Bratislavský okresný súd odsúdil bývalého predsedu Matice slovenskej za ekonomickú kriminalitu na podmienečný trest odňatia slobody na jeden rok s dvojročnou podmienkou. Aký konkrétny čin J. Markuš ako dlhoročný predseda národnej ustanovizne spáchal?
Bývalého predsedu Matice slovenskej odsúdil Okresný súd Bratislava 3 z prečinu porušenia povinností pri správe cudzieho majetku na jeden rok s dvojročnou podmienkou. Voči rozsudku sa odvolala nielen prokurátorka, ale aj obhajca Jozefa Markuša. Rozsudok teda nie je právoplatný a súdne pojednávanie bude pokračovať na Krajskom súde v Bratislave. Prokurátorka podala na J. Markuša žalobu na základe podania trestného oznámenia súčasného predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča z roku 2011. Nezákonného konania sa mal bývalý predseda dopustiť v súvislosti s kauzou Matičného fondu, ktorá je však nepriamo prepojená aj s verejnosti známou kauzou defraudácie finančnej časti Národného pokladu, pre ktorú utrpel imidž Matice slovenskej tak ako nikdy pred tým v jej 153-ročnej histórii. Bývalý predseda totiž bez súhlasu kolektívnych orgánov prevzal a splatil dlh spoločnosti Matičný fond, a. s., z navyše vyplatených dividend matičnej tlačiarne Neografia, a. s., v hodnote 202-tisíc eur (vtedy vyše šesť miliónov slovenských korún). Matičný fond, a. s., bol akcionársky prepojený s Maticou slovenskou. Bývalý predseda bol dokonca štatutárom tohto fondu. Dlh fondu, ktorý prevzal od inej spoločnosti, uhradila Matica slovenská z dividend tlačiarne. V podstate Matica platila za dlh sčasti matičnej spoločnosti, ale bez súhlasu jej kolektívnych orgánov. Na základe zákona o nakladaní majetku verejnoprávnej inštitúcie, ktorou Matica je, musí takéto konania schvaľovať najvyšší kolektívny orgán – Výbor Matice slovenskej. A bývalý predseda konal bez jeho súhlasu. V tom spočíva jeho nezákonné konanie.
Hovoríte, že Jozef Markuš bol aj štatutárom Matičného fondu a zabezpečil úhradu jeho dlhu. Nebol to konflikt záujmov?
Áno, išlo o spriaznené spoločnosti, majetkovo prepojené. Toto prepojenie cez orgány alebo konkrétnu osobu však nedáva štatutárovi verejnoprávnej Matici slovenskej právo nakladať s jej majetkom svojvoľne. Z hľadiska zákona nešlo o konflikt záujmov. Sudca pri vynesení rozsudku zdôraznil, že zmluva bola nevýhodná a nepochybne bola Matici spôsobená škoda. Nešlo o nevydarenú finančnú operáciu, ale zmluva sa dá chápať ako dar tretej osobe, uviedol sudca. Prokurátorka žiadala o trest na dolnej hranici trestnej sadzby. Podľa nej nemala Matica žiaden racionálny dôvod prevziať dlh Matičného fondu.
Matici slovenskej vznikla podľa prvostupňového rozsudku škoda vyše 200- tisíc eur. Ako sa chcete vyrovnať s týmto faktom?
Aj na základe uvedenej skúsenosti bývalého predsedu sme po mojom nástupe do funkcie správcu Matice slovenskej zaviedli zásadné zmeny v riadení ustanovizne, aby sme výhradne konali v súlade so zákonom. A to nielen pri nakladaní s majetkom Matice, ale aj pri zverejňovaní informácií, zabezpečovaní verejných obstarávaní, prieskumov trhov pri dodávke služieb, zverejňovania objednávok, faktúr na matičných i štátnych webových stránkach. Matica sa jednoducho musela národu a štátu otvoriť. Je pravda, že v posledných dvadsiatich rokoch, po zásluhe na vzniku Slovenskej republiky, akoby sa zahľadela do seba a tvárila sa – akoby sa jej slovenské zákony ani netýkali. Nedokázala operatívne a flexibilne reagovať na nový vývoj v legislatíve, ale aj v spoločnosti. Čo sa týka škody z uvedenej kauzy, predložíme kolektívnym orgánom, aby sme stanovili ďalší postup – teda možnosť vymáhať spôsobenú škodu od bývalého predsedu Matice občiansko-právnym konaním.
