Meotti poukazuje na vyhlásenia niekdajšieho vodcu al-Káidy Usámu bin Ládina a súčasného vodcu Islamského štátu Abú Bakra al-Bagdádího, ktorí zhodne ponúkali Európanom prímerie. „Požadovali jediné, aby sa obyvatelia starého kontinentu vzdali účasti v bojoch proti terorizmu. Teda aby sa vzdali. Pred trinástimi rokmi takto uspeli v Španielsku. Do niekoľkých týždňov po marcovom útoku v Madride vtedajšia socialistická vláda rozhodla o stiahnutí svojich vojakov z Iraku.“
„Mnohí vtedy vnímali tento krok ako obrovský triumf al-Káidy. Niekoľko mesiacov po stiahnutí španielskych vojakov premiér Zapatero vyhlásil, že boj za rovnoprávnosť je účinnejšia zbraň proti terorizmu ako zbrane,“ čuduje sa Meotti a spomína reakciu francúzskej a nemeckej vlády po teroristickom útoku v Paríži a Berlíne. „Čo urobili? Vôbec nič! V prvom prípade sa len prezident Hollande a kancelárka Merkelová chytili spoločne s ďalšími politikmi za ruky pri mierovom pochode.“
Celý text v angličtine je TU.
Podľa Meottiho mení džihád život bežných Európanov v mnohých smeroch. „Je obmedzovaná sloboda prejavu, čím ďalej častejšie sa na verejnosti objavujú nikáby, v mnohých západoeurópskych metropolách fungujú za tichého súhlasu úradov šaría súdy a v konečnom dôsledku spomínaného tieto miesta húfne opúšťajú židovské komunity. Moslimskí reformátori sú umlčovaní a integrácia moslimov zlyháva na celej čiare.“
Ako tvrdí Meotti, Západ úplne rezignoval v boji za udržanie svojich náboženských i kultúrnych tradícií. „Jedným z posledných dôkazov kapitulácie Západu je rezolúcia OSN a UNESCO, podľa ktorej je posvätné miesto pre Židov, Staré Mesto v Jeruzaleme, islamské. A to napriek tomu, že až do siedmeho storočia islam neexistoval a Staré Mesto má tradíciu viac ako dvetisíc rokov. Budúci týždeň sa navyše uskutoční v Paríži ďalšia z mierových konferencií, na ktorej OSN zrejme odhlasuje založenie samostatného palestínskeho štátu.“
„Bude to ďalší z dôkazov kapitulácie Západu tvárou v tvár teroru. Vidím tu istú podobnosť s rokom 1938, keď sa v Mníchove konala konferencia, na ktorej predstavitelia západných mocností vyhoveli Hitlerovej požiadavke a hodili mu do hrtana Československo. Britský premiér Chamberlain a spol. svoj ústupok Hitlerovi v podobe oklieštenia hraníc Československa vydávali za nádej pre mier. O šesť mesiacov neskôr Hitler vtrhol do zvyšku krajiny a tá sa stala súčasťou Ríše. Rovnako ako dnes Izraelčania, aj Čechoslováci vtedy boli označovaní za ‚narušiteľa mieru‘. Slovo ‚mier‘ dnes môže často znamenať obyčajnú kapituláciu pred islamom.“
