Daňovníci v Nemecku i v ďalších západoeurópskych krajinách neveria svojim očiam. Ako píše britský denník, ich peniaze často nejdú len chudobným, ale skôr prefíkaným a podvodníckym.
Dánske úrady prednedávnom odhalili, že 36 džihádistom Islamského štátu posielali peniaze aj dávno po tom, ako opustili krajinu a zúčastnili sa vojny v Sýrii. Strojca teroristických útokov v Berlíne zase vystupoval pod ôsmimi rôznymi menami a poberal vďaka tomu rovnaký počet sociálnych dávok.
Tunisanovi Anisovi Amrimu stačilo upraviť si účes, pristrihnúť svoje fúzy a premiestniť sa z jedného nemeckého mesta do druhého a miestne úrady mu na falošný pas pravidelne vyplácali štedré sociálne dávky.
Amri sa medzitým snažil prostredníctvom internetu spojiť s islamskou republikou a dozvedieť sa, ako by mal skonštruovať bombu, ktorá by zabila čo najviac nemeckých daňových poplatníkov, z ktorých peňazí si dlhé mesiace užíval záhaľčivý život.
Že jeho prípad nie je zďaleka ojedinelý, potvrdzujú správy zo štvrťmiliónového dolnosaského mesta Braunschweig. Podľa zistení miestnych úradov tu došlo za posledné mesiace k približne trom stovkám zneužívania v poberaní sociálnych dávok zo strany utečencov. Z doterajšieho vyšetrovania zatiaľ vyplýva, že mohlo byť doslova “vyhodené z okna” viac ako 4,2 miliónov eur, ktoré boli presunuté z vreciek daňových poplatníkov do vreciek podvodníkov z krajín tretieho sveta.
Radní mesta zriadili osobitnú vyšetrovaciu komisiu, ktorá by mala všetko objasniť a zabrániť, aby sa niečo podobné opakovalo. Jeden z podvodníkov údajne používal dvanásť rôznych identít, na ktoré mu boli mesačne vyplácané tisíce eur.
Z doterajšieho vyšetrovania vyplýva, že za masovým zneužívaním dávok stoja najmä somálski utečenci, ktorí sa do mesta dostali v rámci masovej migračnej vlny v minulom roku. Zmeniť by všetko malo zavedenie kontrol pomocou odtlačkov prstov.
„Títo ľudia sa jednoducho registrovali pod rôznymi menami hneď niekoľkokrát. Dialo sa tak pritom so stále rovnakými úradníkmi, ktorí boli preťažení a nedokázali tieto podvody odhaliť,” cituje Express predsedu komisie Joerna Memengu s tým, že zamestnanci úradu museli v tom čase registrovať denne vyše 2000 ľudí.
Každý novoprichádzajúci žiadateľ o azyl dostal mesačne 135 eur ako vreckové a ďalších 216 eur na nákup nevyhnutných potrieb.
- Reklama -
