„Robiť koalíciu v opozícii je smrť. SaS je samostatná strana. Pripúšťali sme to, ale medzičasom v tom máme jasno. Máme Opozičnú radu, kde sa stretávame, a nemáme dôvod pred voľbami túto spoluprácu ešte viac rozvíjať. Je to skúsenosť rôznych iných politikov,“ povedal Sulík.
Líder OĽaNO-NOVA Igor Matovič v reakcii uviedol, že Sulík bol proti tieňovej vláde od začiatku. „My sme si, naopak, mysleli, že by bol jej vznik veľmi vhodný. Aby sme ľuďom ukázali, že máme ľudí schopných prevziať po voľbách moc. Toto je napríklad otázka, na ktorej sme sa napriek Opozičnej rade nezhodli. Bohužiaľ,“ odkázal.
Politológ: Nevedia sa dohodnúť
Matovičova nepredvídateľnosť a Sulíkova neústupnosť sú podľa politológa Miroslava Kusého skutočné dôvody zastavenia užšej spolupráce dvoch najsilnejších opozičných strán. „Nie sú schopní sa dohodnúť. Aj na tieňovú vládu treba dohodu a kompromis. Sulík je veľmi ťažko schopný kompromisov a o Matovičovi ani nehovoriac,“ myslí si o zarazení plánu na zostavenie tieňovej vlády politológ.
V kuloároch sa už dlhšie hovorí, že Sulík si Matoviča drží od tela. Zatiaľ čo Sulík nevylučuje z budúcej povolebnej spolupráce ani SNS, ani stranu Sme rodina Borisa Kollára, Matovič je v dlhodobom konflikte nielen s Robertom Ficom a Bélom Bugárom, ale ostro kritizuje aj Andreja Danka, pričom s kollárovcami si na parlamentnej pôde vymieňa ostré invektívy. „Po tých skúsenostiach s Matovičom je dobré, že si ho drží od tela. Je to pud sebazáchovy, pretože čo vám urobí Matovič ako spojenec, je niekedy horšie než to, čo vám urobí ako nepriateľ,“ tvrdí politológ.
Povolebnú spoluprácu SaS a SNS však Kusý označuje za zbožné želanie. „Sulík by prijal SNS, iba ak by sa podriadila pod jeho politické a ekonomické zásady, a to je nepredstaviteľné… Keď Sulík príde so svojimi zásadami o Európskej únii napríklad, tak narazí na odpor. A tam nie je ochotný ustupovať,“ uviedol Kusý pre ParlamentnéListy.sk.
Vyhliadky pre spoločné vládnutie sulíkovcov a matovičovcov hodnotí Kusý ako fantáziu. „Vláda z SaS a OĽaNO nemá šancu vzniknúť ani tak, ani tak. To je ako s tou líškou, ktorá hovorí o hrozne, že je kyslé, a preto ho nechce, ona ho však, pretože naň nedosiahne. Oni nemajú šancu zostaviť vládu v žiadnej podobe,“ uzavrel.
Čo s Borisom Kollárom?
Rozširovať sa zrejme nebude ani existujúca Opozičná rada. Keď v máji vznikla, Sulík aj Matovič pripúšťali, že prizvú aj hnutie Sme rodina Borisa Kollára, len sa potrebujú trochu viac spoznať. Kollár dnes hovorí, že tam ísť nechce. „Niektorí ľudia mi morálne prekážajú. Ja by som do Opozičnej rady nešiel ani na začiatku, keby ma zavolali. Akurát by som potreboval vysvetliť, prečo nejdem, ale takto som to nemusel robiť. Ale to neznamená, že nie som ochotný spolupracovať. Často hlasujeme za zákony v prospech ľudí, ktoré predkladá OĽaNO-NOVA či SaS,“ uviedol Kollár.
Tieňovú vládu zostavil v minulosti aj Smer-SD. Fungovala v rokoch 2011 až 2012, keď bola strana Roberta Fica v opozícii. Táto tieňová vláda pravidelne zasadala, a dokonca absolvovala aj výjazdy do regiónov. Jej založenie oznámil Fico 19. januára 2011 a skladala sa z viacerých ľudí, ktorí sa po voľbách v roku 2012 aj stali ministrami. „Očakávam od tieňového kabinetu najmä to, že bude monitorovať agendu vlády, oponovať jej a predkladať alternatívne riešenia,“ priblížil vtedy Fico.
Autor: TASR, ste