Matica slovenská však odsúdením svojho najvyššieho predstaviteľa opäť získala ďalší šrám na svojej povesti. A po jej traume, strate Národného pokladu to isto nepomáha ustanovizni v jej pôsobení v slovenskej spoločnosti…
Máte pravdu. Ani tento súdny spor nie je pre nás príjemný. Ale po zmenách a nástupe nového vedenia v ustanovizni musela prísť vážna sebareflexia pôsobenia Matice slovenskej v modernej slovenskej súčasnosti. A pokiaľ by sme sa nedokázali vyrovnať s chybami z minulosti, sebareflexia by nemala žiaden význam. Jozef Markuš bol predsedom Matice dvadsať rokov. Určite vykonal pre jej rozvoj a postavenie mnoho. Na sklonku svojho obdobia však vykonal chyby, za ktoré musí niesť zodpovednosť. Taká je pozícia vedúcich predstaviteľov v štátnej správe, samospráve i súkromnom sektore. Nielen výhody z funkcie, ale aj zodpovednosť. A nová Matica pred svojimi zlyhaniami nezatvára oči. Práve naopak. Pokiaľ viem, nemám informáciu, že by iná verejnoprávna inštitúcia alebo spoločnosť napojená na štátne zdroje, postavila pred súd svojho najvyššieho funkcionára. A nešlo pritom o osobnú pomstu, ale o vyrovnanie sa s minulosťou.
V slovenskej spoločnosti však v negatívnom zmysle rezonuje Matica slovenská ako zodpovedná inštitúcia za stratu Národného pokladu. Podávali ste aj v tejto kauze podnety na vyšetrovacie orgány. Vyvodenie zodpovednosti by pomohlo k očiste vášho mena.
Podávali, ale neúspešne. Vyšetrovateľ stratu Národného pokladu zastavil. Podľa nášho názoru z dôvodu, že nešlo o trestný čin, ale zlé podnikateľské rozhodnutie. Ako som spomenul, Matica slovenská v novodobej histórii zažila svoje slávne obdobie na prelome deväťdesiatych rokov, keď sa zaslúžila o vznik nášho štátu. Neskôr sa však začala venovať podnikateľským aktivitám na finančných trhoch – čo považujem za jej temné obdobie. A s týmto súvisí aj známa kauza straty Národného pokladu. Matica slovenská pred vznikom Slovenskej republiky zorganizovala celoštátnu zbierku na Národný poklad, ktorý mal podporiť vznik a prvotné fungovanie nového štátu. Mnohí Slováci a Slovenky darovali peniaze, zlomkové zlato a umelecké predmety. Národný poklad mal teda svoju finančnú časť približne 800-tisíc eur, zlatú časť okolo 150-tisíc eur a v rovnakej sume aj umeleckú časť – hlavne obrazy V. Hložníka. Umeleckú časť máme v Matici celú, zlatú časť máme v budove uloženú v bezpečnostnej skrini a aktuálne pripravujeme jej otvorenie – lebo nie je známe, koľko sa zo zlatej časti pokladu zachovalo. No a finančná časť zbierky je nadobro zdefraudovaná. Vrcholní predstavitelia Matice totiž rozhodli, že vložia finančnú časť pokladu do Podielového družstva slovenské investície (PDSI), ktoré ako iné nebankovky v tom období ponúkali vysoké zhodnotenia vkladov. Matica teda vložila do PDSI 800-tisíc eur a získala zato majetkové podiely. Aj v PDSI figuroval bývalý predseda ako štatutár. Po úvodných zhodnoteniach vkladu však nastal klasický scenár všetkých nebankoviek. Nedokázali splácať svoje záväzky, tunelovali sa až napokon skončili v likvidácii a konkurze. PDSI je vytunelované, v konkurze a Matica v ňom stratila svoju istinu. Trestné oznámenie sme podali na matičných predstaviteľov. Podľa vyšetrovateľa však len zle investovali. Úmysel trestného konania v tom nevidí. Naši právnici však preverujú tento postup.
Niekto teda zdefrauduje 800-tisíc eur a nič mu zo strany polície a štátu nehrozí?
Nie celkom. Voči štatutárom je vedené trestné konanie zo strany štátu. PDSI okrem Matice oklamali ďalšie tisíce ľudí. Predpokladá sa strata zdrojov výrazne vyššia ako matičný vklad. My sme však podali oznámenie za zosnovanie zločineckej skupiny, ktorá úmyselne tunelovala nebankovú inštitúciu a vkladatelia prišli o svoje istiny. A to nám neprešlo. V akom štádiu je vyšetrovanie štatutárov PDSI nám známe nie je. Nie sme účastníci konania. Nech sa pýtajú novinári.
Hovoríte, že Národný poklad sa skladal aj zo zlatej časti. Máte ju v budove Matice, ale neviete, koľko zlata v nej je. Ako je to možné?
