V roku 2014 proti Rusku uvalili ekonomické sankcie, na čo ruská vláda reagovala obchodným bojkotom. V rovnakom roku sa cena ropy na svetových trhoch drasticky prepadla a s ropou šiel dole aj ruský rubeľ. Ruská ekonomika bola tvrdo zasiahnutá.
Ruská vláda sa v spoluráci s ruskými štátnymi televíznymi kanálmi rozhodla riešiť vzniknutú situáciu prostredníctvom propagandy.
„Agresívna rétorika ruských štátnych médií sa zintenzívnila po tom, ako sa zhoršila situácia na Ukrajine, a Rusko sa ešte ďalej oddialilo od Západu. V rovnakom čase sa ruská ekonomika dostala do recesie,” uvádza Al Jazeera.
Podľa Eliota Borensteina, profesora ruských a slovanských štúdií na newyorskej univerzite, boli sankcie pre Rusko doslova “darčekom”.
„V podstate Putin lepší darček od Západu dostať ani nemohol. Rusko tak namiesto riešenia svojich vlastných ekonomických problémov mohlo zo všetkého viniť Západ. Ruská vláda túto situáciu skutočne majstrovsky využila tým, že u ruských občanov vyvolala pocit, že potýkanie sa s ekonomickými ťažkosťami je otázkou patriotizmu,” uviedol profesor.
Žalostná ekonomická situácia v dnešnom Rusku
Táto stratégia sa u väčšinovej ruskej populácie ukázala byť veľmi úspešnou, a to aj napriek tomu, že ekonomická situácia v dnešnom Rusku je skutočne žalostná.
Keď na konci roka 2014 došlo k prepadu ceny ropy, ruský rubeľ stratil okolo 60 percent zo svojej hodnoty voči americkému doláru. Hrubý domáci produkt na hlavu spadol z 15 000 dolárov na 9000 dolárov a ekonomika sa celkovo začala prepadať o štyri percentá ročne.
„V roku 2015 sa podľa štúdie Ruského centra pre výskum verejnej mienky percento rodín, ktoré majú príjem dostatočný iba na nákup základných potravín, zvýšilo z 22 na 39 %. K poklesu životnej úrovne však došlo naprieč celou ruskou spoločnosťou,” píše Al Jazeera.
Ruský novinár Boris Grozovskij sa domnieva, že ekonomická kríza sa čoskoro dotkne aj zdravotnej starostlivosti a vzdelávania. V roku 2015 došlo k prvým protestom učiteľov za posledných 15 rokov, keď v Zabajkalovskom regióne učitelia nedostali výplaty. K protestom sa údajne pripojili aj lekári a učitelia materských škôl, ktorých sa kríza tiež silno dotkla.
Podľa Grozovského je situácia skutočne zložitá, ale k opakovaniu krízy z 90. rokov, keď sa HDP na hlavu pohybovalo medzi 1500 a 3000 dolármi, vraj nemôže dôjsť.
„To, čo nás teraz čaká, je postupná stagnácia. S tým, ako sa ostatné krajiny vyvíjajú, my zostávame pozadu,” uviedol v rozhovore pre Al Jazeera.
Ubezpečovanie ruskej verejnosti, že sa všetko čoskoro prevráti k lepšiemu, je hlavnou úlohou predsedu vlády Medvedeva, ktorý v poslednom roku hneď niekoľkokrát vystúpil s prejavom plným sľubov o implementácií ekonomických reforiem.
Kým predseda vlády sa snaží uchlácholiť ruskú verejnosť sľubmi o reformách v sociálnej oblasti, ruská vláda naďalej uprednostňuje budovanie silnej armády, na čo v rámci nového rozpočtu pre rok 2017 vydelila 43 miliárd dolárov, čo zodpovedá 4,7 % z celého rozpočtu.
Dvom tretinám Ruska hrozí kolaps
Ďalší nemenej závažný problém pre súčasné Rusko predstavuje globálne otepľovanie a jeho prejavy v ázijskej časti krajiny rozkladajúcej sa na dvoch kontinentoch.
Podľa nedávno zverejnenej štúdie, ktorá sa objavila na stránkach Siberian Times, k topeniu nikdy nerozmŕzajúcej pôdy (permafrostu) dochádza rýchlejšie, ako sa predtým očakávalo. Toto topenie, ktoré sa najviac prejavuje v severných dvoch tretinách ruského územia, začína vinou zmien pôvodného podložia ničiť celú infraštruktúru.
