Žiadosť o zákaz NPD predložila ústavnému súdu Spolková rada (Bundesrat), v ktorej majú zastúpenie spolkové krajiny Nemecka.
Predseda Spolkového ústavného súdu Andreas Vosskuhle pri oznámení rozhodnutia v Karlsruhe konštatoval, že NPD síce sleduje protiústavné ciele, avšak v súčasnosti neexistujú konkrétne indície naznačujúce, že by konanie strany mohlo viesť k úspechu.
Na základe nemeckej ústavy musia navrhovatelia zákazu strany dokázať, že jej ideológia je “bojovná a agresívna” a predstavuje aktívne ohrozenie demokratického poriadku v krajine, pripomína agentúra DPA.
Išlo už o druhú snahu zakázať NPD. Prvý návrh stroskotal v roku 2003, keď sa ukázalo, že do strany, a až medzi stranícke špičky, prenikli agenti a informátori tajných služieb, ktorí mohli zohrať rolu pri vytváraní dôkazov proti NPD.
Kritici nového návrhu už od začiatku varovali pred malými vyhliadkami na úspech. Ústavnoprávne kritériá zakázania politickej strany sú totiž v Nemecku veľmi prísne, pričom politický vplyv NPD upadol v posledných rokoch, keď došlo k nárastu spoločensky prijateľnejších pravicových populistických hnutí.
NPD je od septembra 2016 zastúpená v Nemecku už len na komunálnej úrovni; má tiež jedného europoslanca. Právomoc zakázať činnosť politickej strane má v Nemecku len Spolkový ústavný súd. Dosiaľ sa to stalo iba dvakrát – a navyše pred viac ako 60 rokmi. V roku 1952 zakázali neonacistickú Socialistickú ríšsku stranu (SRP) a v roku 1956 Komunistickú stranu Nemecka (KPD).
NPD založili v roku 1964 a má približne 5200 členov. Jej bašty sa nachádzajú na východe Nemecka, predovšetkým v Sasku.
