Domácou scénou v posledných dňoch zarezonoval váš legislatívny návrh, ktorým by ste spolu so straníckym kolegom Jánom Podmanickým chceli docieliť, aby boli obchody na Slovensku zatvorené počas štátnych sviatkov aj dní pracovného pokoja. Aké reakcie zatiaľ na vami predkladaný návrh registrujete?
Čo sa týka sociálnych sietí, napríklad na Facebooku som sa nestretol doteraz s negatívnym komentárom. Dokonca niektorí ľudia sú sklamaní, lebo dúfali, že sa ten zákon rozšíri aj na voľné nedele. A aj keď sme sa možno pohrávali s touto myšlienkou, každému vysvetľujem, že prípad z Maďarska nás odradil od tohto nášho zámeru.
Asi dobre viete, že v Maďarsku bez toho, aby sa viedli rokovania s partnermi, odborármi, zamestnávateľmi, prišiel tento návrh natvrdo ´nalinkovaný´. U ľudí to ale vyvolalo nevôľu a vláda musela toto svoje rozhodnutie zrevidovať. Takže voľné nedele v Maďarsku opäť neexistujú. Aj preto sme sa rozhodli neísť maďarskou cestou. V súčasnosti máme na Slovensku zo zákona zatvorené obchody 3,5 dňa. Konkrétne Štedrý deň, keď sa pracuje do obeda a na Prvý sviatok vianočný, na Nový rok a na Veľkonočnú nedeľu, keď je úplne zatvorené. A toto by sme chceli rozšíriť o ďalších 12 dní, čiže by to vychádzalo na 15,5 dňa.
No a čo ma k tomu viedlo? Dlhodobo nakupujem na jednom mieste a neprejde pomaly štvrťrok, keď by za mnou neprišli nejaké predavačky alebo pokladníčky s tým, kedy už prídeme s nejakým návrhom zákona, ktorý bude obmedzovať predaj či už počas sviatkov, alebo počas nedelí. My sme začali so sviatkami.
Ak sa nám podarí presvedčiť kolegov z národnej rady a návrh bude prijatý, dáme tomu nejaký priestor, povedzme 1,5 – 2 roky a uvidíme, aké budú reakcie ľudí. Skrátka, či to po novom bude už dostačujúce, alebo bude dopyt aj po ďalších dňoch.
Ste tiež členom Zahraničného výboru NR SR. Aké meno, respektíve imidž má naša vlasť v zahraničí?
Viete, som trošku sklamaný, že doma sme niekedy ´pápežskejší ako pápež´ a keď si čítam rôzne denníky a ich reportáže, prípadne komentáre, tak sa mi zdá, že prevláda až taká depresívna nálada, skepticizmus. Ako keby sme si neverili. Je zlé, keď sa tu navzájom sami dehonestujeme a v očiach ľudí sa vytvára pocit, ako keby tu nič nefungovalo.
Na druhej strane si myslím, že v zahraničí sme vnímaní ako dôveryhodný a seriózny partner a som veľmi rád, že počas nášho predsedníctva v Rade EÚ sme za ten polrok ukázali, že naozaj sme moderná krajina, ktorá síce má svoje problémy, no funguje tu takmer všetko. Nielen ja mám ten názor, že predsedníctvo sme zvládli veľmi dobre, takto to vnímali aj zahraničné médiá, politici či ľudia, ktorí k tomu majú čo povedať.
Keď hovoríte o slovenskom predsedníctve, nedá mi nespomenúť osobu Miroslava Lajčáka, no trošku v inej súvislosti, konkrétne v ´kauze Evka´. Uspojili vás následné vyjadrenia vášho straníckeho kolegu? Považujete ich za dostatočné?
Ako členovi spomenutého zahraničného výboru sa mi zdá smiešne, keď pán Beblavý, ktorého najprv národná rada do tohto výboru schválila, označí tento výbor za trestný výbor. To je úplne dehonestujúce.