Podľa rusko-amerických autorov štúdie môže byť v najhoršom prípade do roku 2050 oslabená nosnosť pôdy v severných častiach Ruska až o 75 až 95 %.
Roztápanie ruských permafrostov by malo devastujúci efekt na mnohé ruská mestá, ktoré sa nachádzajú v týchto oblastiach.
Niektoré mestá nachádzajúce sa na severe Ruska (ako napríklad Salechard či Anadyr) by podľa expertov mohli byť výrazne zničené už okolo roku 2025.
Za všetko môže Západ
Sám prezident Ruskej federácie Vladimir Putin sa skôr ako na ekonomické či klimatické problémy, ktorým Rusko v súčasnosti čelí, sústreďuje na budovanie silnej armády. Na konci minulého roka Putin vyhlásil, že Rusko je momentálne silnejšie než akýkoľvek “potenciálny agresor”.
Rovnako však uviedol, že túto pozíciu môže Rusko veľmi rýchlo stratiť, ak “sa nesústredí na modernizáciu svojej armády”.
Takáto rétorika má podľa mnohých za úlohu ospravedlniť vysoké míňanie na zbrojenie a tiež odviesť pozornosť od akútnych ekonomických problémov v krajine.
Idea veľkého Ruska obkľúčeného nepriateľmi je v krajine veľmi populárna a ľuďom pomáha čeliť ťažkostiam vo vlastnom živote. Presne s týmto pracujú ruské štátne televízne kanály.
„Rusko má dostatočne silný vojenský potenciál, aby aspoň desaťkrát zničilo celé Spojené štáty. Sme jedinou krajinou, ktorá ich dokáže ohroziť,” kázal nedávno v štúdiu ruského Prvého kanála člen Štátnej dumy Vjačeslav Nikonov.
Nikonov ďalej uviedol, že po tom, ako v Rusku odsúhlasili zákon proti “zahraničným agentom pôsobiacim v Rusku”, ich finančná podpora narástla takmer desaťnásobne.
S podobnými informáciami sa ruskí diváci a poslucháči môžu stretávať v úplnej väčšine domácich médií.
Podľa profesora filmovej a digitálnej kultúry z univerzity v Leedsi Vlada Strukova nie je účinok antagonistickej rétoriky ruských médií ničím novým, v posledných rokoch vraj však výrazne narástol na intenzite.
„Pred desiatimi rokmi sa už o NATO hovorilo ako o určitej hrozbe, bolo to však podávané ako ešte stále veľmi vzdialená hrozba. Súčasná rétorika však budí dojem, že Severoatlantická aliancia skutočne plánuje inváziu do Ruska,” tvrdí profesor.
Takáto rétorika má, samozrejme, veľký vplyv na verejnú mienku. Nedávno vypracovaná štúdia poukazuje na to, že 48 % Rusov sa domnieva, že kríza vo vzťahoch so Západom, najmä pre Sýriu, by mohla prípadne znamenať aj tretiu svetovú vojnu.
Určitá zmena vo verejnej mienke prišla podľa autora článku po atentáte na ruského veľvyslanca v Ankare.
„Zatiaľ, kým sa ruské médiá snažili sústrediť sa prevažne na jeho ´hrdinskú´ smrť, určitá časť verejnosti začala vykazovať istú mieru znepokojenia.”
„Nárast protiruských protestov naprieč Stredným východom po dobytí Aleppa, pre čo zrejme prišiel o život aj ruský veľvyslanec, svedčí, že zatiaľ čo Rusko získava vplyv v regióne, postupne aj nahrádza Spojené štáty v pozícii ´imperialistického nepriateľa číslo jeden',” napísal nedávno ruský politológ Vladimir Frolov.
Toto by podľa Frolova mohlo v budúcnosti znamenať ešte viac teroristických útokov proti ruským občanom. Ruská vojenská operácia v Sýrii už stála vyše miliardu dolárov a mnoho životov ruského vojenského personálu.
Ešte v októbri roku 2015 podľa údajov ruského výskumného centra Levada vojenskú účasť v Sýrii podporovalo 72 percent opýtaných, o rok neskôr podpora výrazne upadla.
Je teda otázkou, ako dlho bude ešte ruská vláda schopná odvracať zrak verejnosti od upadajúcej ruskej ekonomiky a pozornosť sústredí na rastúci geopolitický vplyv Ruska, čo však môže samo o sebe viesť k ďalším neočakávaným problémom.
- Reklama -
