Etnografka Nádaská: Štedrá večera symbolizovala bohatstvo stravy… Prečo je dôležité odovzdávať deťom vianočné zvyky?

Tradičné slovenské Vianoce už pomaly zanikajú. Čím to podľa vás je? Zaujíma ma váš etnologický i občiansky názor.

 

Tradičné slovenské Vianoce boli plné rôznych rituálov. Tie sa začínali už od Kataríny – začínali sa stridžie dni. Tie vrcholili na Luciu. Keďže Slováci pochádzajú z roľníckej kultúry, takmer všetky rituály mali prosperitný charakter a týkali sa magického zabezpečenia zdravia pre rodinu a úrody. V súčasnosti už takmer nikto nie je roľník, preto aj väčšina zvykov postupne zaniká, ale niektoré zvyky ostali – napríklad oblátky, med, cesnak, oriešky či niektoré tradičné štedrovečerné jedlá – vianočná polievka, ryba, opekance… Osobne si myslím, že dnes sú nositelia tradícií práve folkloristi, ktorí hoci aj v kašírovaných programoch dokážu ľuďom priblížiť staré zvyky a tradície. Slovensko nie je skanzen a mnohé z tradičných zvykov už dnes nemajú opodstatnenie (napríklad sekera či lemeš pod štedrovečerným stolom, trasenie plotov v rámci ľúbostnej mágie na Štedrý večer a pod.). Ale zachovalo sa chodenie s betlehemom, koledovanie… Takže niektoré prvky nám zostali a sú stále aktívne.

 

Spýtam sa spôsobom malého dieťaťa. Prečo máme v izbách, príbytkoch vianočné stromčeky a prečo si ich zdobíme?

 

V minulosti bol symbolom Vianoc betlehem či jasličky – stromček prišiel až v 19. storočí, na slovenský vidiek dokonca až začiatkom 20. storočia. Je to symbolika biblického príbehu – narodenie Ježiška v prírode v maštaľke… Na počesť tohto príbehu sa stromčeky zdobili najprv slamou, jabĺčkami, orieškami, tým, čo bolo v domácnosti. Pompézna výzdoba stromčeka bola v meštianskych a šľachtických rodinách.

 

Predchodcom slávenia Vianoc bola oslava zimného slnovratu. Aký bol medzi nimi rozdiel?

 

Zimný slnovrat slávili Slovania v predkresťanskom období – rôznymi rituálmi sa snažili, aby čím skôr prišla jar, a najmä teplé a životodarné slnko. Slovania boli ctiteľmi slnka, preto poznali dva najväčšie sviatky – letný a zimný slnovrat. Pri zimnom slnovrate Slovania verili, že sa slnko rodí ako malé dieťa a ešte chvíľu potrvá, kým vyrastie a bude riadne hriať – a teda príde leto.

 

Ako slávili naši predkovia vianočné sviatky?

 

Slávenie Vianoc sa menilo počas stáročí – úplne iné bolo v meštianskych rodinách a iné v šľachtických, a zase iné na vidieku. Počas stredoveku boli Vianoce omnoho viacej duchovným sviatkom než materiálnym. S tým súviselo aj ich slávenie a prežívanie.

 

Kam siahajú prvé zmienky o Vianociach na našom území? Ako vtedy vyzerali?

 

Vianoce sa slávili od stredoveku – počas adventu sa držal pôst a štedrá večera bola tiež pôstna – teda bezmäsitá. Jedál bolo viacej, ale pre každého len za lyžičku. Varilo sa z prísne sezónnych surovín a vždy lokálne jedlá.

 

Aký priebeh mala v minulosti štedrá večera a ktoré jedlá boli pre ňu typické?