Uvedené obdobie podnikania Matice spôsobilo mnoho problémov, ktoré musím ako správca Matice aktuálne riešiť. A nejde len o ekonomické zmeny, ktoré mám v kompetencii, ale aj právne problémy. Všetko však so všetkým súvisí. Keď Matica vyhlásila zbierku na Národný poklad, poverila Nadáciu Matice slovenskej, aby bola správcom pokladu. Aj v nadácii vtedy pôsobil J. Markuš. Následne sa formálne Nadácia MS odčlenila od Matice. Tvári sa, akoby s nami nemala nič spoločné. A tvrdí, že zlatá časť pokladu v bezpečnostnej skrini je jej majetkom. Napriek tomu, že bezpečnostná skriňa so zlatom je v našej budove v Martine, my ju chránime a platíme za bezpečnostné opatrenia, nemáme od nej kľúč. Na základe právnej analýzy našich nových advokátov sme dospeli k názoru, že obsah skrine – teda zlatá časť Národného pokladu – je vyslovene naším majetkom a v tomto duchu budeme aj v januári konať a skriňu chceme otvoriť za účelom zákonnej a nutnej inventarizácie majetku. Na otvorenie skrine – samozrejme – pozveme aj zástupcov nadácie. Všetko sa zrealizuje za prítomnosti notára.
Prečo aj notára?
Aby nevznikli nejaké nezrovnalosti, podozrenia. My totiž presne nevieme, koľko zlata do skrine nadácia uložila. Poslednýkrát ju otvorili v roku 2010 a nadácia nám neposkytla zoznam. My máme v archívoch Matice inventarizácie z obdobia zbierky. Zlato tam musí byť v plnej hodnote, lebo nemáme znalosti, že by sa na niečo použilo, prípadne predalo.
A ak tam zlato nebude v takom rozsahu a množstve, ako predpokladáte?
Budeme sa snažiť nájsť dôvod a zodpovedné osoby, prečo nie je matičné zlato na svojom mieste. Respektíve, kde a ako sa použilo. My najnovšie informácie nemáme, preto sa budeme pýtať aj predstaviteľov Nadácie MS. Nemyslím si však, že by sa zlato ukradlo, zdefraudovalo alebo predalo. O tom by sme mali mať informáciu. Viete, aj mnohí matičiari si veľa pamätajú a sú zdrojom informácií o temnom období našej ustanovizne na prelome tisícročí.
Pred dvoma rokmi sa v médiách objavili informácie, že Matica slovenská nemá peniaze na svoju činnosť. Musela si požičiavať, aby splatila záväzky. Jednoducho bola na tom finančne zle. Ako je na tom dnes?
Za správcu Matice slovenskej ma Výbor MS zvolil v lete roka 2014, keď Matica stála na prahu ekonomického kolapsu. Ak by som vtedy vedel, že jej reálne hrozí platobná neschopnosť, kandidatúru by som vážne zvažoval. Bol som však hodený do vody s výzvou: Plávaj! Prvé mesiace a rok bol naozaj ťažký. Matica evidovala vyše 400-tisícové záväzky. Pretože časť našich príjmov plynie z účelovej štátnej dotácie cez Ministerstvo kultúry SR – konkrétne v sume 1 494-tisíc eur – musíme mať vždy vyrovnané záväzky zo štátu. V roku 2014 reálne hrozilo, že nebudeme schopní platiť sociálne odvody za zamestnancov. Museli sme konať okamžite. A preto sme si požičiavali. Banky nám požičať nechceli, vraj sme rizikovým klientom. Obrátili sme sa na fyzické osoby. Aj ja osobne som požičal peniaze. Voči štátu sme sa nezadlžili, a preto sme mali právo na dotáciu aj v roku 2015. Dočasne sme však krátili zamestnancom mzdy, vedenie Matice vrátane mňa pracovalo pol roka bez miezd, museli sme prepúšťať a predávať dubiózny majetok. Reštrukturalizácia bola boľavá, ale nutná. Maticu opustilo okolo 50 zamestnancov. Rez bol hlboký, ale rýchly. Matice prežila a funguje. Po dvoch rokoch vo funkcii správcu sa mi podarilo vyplatiť všetky dlhy a rozpočet na rok 2017 v sume dva milióny eur predkladám s pokojom v duši, že Matica bude fungovať ako stabilizovaná organizácia. Štátne i neštátne peniaze používame tak, ako nám to prikazujú zákony. Otvorili sme sa spoločnosti, Slovensku. Sme transparentní. Konečne máme čas na rozvojové programy, ktoré komponujeme aktuálne do strategických dokumentov Matice. Matica presvedčila, že ekonomicky dokáže fungovať, musíme presvedčiť národ, že naše miesto v ňom stále máme. A to je výzva na najbližšie roky. Lebo ak nenastane vnútorná, medziľudská reinkarnácia vzťahov, vzájomná spolupráca vo vnútri Matice, kooperácie so slovenskou spoločnosťou, demokratická samospráva v riadení ustanovizne, naše miesto si budeme hľadať ťažko.
