vo firmách dodnes.
Vo funkcii starostu využívam všetky odbornosti a zručnosti, ktoré som vo svojej kariére získal. Od psychológie, práva cez ekonomiku až po politiku. Dokonca som presvedčený, že do „portfólia“ zručností a skúseností patrí aj kariérny pád z vrcholu až na úrad práce… (smiech)
Zdroj: Reprofoto/Trnavá Hora – fara. Obnova kostola v obci Trnavá Hora
Boli ste jedným zo spoluzakladateľov KDH. Zo strany ste po prevalení padáka vystúpili sám. Bol na vás vyvíjaný nátlak?
Vzdanie sa členstva v politickej strane, mandátu poslanca obecného zastupiteľstva, ale aj členstva v družine maltézskych rytierov som považoval v situácii politického boja za prejav kultúry, ktorý by mal každý vyspelý člen politickej strany urobiť v prípade, že jeho povesť a status je spochybňovaný. Názory vtedajšieho vedenia KDH boli rôzne, niektorí členovia predsedníctva KDH boli za exemplárne potrestanie vylúčením z KDH, niektorí mlčali a niektorí vyjadrovali spolupatričnosť a pochopenie.
Aký je váš aktuálny postoj k hnutiu? V poslednom čase prešlo výraznými zmenami. Ako ich hodnotíte v porovnaní s nastavením, ktoré hnutie malo za vašich čias?
Byť kresťanským demokratom nie je o členstve v politickej strane, ale o hodnotách, ktoré žijeme, názoroch a postojoch, ktoré vyjadrujeme, a činoch, ktoré konáme. Som kresťanským demokratom a ním aj zostanem do konca života a „in pectore“ som aj členom KDH… Veď keď pápež môže zo závažných dôvodov menovať kardinálov „in pectore“, prečo by som aj ja nemohol byť takým členom KDH… (smiech)
KDH mojich čias bolo možno až príliš konzervatívne nielen v témach, ale aj v personálnom obsadení, kde mnohí nepochopili, že je čas na generačnú výmenu, ktorá bola aj príčinou odchodu Daniela Lipšica a Radoslava Procházku, u ktorých bolo zase vidieť aj netrpezlivosť počkať si na prirodzenú zmenu, čo bolo pre ich politický vývoj osudné. Dnes už ani jeden z nich v politike nepôsobí.
Dnešné KDH je na všetkých úrovniach inovované, vďaka Alojzovi Hlinovi nekonformné, vo vyjadrovaní priame a otvorené, ale niekedy vo vnútri aj konfliktné, čo je pre stranu prirodzené, a ak je to primerané, tak aj dobré. Hlina je typ bojovníka, ktorý sa presadil v živote a podnikaní vlastnou usilovnosťou a dravosťou a to mu dodáva aj sebavedomie a odvahu biť sa o svoj názor. Skúsil som si to osobne, keď sme si počas spoločenského stretnutia ostro vymieňali názory k pojmu stranícka demokracia, ktorú on neuznáva. On chce všetko alebo nič, ale ako som počul, vraj sa učí a už viac počúva… (smiech)
Oslovilo vás nové vedenie na spoluprácu?
Ešte predseda KDH Ján Figeľ ma oslovil s ponukou, aby som znovu vstúpil do KDH. Aj keď ma ponuka potešila, odmietol som ju, lebo som presvedčený, že na môj prípad v politike platí staré indické príslovie „o druhom nevstúpení do tej istej rieky“.
Takáto ponuka prišla na neformálnej úrovni od členov aj nového vedenia KDH. Už pred kauzou zlatých padákov som mal pocit, že som v politike dal všetko, čo som mohol dať, a prichádza vek, v ktorom je čas na odovzdanie „vesla“ mladým vzdelaným ľuďom, ktorí chcú meniť svet k lepšiemu. Z politiky som sa nevzdialil ani po vystúpení z KDH. Niekedy zašlem vedeniu KDH názor k aktuálnemu problému, inokedy podnet na riešenie alebo pripomienku k volebnému programu pre oblasť železničnej dopravy.