 

Priebeh štedrej večere obsahoval viacero chodov, ktoré symbolizovali bohatstvo stravy počas nasledujúceho roku. Zoberme to postupne: začínalo sa modlitbou, pohárik hriateho, oblátky s medom a cesnakom, vianočná polievka v rôznych regiónoch rôzna od kapustnice až po hríbovú, strukovinovú, rybaciu, mliečnu… ryba, ale nie vyprážaná – ryba bola od stredoveku pôstne jedlo, jedla sa varená či pečená, tradičné praslovanské jedlo obilninová kaša – jačmenná, ovsená, prosná, neskôr krupičná kaša (Ježiškova kašička), ryžová kaša – kaše boli sladené medom. Potom to boli pirohy, napríklad pohánkové, zemiakové, lámance, opekance, melence, bobaľky, kysnuté koláče, sušené jabĺčka, slivky. Končilo sa opäť modlitbou….

 

Poznáte nejaké skutočne lokálne špecifické jedlá na vianočnom stole?

 

Každý región má svoje špecifické jedlá, napríklad u goralov to bol varený bôb, kapustnica s hubami, varená ryba, opekance s maslom, medom a makom, šúľance, rezance s tvarohom, zemiaky omastené s maslom a kyslým mliekom, kysnutý koláč z bielej koláčovej múky – baba.

Počas Štedrého dňa i štedrej večere platil v katolíckych oblastiach pôst, jedli sa síce bezmäsité jedlá, ale malo ich byť viacej druhov, aby bola v dome v nasledujúcom roku hojnosť. Platil úzus, že na Štedrý deň sa konzumuje mäso beznohé (ryba), na 1. sviatok vianočný dvojnohé mäso (hydina – kačka, hus, morka, sliepka), na Štefana štvornohé (divina, bravčovina). Vianočná polievka mohla byť pôstna kapustnica dochutená sušeným ovocím a hríbmi, strukovinová polievka s fazuľou, hrachom, šošovicou, hríbová polievka. Na východnom Slovensku sa konzumovala kyslá obilninová polievka – kyseľ. Na Záhorí to zase bola kyslá šošovicová polievka. V okolí Medzeva sa na Štedrý večer konzumovala riča, bola to fazuľa zmiešaná s koreňovou zeleninou a cesnakom. Obľúbené boli aj krúpy zo zemiakmi. Základom štedrej večere boli kaše. Cícerová bola súčasťou štedrej večere v Cerovej, šusterica (fazuľa zmiešaná s kyslou kapustou) zase musela byť na stole v Nimnici. Kyslú hubovú polievku mali radi na Spiši, na hornej Nitre to bola mrvancová polievka, na východnom Slovensku zase mali radi koločanku (uvarená fazuľa sa pomiešala – rozkolotila s varenými zemiakmi). Ďalším chodom boli múčne jedlá, napríklad na Záhorí to boli opekance s makom, na strednom Slovensku zase pupáky, na východnom Slovensku bobaľky, obľúbeným jedlom boli i rezance s orechmi, makom, šúľance či šošovicový prívarok. Ryba sa v minulosti podávala varená, pečená zo zemiakmi alebo ako ryby nakladané nakyslo. Ako príloha bol zemiakový šalát bez majonézy. Prívarky, ako šošovicový, fazuľový, hrachová kaša, kukuričná kaša (tengeričanka, kukuričanka), cíceranka alebo zapravená fazuľa so zemiakmi, tiež nesmeli chýbať. Ďalším chodom boli pirohy zemiakové, s kapustou, s makom alebo tatarčené pirohy (pohánkové). Koláčom sa na Spiši a Šariši hovorilo vianočný kucheň, na západnom Slovensku to bola calta, na strednom Slovensku zase baba či štedrák, mrváň. Nechýbali klasické záviny plnené orechmi, makom, tvarohom. Špecialitou bol obradový koláč, ktorý sa piekol na východnom Slovensku a bol to kračúň – biely koláč, do ktorého sa zapekali zrnká obilia. Zoomorfné pečivo sa pieklo v tvare zvierat napríklad na Zemplíne, toto pečivo sa nekonzumovalo, nechávalo sa ležať počas celých sviatkov na stole a po sviatkoch sa dalo do komory, aby sa darilo dobytku v nasledujúcom roku.

