„V každodennom živote udržiava naša kresťanská menšina veľmi dobré vzťahy s moslimskou väčšinou, až sa tomu sami čudujeme. Mám na mysli susedské vzťahy, spoluprácu, niekedy dokonca priateľstvo. Sú to vzťahy dávneho dáta a vypovedajú o zdieľaní, ktoré môžeme dennodenne prežívať. Sme svedkami takého spoločného života a veríme, že je možný, lebo ho naozaj denne skúšame, nemusíme sa do neho nijako nútiť!” poznamenal Desfarges, ktorý svoje vymenovanie vníma ako výzvu a zároveň ako milosť k spolužitiu v Alžírsku.
„Pravdou je, že sa aj tu vyskytujú každodenné ťažkosti, rovnako ako je pravdou, že nie všetci sú neustále spokojní, ale to je súčasťou žitia. Existuje však jeden Otec. Síce nás znepokojuje súčasná neľahká situácia, ale nedotýka sa nášho bežného života a stretávania ľudí. Naším povolaním v Alžírsku je byť cirkvou pre všetkých, cirkvou, kde sa všetci bratsky stretávajú!” vyzval tiež Desfarges.
Pôvodný text TU
Napríklad v Constantine je podľa jeho slov veľký počet subsaharských študentov aj nemalá komunita zahraničných pracovníkov a diplomati pochádzajúci z rôznych krajín.
„Tamojšia katolícka cirkev je teda skutočne medzinárodná a svojou službou sa snaží byť ľuďom nablízku – pracuje v školách, knižniciach, poskytuje starostlivosť a formáciu, a to veľmi dynamicky,” poznamenal Desfarges.
Záverom spomenul, ako na vianočnú noc prišli mnohí moslimskí priatelia do ich farnosti.
„Nie preto, aby nás obrátili, ale aby videli, ako sa kresťania modlia. Tiež to je možnosť, ako sa navzájom lepšie spoznať. Sme šťastní, že sa niečo také deje. Vo svete, kde rastie napätie medzi moslimským svetom a Západom, medzi moslimami a kresťanmi, ešte existujú miesta, kde je možné zažívať niečo úplne iné,” uzavrel.
- Reklama -
