Spoločná tlačová konferencia premiéra, predsedu a podpredsedu parlamentu na začiatku roka bola okrem iného dejiskom toho, ako sa traja menovaní páni priznali, že veľké projekty ako stavanie diaľnic alebo obnova železníc sú finančne náročné a treba na ne milióny eur. Preto chcú vládne strany zmeniť zákon o dlhovej brzde. Jeho úpravou by si mohli požičiavať viac peňazí, čo v praxi znamená, že by zaťali do verejných financií ešte väčšiu sekeru.
Ako pripomína portál Aktuality.sk, na zmenu zákona, ktorý by politikom dovolil požičiavať si viac peňazí, koalícii chýbajú hlasy a opozícia nateraz odmieta uvoľniť pravidlá. V roku 2008, keď prepukla svetová hospodárska kríza, malo Slovensko verejný dlh na úrovni 28 % HDP. Po problémoch s Gréckom, na ktorého záchranu sa skladali všetky štáty eurozóny, sa náš dlh zvýšil na 55 % HDP. Aktuálne každý Slovák vrátane detí a dôchodcov dlhuje prostredníctvom záväzkov štátu viac ako 7-tisíc eur.
Dlh síce pomaly, ale stále rastie. Hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová odporúča zníženie verejného dlhu. „Doteraz sa ho podarilo znížiť len nepatrne na 53 % HDP. Bolo by dobré byť lepšie pripravený na budúcu krízu,“ vyjadrila sa. Na rozdiel od bohatších krajín si nemôžeme dovoliť zaťať sekeru prihlboko. Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana v tejto súvislosti hovorí, že by to bol aj nepríjemný odkaz nenarodeným generáciám o našej nezodpovednosti. Pred zbytočným zadlžovaním varuje aj preto, lebo vidí dieru vo verejnom rozpočte. „Verejné rozpočty majú veľké rezervy, efektívnejším používaním rozpočtu je možné vytvoriť zdroje aj na investície,“ vysvetľuje Ďurana.
