Kvalita tak môže byť zabezpečená výberom z väčšieho počtu výborných uchádzačov o štúdium na pedagogických a filozofických fakultách, nie zúfalým náborom všetkých, ktorí sa prihlásia. Motivácia sa v primárnej miere dosahuje finančnou zložkou – platom, ktorý v našich pomeroch, bohužiaľ, slúži iba na zaistenie najzákladnejších ľudských potrieb – strava, odev a veľmi skromné (spravidla nie vlastné) bývanie. Navyše, a povedzme si to otvorene, učitelia sa v našej spoločnosti často vnímajú ako paraziti, ktorí stále niečo chcú, majú celé mesiace prázdnin a voľna, v škole učia štyri až šesť hodín denne, o statuse vysokoškolských pedagógov a nepedagogických zamestnancov ani nehovoriac. Je toto stav, ktorý vedie k zmysluplnej príprave našich detí na svoje budúce povolanie a uplatnenie sa na trhu práce? Je toto stav, ktorý zabezpečí konkurencieschopnosť našich ľudí a našej ekonomiky v porovnaní so svetom?
Fínsko ako vzor… No učiteľov nevieme adekvátne ohodnotiť
Zo schváleného štátneho rozpočtu vyplýva, že v roku 2017 najvýznamnejšie medziročne vzrastú výdavky v rozpočte Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, a to o takmer 207 miliónov eur. Tento nárast výdavkov kapitoly je spôsobený najmä zapracovaním výdavkov na financovanie dopočtu valorizácie platov zamestnancov, vrátane regionálneho školstva a vysokých škôl z roku 2016, na zatiaľ nie celkom fungujúci systém duálneho vzdelávania, na financovanie športu v zmysle zákona o športe a na financovanie športovej infraštruktúry.
Momentálna priemerná hrubá mzda platov pedagógov a vedeckých pracovníkom je podľa zdroja platy.sk nasledovná:
| Učiteľ MŠ | 627 € |
| Učiteľ ZŠ | 768 € |
| Učiteľ SŠ | 830 € |
| Učiteľ VŠ | 906 € |
| Vedecký pracovník | 882 € |
Ako je to s odmeňovaním a motiváciou učiteľov v štáte, ktorý sa v rámci kvality školstva zaraďuje na popredné miesta v Európe? Fínsky model školstva je pre nás často uvádzaný ako vzor, podľa ktorého by sa mohlo Slovensko v školstve reformovať. Pre porovnanie, priemerný mesačný plat v školstve vo Fínsku je približne na úrovni 3 500 eur. Vo Fínsku sa na štúdium vysokoškolských pedagogických odborov dostane len 10 % uchádzačov (približne 600 ľudí zo 6000). Taký veľký je tam záujem o povolanie učiteľa… Zároveň treba poznamenať, že Fíni pred vyše 30 rokmi zavreli veľké množstvo pedagogických škôl a zostalo tak len to najlepšie.
Ako je však možno dosiahnuť úroveň fínskeho školstva, keď nevieme adekvátne ohodnotiť učiteľov tak, aby ich platy dosiahli aspoň úroveň platov v národnom hospodárstve Slovenskej republiky (884 eur mesačne v prvom polroku 2016)? Paradoxom je, že samotné ministerstvo školstva v cieľoch Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania (tzv. Plavčanova megareforma) uvádza, že cieľom reformy okrem iného je, aby sa platy učiteľov dostali na úroveň 80 % priemerného platu povolaní, pri ktorých sa vyžaduje vysokoškolské vzdelávanie. Nuž, s takto “ambiciózne” stanoveným cieľom kvalitu do školstva pravdepodobne neprilákame. Nekvalitní učitelia totiž nezabezpečia dobré vzdelanie a prípravu do života pre naše deti ani vtedy, keby všetky ostané procesy v školstve fungovali na jednotku. Naopak, ak sa nám podarí do školstva prilákať nových, vzdelaných a ambicióznych ľudí, tí dokážu aj v pomerne neflexibilnom a zastaranom systéme (vychádzajúcom zo zásad rakúsko-uhorského vzdelávania) urobiť takpovediac zázraky.