Na celom území Slovenska nesmeli chýbať oblátky (alebo krajec chleba), med, cesnak. Doplnkom večere bolo ovocie, či už v čerstvom, alebo v sušenom stave, obľúbené boli najmä slivky, hrušky, jabĺčka. V evanjelických rodinách sa pôst nedržal, takže tam bolo na štedrovečernom stole aj mäso, najmä zabíjačkové jedlá, klobásky, mäso, huspenina, kapustnica s mäsom. V pravoslávnych a gréckokatolíckych rodinách platil prísny pôst a v minulosti sa nejedli ani ryby, žiaden živočíšny tuk, ani mlieko a syry. Na pitie slúžila voda, hriate, pálenka, víno, mlieko (pre deti). Chodov bolo 7 alebo 9, ale z každého jedla sa mali zjesť len tri hlty. Viacero chodov malo symbolizovať hojnosť v nasledujúcom roku.

 

Prečo sme začali robiť adventné vence? A odkedy tento zvyk poznáme? Čo presne symbolizujú?

 

Adventné vence k nám prišli z Nemecka – vymyslel ich učiteľ, ktorého sa deti dennodenne vypytovali, kedy budú Vianoce, a tak im zostrojil veniec so štyrmi sviečkami ako mnemotechnickú pomôcku. Deti videli, ako sa každú nedeľu rozsvieti jedna sviečka a ako sa blížia Vianoce. Štyri sviečky symbolizujú 4 nedele pred Vianocami – advent – každú nedeľu sa zapáli jedna. Pôvodný adventný veniec mal na každý deň jednu sviečku, ale tento veniec bol značných rozmerov, tak sa zredukoval len na 4 sviečky predstavujúce 4 nedele pred Štedrým dňom.

 

Kapor ako ryba je pokrmom chudobných. Majú rovnaký dôvod zaradenia do jedálnička na tento deň aj iné regionálne variácie štedrovečerného menu?

 

Ryba nebola jedlom chudobných – bolo to pôstne jedlo a to jedli rovnako bohatí aj chudobní… Každé jedlo, ktoré sa jedlo počas Štedrého dňa, malo svoj najmä prosperitný význam. Štedrú večeru predstavovali úplne bežné jedlá, len boli sústredené do jednej večere symbolizujúcej hojnosť na úrode, zvieratách i ľuďoch.

 

Prečo je dôležité odovzdávať deťom tieto tradície? Napríklad med s oblátkou, prekrojenie jabĺk?

 

Tradície nás zakotvujú v našich dejinách, aj keď už dodržiavame len niektoré z nich. Prekrojenie jabĺčka a jeho jaderník veštili zdravie pre obyvateľov domu, podobne i oriešky, z jadra ktorých sa tiež veštilo. Medom sa robili krížiky deťom na čelo, aby boli sladké počas celého roka – teda milé a poslušné.

 

Oblátky symbolizujú premenenie tela Pánovho – preto sa jedia počas štedrej večere.

Je dobré, aby aj naše deti poznali význam tradičných zvykov a rituálov. Veď práve deti budú raz nositeľmi našich tradícií, a keď ich už nebudú vykonávať, treba aspoň poznať ich históriu.

 

S Vianocami je spojených aj veľa pranostík? Aké najznámejšie poznáte?

 

Pranostiky na mesiac december:

Keď v decembri mrzne a sneží, úrodný rok na to beží.

Zelené Vianoce – biela Veľká noc.

Do Vianoc hoj, od Vianoc joj!

Jasné Vianoce, mnoho vína a ovoce.

Keď je na Štedrý deň mnoho hviezd, bude mnoho zemiakov.

Keď je Štedrý deň hmla, bude plané počasie.

Lepšie Vianoce treskúce nežli tekúce.

Na Vianoce po gágorče, na Velikú noc moc, na Ducha do pol brucha, na Trojicu len za lyžicu.

Štedrý večer jasný každému je milý, dá vraj pánboh vína, požehná v obilí.

Na Vianoce blato, na Veľkú noc sneh.