Parlamentné voľby
Po zverejnení výsledkov marcových parlamentných volieb „zabehlo“ viacerým politickým analytikom. Tí na základe predvolebných prieskumov prorokovali prognózy, ktoré sa značne odlišovali od rozhodnutia Slovákov, koho poslať do parlamentu. Zatiaľ čo Smer sa ešte koncom roka 2015 pohyboval v preferenciách na úrovni 40 percent, v marci sa musel uspokojiť s podstatne horším výsledkom. Ťažký úvod roka 2016, mala vláda Fico II najmä pre protesty učiteľov, sestričiek, ako aj kritiku z radov cirkvi. Práve to sa prejavilo v marci, keď sociálnym demokratom vo finále dalo svoj hlas len 28 percent zúčastnených voličov.
Hlavu v smútku však mali aj ďalšie štandardné strany. Most-Híd, ktorý veril aspoň v osem percent, sa musel uspokojiť so 6,5 percenta. Oveľa katastrofálnejšie však skončilo KDH, ktoré sa prvýkrát od Nežnej revolúcie ocitlo za bránami parlamentu. Absolútnym zúfalstvom bol však výsledok Siete. Radoslav Procházka chcel byť gazdom pravice a už sa videl ako premiér na čele akéhosi nového SDKÚ s minimálne 15 percentami. Nakoniec bol (dočasne) vďačný, že ho nepostihol osud KDH, keď sa mu podarilo nazbierať necelých šesť percent hlasov.
Voličský potenciál pretiekol Sieti, Mostu aj KDH cez prsty, čo otvorilo priestor pre nečakaný volebný úspech SaS (12 percent) aj OĽaNO-NOVA (11 percent), o ktorých sa len pár mesiacov pred voľbami hovorilo, že sa možno ani len nedostanú do parlamentu.
Najväčším šokom pre mnohých však bol výsledok ĽS NS a Sme rodina. Antiestablišmentová nálada, ktorá sa šíri Západom ako cunami, sa prejavila aj na Slovensku. Voliči niektoré štandardné strany v parlamente vymenili práve za Mariana Kotlebu a Borisa Kollára.
Zostavenie vlády
Povolebnú paniku sprevádzali rokovania a intrigy, z ktorých najznámejšou je utajené rokovanie Procházku a Hrnčiara na úrade vlády tesne po voľbách. Richard Sulík dúfal vo vytvorenie širokej koalície s OĽaNO-NOVA, Mostom-Híd, Sme rodina, Sieťou a SNS. Chvíľu sa zdalo, že všetko bude závisieť od rozhodnutia Andreja Danka, ktorému sa dvorili liberáli aj sociálni demokrati. Národniar však dal Sulíkovi košom, pričom veľmi rýchlo ho nasledovali aj Bugár a Procházka. Všetko vyzeralo tak, akoby to bolo dopredu dohodnuté…
Prekvapením nebolo ani tak, že vláda Smeru, SNS, Mosta a Siete nakoniec vznikla, ako skôr rýchlosť, akou uzrela svetlo sveta, a skutočnosť, že Mostu a Sieti sa po predchádzajúcich kauzách nepodarilo presadiť výmenu ministra vnútra Roberta Kaliňáka alebo premiéra Roberta Fica.
Osud Radoslava Procházku
Čoskoro začalo byť jasné, že „trable“ Radoslava Procházku sa voľbami ešte len začali. Po prekvapivom zostavení vlády prvé prieskumy ukázali, že rozhodnutie šéfa Siete ísť s Ficom do vlády prakticky vysalo Procházkovi aj zvyšok preferencií jeho potenciálneho elektorátu. Nádejou bolo, že sa tejto strane ako-tak podarí s koalíciou dovládnuť a do roku 2020 splatiť dlhy. Sieť sa však začala čoskoro trhať, keď ju opustili Miroslav Beblavý, Simona Petrík aj Katarína Macháčková.
Smrteľnú ranu Procházkovi uštedril Andrej Hrnčiar, ktorý sa s väčšinou sieťarov odobral do Most-Híd. Zo štvorkoalície sa razom stala trojkoalícia, Roman Brecely prenechal lukratívne ministerstvo dopravy Arpádovi Ersékovi a Procházkovi zostali len oči pre plač. Posledné zahanbenie zažil gazda len nedávno, keď sa mu nepodarilo uspieť ani s jeho kandidatúrou na sudcu Európskeho súdu v Luxemburgu.
