Ivan Krastev varuje, že rok 2017 bude pre Európu momentom pravdy, lebo voľby sa blížia v Nemecku, Francúzsku a Holandsku, ale pravdepodobne aj v Grécku, Taliansku a znova v Bulharsku. Všetky voľby tak budú skúškou pre sociálne, ale aj pre tradičné médiá. Sociálne médiá sú zahltené rôznymi konšpiračnými správami a tradičné médiá sú posadnuté zasahovaním Kremľa do volebného diania západných demokracií. „Moskovské zasahovanie sa stalo akýmsi univerzálnym vysvetlením všetkého, čo sa deje na periférii Európy, a zdá sa, že aj iné. Takže je dôležité, aby ľudia dostávali pravdu. Ale to nebude jednoduché.“
Politológ si berie za príklad novembrové prezidentské voľby v Bulharsku, pričom svetové médiá zobrazovali víťazstvo Rumena Radeva ako víťazstvo Ruska a Putina. Súčasný bulharský prezident však bol cvičený v USA za generála letectva a kandidoval nezávisle podporovaný Bulharskou socialistickou stranou. Médiá však prebrali všeobecnú rétoriku a hovorili o stále zvyšujúcom sa vplyve Ruska.
Zahraničná politika však ani zďaleka nebola rozhodujúca pre väčšinu voličov v Bulharsku a ani to nebola dominantná téma vo voľbách. To, že je v Bulharsku vplyv Ruska, je nespochybniteľné, ale trvá už celé generácie. A hoci väčšina Bulharov hodnotí pozitívne aj EÚ a NATO, neznamená to, že by brali Rusko ako nepriateľa. Takže prezident Radev považoval za logický krok zrušenie sankcií voči Rusku, s čím súhlasil aj jeho pravicový oponent vo voľbách.
Podľa Ivana Krasteva je nutné zdieľať tento pohľad hlavne v období, keď sa hovorí o údajnom zasahovaní Ruska do prezidentských volieb v USA, čo speje znovu ku studenej vojne. Pre malé krajiny to potom vedie k rozhodnutiu s nulovým súčtom. Buď Rusko, alebo Západ. Sú tu však tri problémy s týmto prístupom.
Prvý problém je, že je to viac mätúce ako objasňujúce. V 70. a 80. rokoch bola väčšina nacionalistov v treťom svete zobrazovaná Západom ako komunisti, napriek faktu, ze bojovali za nezávislosť a nie komunizmus. A hoci sa Spojené štáty snažili proti nim vyvinúť všemožnú energiu a bojovať s nimi, malo to presne opačný efekt. Nálepkovaní komunisti sa nakoniec radšej stali prosovietski. Takže podľa Krasteva by sme nemali byť prekvapení, keď sa to deje aj teraz a strany a lídri v Európe označovaní ako proruskí sa radšej obrátia na Kremeľ.
Po druhé, návrat k rozprávaniu o studenej vojne sa stáva faktorom pre ruský vzrast a vplyv. Tento prístup je však problematický. Ruská príťažlivosť nemá korene v ideológii, ale v jeho imidži veľkej moci.
Nakoniec v globalizovanom svete môže hociktorý jedinec či skupina heknúť maily, rozšíriť nepravdivé správy a konšpiračné teórie a tak zničiť reputáciu kohokoľvek. V chápaní studenej vojny sa však takáto činnosť hneď chápe ako dielo nejakého štátu. To vedie k riziku z prehnaných reakcií a možných konfliktov.
Autor: oš