Po druhé, absolútne sa nezúčastňoval zasadnutí zahraničných výborov, negoval ich. Pokojne sa môžete spýtať aj mojich kolegov z iných politických strán, čo na to povedia. A zrazu, keď prišlo vyjadrenie bývalej zamestnankyne pani Hlávkovej, to bol nejaký moment, keď sa to v ňom zlomilo a začal sa aktívne zúčastňovať našich zasadnutí. Boli sme dokonca na prieskume na ministerstve zahraničných vecí, kde sa minister Lajčák spolu so svojím tímom snažil odpovedať na všetky otázky, samozrejme, v rámci zákonov.
Napriek tomu pán Beblavý nie je spokojný s výsledkom a neustále hovorí, že prišlo k porušeniu zákona. Viete, keď máme pohár naplnený do polovice vodou, tak pre vás môže byť do polovice plný, pre mňa do polovice prázdny. A neklameme ani jeden.
Jediný problém môže byť to, či si ministerstvo zahraničia zvolilo tú správnu formu. Napríklad pri predstavení loga predsedajúcej krajiny – či mala byť zvolaná iba nejaká malá tlačovka, alebo to malo byť pompéznejšie tak, ako sme to urobili v prípade koncertu a vystúpenia známych umelcov.
Osobne si však myslím, že minister sa rozhodol správne. Navyše bola to veľmi dobrá možnosť, ako spropagovať Slovensko ako modernú európsku krajinu.
Keďže pochádzate aj bývate v Nitrianskom kraji, ako hodnotíte prácu úradujúceho nitrianskeho župana Milana Belicu?
Hodnotím jeho prácu veľmi pozitívne, keďže s tým mám aj osobnú skúsenosť. Od roku 2005 som poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK), pričom Milan Belica je jeho predsedom už od vzniku samosprávnych krajov. Je to človek s veľmi dobrými ekonomickými základmi, ktoré nadobudol ešte počas svojho riaditeľského pôsobenia vo vtedajšej Poľnobanke. A myslím si, že aj hospodárenie kraja za posledné roky je veľmi dobré a aj rôzne inštitúcie nás hodnotia veľmi vysoko.
Jediná vec, v ktorej sa možno trochu rozchádzame, je fakt, že on je zástancom toho, že v dobrých časoch treba ´nagazdovať´ financie, pričom v rezervnom fonde máme vcelku dosť financií. Ja si zase s niektorými kolegami myslím, že by sme mali z rezervného fondu občas pustiť viac, napr. na opravu ciest, opravu škôl, modernizáciu nemocníc, sociálnych zariadení a ďalších vecí.
Považujem za zbytočné, aby sme sa chválili tým, čo máme na účte. Radšej nech to dobré hospodárenie pocítia ľudia priamo.
Predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Milan Belica. Zdroj: TASR
Ostaňme ešte pri krajskej politike. V novembrových župných voľbách nie sú v NSK bez šance ani kotlebovci. Evidujete tento stav, prípadne možno až hrozbu?
Každý, kto aspoň trochu sleduje politiku, zrejme postrehol, respektíve vidí aktivity pána Uhríka, ktorý bude podľa môjho názoru takmer s určitosťou kandidovať na tento post. To nie je tajomstvom. Kde začať… Milan Uhrík je mladý, inteligentný chalan, ktorý sa vie vyjadrovať a tým, že je členom práve tejto strany, má určité šance. Veď naprieč Európou rastie popularita strán s charakteristikou, akú má strana ĽS NS. Mnohé veci im v súčasnosti nahrávajú, spomeňme len migračnú krízu.
Aj preto tvrdím, že pán Uhrík rozhodne nie je ako kandidát bez šance, no verím tomu, že ak sa Milan Belica rozhodne znova kandidovať na tento post, podarí sa mu opätovne potvrdiť svoju líderskú pozíciu v úrade.
Čo považujete za najpálčivejšie súčasné problémy ľudí Nitrianskeho kraja?
Určite to už nie je nezamestnanosť, skôr naopak. Čím viac nezamestnanosť klesá, tým viac počúvam od zamestnávateľov, že majú problém nájsť vhodnú pracovnú silu. To znamená, buď ľudia nemajú záujem pracovať, alebo nemajú potrebnú kvalifikáciu.