Čo si ako bývalý šéf ZSSK myslíte o tom, že vláda vrátila na trate dotované IC vlaky?
Vrátením štátnych IC vlakov si SNS za štátne peniaze splnila predvolebný sľub, pretože realita, ako ju sám život ukázal, je taká, že IC vlaky v komerčnom režime u nás nie sú samofinancovateľné. Aj tieto IC vlaky vyrobia stratu, ktorú v konečnom dôsledku uhradí štát, SNS to nestojí okrem propagandy ani euro… (smiech)
Riešením je otvorená súťaž o najnižšiu dotáciu na prevádzku IC vlakov na obdobie 15 – 20 rokov, ktorá umožní víťazovi investovať do nákupu nových vozňov, čo by mala byť druhá základná súťažná podmienka, okrem rozsahu kvalitných služieb pre cestujúcich. Úspechom liberalizácie nie je príchod dopravcov, ktorí jazdia s vozňami starými 30 – 40 rokov ako RJ (RegioJet, pozn. red.), v dôsledku čoho im neskôr začnú stúpať enormne náklady na údržbu, lebo aj zdanlivo úspešný dopravca sa môže dostať do problému, ktorý bude nakoniec riešiť aj štát.
Ako sa podľa vás prejaví odchod RegioJetu z hlavnej trasy Bratislava – Košice? Čo to bude do budúcna znamenať pre železničnú dopravu?
Odchodom RJ na tejto trati sa skončí nezmyselná cenová vojna, ktorá RJ dostala do obrovského dlhu, zrušila štátne IC vlaky a zároveň ukázala, že ani na top trati sa dvaja dopravcovia neuživia. Cestujúcim, ktorí si zvykli na prozákaznícky prístup RJ napr. v tom, že nekontroluje cestovné lístky, má mladý usmievavý personál, bude RJ trochu chýbať, ale rýchlo si znova zvyknú na vozne štátnych IC vlakov, ktoré sú relatívne nové, dokonca v niektorých parametroch lepšie než vozne RJ, čo je zároveň pre ZSSK výzva na zlepšenie služieb poskytovaných cestujúcim priamo vo vlaku.
V obecnom zastupiteľstve máte poslanca Filipa Minku, ktorý zastupuje Ľudovú stranu Naše Slovensko. Po incidente, pri ktorom bol Minka v podnapitom stave a mal pri sebe zbraň, zasiahla strana a dala mu odporúčanie, aby sa vzdal poslaneckého mandátu. Aký je váš názor na celú situáciu?
V čase nášho rozhovoru som sa s poslancom ešte nestretol, o situácii viem len z médií, čo je len jedna strana mince, preto treba počuť aj jeho vyjadrenie, lebo ako to býva, pravda býva niekde uprostred, lebo napr. „mať pri sebe zbraň“ ešte neznamená ohrozenie, aj keď v spojení s alkoholom to zákon nepripúšťa. Predpokladám, že ide o spontánnu mladícku nerozvážnosť s dôsledkami, ktoré nedomyslel.
Pre mňa ako kresťanského demokrata sú vážnejšie jeho statusy, ktoré prezentuje na svojom FB, s ktorými som v prudkom antagonizme a mňa samého prekvapujú, lebo moju sociálnu prácu s rómskou komunitou rešpektuje a on sám s nimi v rodinnom podnikaní pracuje. Na jeho mieste by som sa vzdal poslaneckého mandátu, ako som už povedal pred chvíľou, patrí to k politickej kultúre.
Ako hodnotíte jeho prácu v zastupiteľstve z pohľadu starostu?
V poslaneckom zbore je nováčikom, a preto bol skôr počúvajúcim ako hovoriacim poslancom, čomu celkom rozumiem, lebo aj ja som sa niekoľko rokov len učil poslaneckej službe.
