Atény boli podľa spravodajského kanálu Al Jazeera poslednou európskou metropolou, v ktorej nebola mešita. Teraz sa však všetko mení a nepomohli ani opakované protesty gréckych krajne pravicových hnutí. Krajina bola pod Osmanskou okupáciou takmer štyristo rokov až do začiatku 19. storočia a nová mešita v Aténach bude odvtedy prvá, ktorú financuje štát.
Roky sporov a naťahovačiek o stavebnú parcelu sa skončili vlani v októbri, keď konzorcium štyroch najväčších stavebných spoločností v Grécku získalo stavebné povolenie aj miesto na projekt. Pracovať sa na mešite začalo až v novembri, lebo parcelu okupovali členovia krajnej pravice protestujúci proti výstavbe mešity v Aténach.
Celý projekt, ktorý bude stáť 887-tisíc eur, sa financuje z Verejného investičného programu. Pozemok, na ktorom vyrastá nová mešita, má takmer dva hektáre a samotná mešita zaberie plochu približne 1 000 metrov štvorcových. Po dokončení naplánovanom na apríl tohto roka sa do mešity vojde približne 350 ľudí. Ako väčšina mešít aj tá v Aténach bude mať oddelené modlitebne pre mužov a ženy s tým, že ženská časť je len pre 50 veriacich.
Napriek tomu, že pôjde o mešitu, nebude jej súčasťou minaret. Moslimovia v Aténach môžu zabudnúť aj na to, že by sa dočkali živého vysielania modlitieb. Proti výstavbe sa však okrem krajnej pravice stavia aj gréckokatolícka cirkev. Dokončenie mešity v Aténach však ukončí roky kritiky, ktorá sa na Grékov valila z EÚ za to, že ignorovaním potrieb moslimov nedodržiavajú nariadenia EÚ o náboženských slobodách.
Celý text v angličtine nájdete TU.