Už to avizoval aj pán premiér, že pri takomto percente nezamestnaných asi bude nutná nejaká zmena legislatívy. Nie je predsa možné, aby evidovanému na úrade práce ponúkli dve, tri pracovné príležitosti a on ich všetky odmietne. Takto to nemôže ísť.
Ale nie som ani zástancom úplného zrušenia sociálnych dávok. Štát predsa musí garantovať určitú minimálnu sociálnu dávku pre každého. Lebo vyspelá spoločnosť musí mať aj nastavený istý sociálny systém. Samozrejme, to aby sme nastavili fungujúci systém a ´vychytali muchy´, je v prvom rade na nás, politikoch.
Ľudí treba stále motivovať, aby sa im oplatilo pracovať. A o to sa aj dlhodobo naša strana prijatými opatreniami snaží, napríklad postupným zvyšovaním minimálnej mzdy (od 1. 1. 2017 je to 435 eur).
Nepriamo ste už spomenuli osobu straníckeho lídra a premiéra Roberta Fica. Ako teda hodnotíte jeho politické kroky a rozhodnutia?
Vrátim sa k tomu, čo som povedal v začiatku rozhovoru. Na Slovensku o všetkom hovoríme, že to je nefungujúce a nie dobré, pritom za hranicami sme vnímaní ako veľmi moderná a progresívna krajina. To isté platí aj o našom predsedovi strany. Jeho kvalita, skúsenosti a autorita sú doceňované skôr v zahraničí.
Samozrejme, je na ňom vidno, že vďaka rokom, ktoré strávil vo vrcholovej politike, ešte viac dozrel a je ešte rozhľadenejší v porovnaní s minulosťou. A jeho kroky svedčia o tom, že je to skutočný líder nielen u nás, ale aj v Európe. Hoci nie všetci európski politici musia súhlasiť s jeho videním sveta.
Páči sa mi na ňom aj to, že sa nebojí otvárať nepopulárne či citlivé témy, za ktoré ho môžu aj kritizovať. Mnohí európski politici možno na to chuť nemajú. Náš predseda dokázal zomknúť premiérov V4 aj v otázke odmietnutia povinných kvót. A ten spoločný hlas je už potom silnejší. Slovenská republika mala odvahu podať žalobu na EK pre povinné kvóty. Za všetkým treba vidieť rukopis premiéra Fica.
Takže toto mi na ňom ako politikovi veľmi imponuje.
A čo sa týka Smeru ako takého, s kým v strane sa vám osobne najlepšie spolupracuje?
Nie je tajomstvom, že asi najbližšie mám k ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi, ktorého si veľmi vážim nielen profesne, ale aj ľudsky. Je to určite spôsobené aj tým, že obaja máme korene v okrese Zlaté Moravce. Poznáme sa už dlhšie a vždy mi imponovala rétorika i názory pána ministra. Keď niečo povie, má to hlavu aj pätu a nesnaží sa za každú cenu politizovať. Navyše má nielen skúsenosti, ale aj silné sociálne cítenie.
Prezradím naňho, že je veľmi náročný na seba i svoje okolie. Býva často veľmi otvorený a kritický, chváli síce zriedka, ale o to väčšiu cenu tá pochvala potom má. Samozrejme, pokiaľ nebol ministrom, mal toho času viac, no aj napriek svojej pracovnej vyťaženosti na náš región nezabúda a do Zlatých Moraviec chodí vcelku pravidelne.
V minulosti ste pôsobili aj ako futbalový rozhodca, dokonca ste boli niekoľko rokov nominovaný aj na zápasy našej najvyššej domácej súťaže Fortuna ligy (vtedy Corgoň ligy – pozn. red.). Majú politika a rozhodovanie vôbec niečo spoločné? Vidíte tam nejaký prienik?
Pri rozhodcovstve, ako aj v politike, je dôležité riadiť sa tým, aby ste mali na každého rovnaký meter. Samozrejme, v niektorých situáciách je to však veľmi náročné. V oboch prípadoch môžete byť za svoje rozhodnutia pomerne často vystavení kritike od ľudí, ktorí veci vidia inak ako vy. Tomu sa nevyhnete ani vo futbale, ani v politike.