Sulíkove stretnutia pri vínku
Ide síce o udalosť z roku 2010, odhalenie však prišlo až v tomto marci. Šéf SaS Richard Sulík sa v minulosti stretol s predsedom ĽS NS Marianom Kotlebom. Chcel vraj vedieť, či kotlebovci dokážu pritiahnuť voličov SNS v parlamentných voľbách v roku 2010. Na stretnutia upozornil predseda mimoparlamentnej strany Juraj Miškov (Skok!), ktorý hovorí o viacerých stretnutiach predsedov týchto strán. Sulík priznal len jedno z nich. Nech je pravda už akákoľvek, predseda SaS musel po medializácii týchto informácií čeliť spŕške kritiky od aktivistov a politikov. Retrospektívne sa však nezdá, že by to jeho preferenciám akokoľvek ublížilo.
Koncom roka však prišlo ďalšie podobné odhalenie, keď Danko v televíznej diskusii na Sulíka bonzol, že sa spolu stretli na dôvernom rokovaní. Šéf SaS následne Danka obvinil, že stretnutie, ktoré sa malo odohrať v rakúskom Hainburgu, inicioval sám Danko. Ten sa podľa Sulíka zaujímal najmä o to, či by liberáli podporili predčasné voľby. Predseda parlamentu Sulíkove tvrdenia poprel, pričom uviedol, že premiér Robert Fico bol o tomto „liberálno-národniarskom“ stretnutí informovaný.
Hlina šéfom KDH
Tomuto by pred voľbami naozaj veril len málokto. Keď volebná porážka zmietla z vedenia KDH Jána Figeľa, predsednícka stolička ikonickej strany slovenského konzervativizmu sa uvoľnila. Snem KDH si nakoniec v júni za nového šéfa zvolil Alojza Hlinu. Tento bývalý poslanec OĽaNO, ktorý vstúpil do poslaneckého klubu KDH len rok pred voľbami a v marci sa o hlasy občanov uchádzal až zo 70. priečky kandidátky KDH, vyhral súboj o predsednícku stoličku naozaj presvedčivo. Jasne zvíťazil už v prvom kole, keď získal viac ako 220 hlasov.
Pred Hlinom teraz stojí neľahká úloha vrátiť KDH do parlamentu. Či sa mu to podarí, ukáže čas.
Tomášov návrat k Ficovi
Erik Tomáš na svojom novom poste štátneho tajomníka rezortu školstva dlho nevydržal. Po piatich mesiacoch vo funkcii v auguste oznámil, že sa vracia späť k premiérovi, ktorému odvtedy opätovne robí poradcu pre médiá. Ponechal si popritom aj poslanecký mandát.
Tomáš svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že je aktívny človek. V ministerstve sa mu vraj zdalo, že má málo práce. V kuloároch sa však objavili informácie, že Tomáša si Fico zavolal, aby opätovne nastavil jeho mediálnu agendu.
Lipšicov pád
Exminister vnútra Daniel Lipšic má za sebou ťažký rok. Môže za to nehoda, keď v septembri zrazil pri jazde autom v Bratislave človeka na priechode. Ten následne v nemocnici svojim zraneniam podľahol. Samotný Lipšic po tejto udalosti vyvodil voči sebe politickú zodpovednosť, keď sa vzdal poslaneckého mandátu. Podľa vlastných slov by nedokázal robiť prácu poslanca naplno. Strana OĽaNO-NOVA tak prišla v parlamente o jedného z najaktívnejších politikov.
Kiskov útok na Fica
Prezident Andrej Kiska sa už dlhodobo vymedzuje proti vládnucemu Smeru. Pred voľbami neváhal kritizovať stav v zdravotníctve a vyjadril sa aj ku kauze Bašternák. „Asi nikto neverí tomu, že niekto prinesie v kufríku v hotovosti 12 miliónov eur,“ povedal Kiska v parlamente.
Koncom roka však Kiska svoju rétoriku vyhrotil, keď konštatoval, že Fico poškodil kandidatúre Miroslava Lajčáka na post generálneho tajomníka OSN. „Jeden prezident moslimskej krajiny, ktorá je členom Bezpečnostnej rady, sa ma zasa spýtal, či skutočne nenávidíme moslimov. Bola to hanba,“ povedal Kiska.
V rozhovore pre týždenník Trend sa kriticky prezident vyjadril aj k veciam, ktoré sa udiali po kauze Bašternák a ktoré podľa neho priam kričia a ukazujú, že „kým systém vyšetrovania, dokazovania a obvinenia ľudí v spojitosti s trestnými činmi v oblasti podvodov a korupcie nezačne fungovať a nebude fungovať presvedčivo aj v očiach verejnosti, sme na tom horšie, ako sme boli pred vymenovaním tejto vlády“.
Teraz sa hovorí o tom, že prezident pripravuje pôdu pre stranu, s ktorou by šiel zabojovať o hlasy voličov v nasledujúcich parlamentných voľbách. V tejto súvislosti sa najčastejšie skloňuje novovznikajúca strana Progresívne Slovensko. Zatiaľ však nič nie je isté a posledné slovo bude mať až samotný Andrej Kiska.