Školy nesmú byť sociálnymi ústavmi pre neschopných a lenivých
Povolanie učiteľa je jedným z kľúčových a strategických povolaní v každom modernom štáte. Učiteľ by mal byť ohodnotený tak, aby mohol vykonávať svoju profesiu dôstojne. Ako môžu učitelia adekvátne vzdelávať, motivovať a inšpirovať naše nové generácie, keď sa pri takých nízkych platoch nedokážu sebarealizovať a riešia svoje existenčné problémy? Prečo musia predávať hrnce, životné poistky, živiť sa ako upratovačky a sezónni zberači ovocia?
Spoločnosť však musí od pedagógov požadovať kvalitu. Kvalitu, ktorá je merateľná. Merateľná rozsahom a významom výskumných projektov, počtom zahraničných publikácií našich vedcov a pedagógov, objemom získaných grantov, uplatnením absolventov škôl všetkých stupňov na trhu práce, výsledkami študentov na vedomostných a talentových súťažiach. Kvalita vzdelania, za ktorú má spoločnosť zaplatiť, sa zároveň musí prejaviť vo výsledkoch testovania v rámci SR, ale aj v rámci krajín OECD (PISA). Školy nesmú byť sociálnymi ústavmi pre neschopných a lenivých.
Ministerstvo školstva, ale aj ľudia z think-tanku MESA10 pripravujú reformy školstva s vysokými ambíciami, ktoré sa v konečnej podobe budú tváriť sebavedomo a komplexne. V tomto prípade sa nesmie opomenúť odpoveď na otázku, či bude pedagogický pracovník s uvedeným platom jej dôstojným a sebavedomým partnerom.
Infraštruktúra na vedľajšej koľaji?
Ďalšou oblasťou, ktorá nie je podľa nášho názoru dostatočne riešená, je oblasť výdavkov určených na opravy, údržbu a riešenie bežných a havarijných stavov budov. Ich stav je neuspokojivý a nedostatok finančných prostriedkov môže priniesť zdravie ohrozujúce situácie, ktoré školy nedokážu riešiť zo svojich normatívnych prostriedkov. Pracovné prostredie je popri finančnom ohodnotení práce tiež veľmi dôležitým faktorom vplývajúcim na pracovné výsledky. Veľmi zle sa totiž vedecky tvorí, ak máte v pracovni teplotu 14 stupňov a na troch vedecko-pedagogických pracovníkov pripadá jeden funkčný počítač…
Zlý stav je aj v študentských domovoch vysokých škôl, ktorý je v mnohých prípadoch havarijný. Finančné prostriedky na rekonštrukciu ubytovacích zariadení vysokých škôl majú tiež vplyv na atraktívnosť vysokoškolského priestoru. Neinvestovanie do tejto infraštruktúry znamená vytváranie neatraktívnych podmienok na štúdium v Slovenskej republike, čo môže viesť k obmedzeniu ich prevádzky a v konečnom dôsledku k zníženiu dostupnosti vzdelania.
Hovorí sa, že za všetko môžu peniaze, respektíve ich nedostatok. Koľko peňazí do školstva štát investuje, je totiž výlučne politickým rozhodnutím. Viac peňazí však automaticky neznamená lepšie výsledky žiakov a študentov. Vzdelávací systém totiž dokáže za veľa peňazí vyprodukovať aj veľa zakomplexovaných polovzdelancov. Dôležitá je efektivita, s akou sú peniaze do vzdelávania vynakladané. Dôležitý je obsah, aký školstvu chceme dať. No najdôležitejší sú ľudia, ktorí v ňom budú pôsobiť. Vytvorme im podmienky, aby prišli. Aby prišla kvalita. No zároveň, aby naši učitelia nemuseli navždy predávať hrnce a dokladať tovar v supermaketoch.
Autor: Adriana Pčolinská
- Reklama -
