Až 56 percent Rusov považuje za chybu pád komunistického režimu a len 28 percent povedalo opak. Viac ako polovici z tých, ktorí sú nespokojní s rozpadom, navyše chýba centralizovaný ekonomický systém a takmer každý druhý vníma negatívne stratu ruského mocenského postavenia vo svete, informovala ruská agentúra Interfax.
Celý sovietsky blok sa začal rozpadávať už v roku 1989. Padol Berlínsky múr a zdvihla sa vlna demokratických revolúcií v štátoch východného bloku. Gorbačov si zavaril vojenským potlačením demokratického povstania v Litve v roku 1990. Na scéne sa objavil prodemokratický Boris Jeľcin, ktorý volal po Gorbačovovom odstúpení.
Situáciu nevyriešilo ani referendum z marca 1991. Tri štvrtiny hlasujúcich sa vyjadrili pre zachovanie ZSSR, lenže v šiestich vzdorujúcich republikách k hlasovaniu ani nedošlo.
Skoncovať s bojom proti stúpencom demokratických reforiem mal puč konzervatívnych komunistov v auguste 1991, ktorý sa snažili odstaviť Gorbačova.
Lenže pučistom sa postavil ľud na čele s Jeľcinom, ktorý sa stal hrdinom a získal si obrovskú popularitu u bežných ľudí. Vyťažil tak zo situácie na úkor Gorbačova. Ten tak nemohol vzdorovať snahám o samostatnosť najdôležitejších republík, ktorú navyše z ruskej strany podporoval Jeľcin, budúci prezident Ruskej federácie, píše český server Lidovky.cz.
