„Žijeme v čase na rozhraní, v čase, keď sa svet zásadne mení. To ale neznamená, že bude horší, bude jednoducho len iný,” domnieva sa Bárta.
Tragická udalosť v Berlíne, keď terorista narazil kamiónom do davu ľudí, rozhodne podľa neho nie je posledný prípad.
„Zaistenie bezpečnosti je totiž problémom nielen bezpečnostných zložiek, ale do značnej miery každého z nás. Máme byť na čo pyšní a nie je možné sa za náš spôsob života ospravedlňovať či z neho ustupovať,” podotkol.
S terorizmom v Európe sa nemáme zmieriť, ale máme sa vyrovnať s tým, že k nemu bude zrejme aj naďalej nejaký čas dochádzať.
„Je technicky nemožné takýmto udalostiam úplne zamedziť. Myslím, že je potrebné prejsť na izraelský model správania, nenechať sa zastrašiť, nenechať nikoho násilím a šírením strachu meniť našu civilizáciu,” povedal.
Okrem iného je tiež priaznivcom návratu k brannej výchove.
Ako veľký problém Bárta vníma zlyhanie elít.
„Vydierať Britov pred referendom, ako to robil predseda Európskej komisie Juncker, snaha Bruselu podporovať biopalivá a solárne elektrárne alebo presadzovať smernicu o zbraniach – to nie je práve pozitívny prístup k problému. Takéto veci potom kompromitujú to, čo EÚ často myslí dobre. Rozhoduje ale výsledok, nie zámer,” dodal Bárta, ktorý je síce zástancom myšlienky EÚ, ale teraz má dojem, že v súčasnosti hypertrofovala.
Väčšina bruselskej úradníckej elity je podľa neho natoľko zavalená každodenným úradom a problémami, že nemá čas vnímať tie narastajúce, dlhodobé a zásadné.
Reč prišla aj na víťazstvo republikána Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA.
„Trumpova voľba bola vzburou úplne normálnych ľudí. Ale opakujem, každá obdobie má svoje preferencie. Churchilla, vďaka ktorému Británia prežila druhú svetovú vojnu, sa Briti v roku 1945, keď nastal mier, hneď zbavili. Churchill totiž predstavoval osobnosť, ktorá bola vhodná iba do určitého politického a historického kontextu. Nechcem porovnávať Trumpa s Churchillom alebo Babiša s Trumpom, ale takto história funguje. Preto si myslím, že nie je dobré panikáriť. Rovnako tak je isté, že v dlhodobej perspektíve dôjde k obrode klasických strán s príchodom nových osobností,” domnieva sa.
Le Penovú vo Francúzsku či kotlebovcov na Slovensku však označuje za politický extrémizmus, ktorému nerozumie a neuznáva ho.
Na záver potom Bárta uviedol, že ak sa nepodarí objaviť nový a ekonomicky výhodný zdroj energie, nastane tzv. kolaps.
„To v spoločenských systémoch zvyčajne znamená, že systém veľmi rýchlo stratí veľkú časť svojej zložitosti, lebo ju nebudeme schopní ufinancovať. Výsledkom je, že systém zníži svoje energetické náklady, dostane sa na úroveň, kde bude mať energie viac, než potrebuje, a začne vytvárať iný spôsob sebaorganizácie vedúcej k rastu. Nejde teda o zánik či vymiznutie,” uzavrel.
Autor: PV
- Reklama -
