Islamisti si chcú dokázať svoju životaschopnosť. Čaká nás izraelizácia bezpečnostného systému Európy, predpovedá odborník na terorizmus

0
Vianočné trhy v Berlíne (Autor: TASR)

Ako sa, bohužiaľ, v pondelok ukázalo, články v médiách o možnom teroristickom útoku v čase Vianoc neboli zo strany médií len prehnaným strašením civilného obyvateľstva. Napriek tomu, prekvapil vás tento útok?

Sme v situácii, že Európa už nie je tým, čím bola.

Hrozba terorizmu je reálna a na dlhšie obdobie aj reálnou zostane. Čiže terorizmus všeobecne v Európe bude a budeme sa musieť naučiť s tým žiť.

To je spôsobené nielen tým, že islamský terorizmus by bol nejaký fenomén, ktorý sa rozšíril, respektíve narástol v Európe. Skôr je to spôsobené tým, že teroristické skupiny ako Daeš, respektíve Islamský štát, strácajú svoje pozície a nejakým spôsobom si chcú dokázať svoju životaschopnosť.

Možno bolo aj vyhlásenie typu, aby niekto uskutočnil útok počas sviatkov tu v Európe. 

Aktuálne sme svedkami alternatívneho uskutočňovania teroristických útokov. Kedysi boli tie útoky vykonávané so zbraňou v ruke alebo náložou.

Po novom sa využíva ako vraždiaci nástroj dopravný prostriedok, čo sa začalo asi pred 2 – 3 rokmi. Pamätám sa na prípady z rakúskeho Grazu, Nice, teraz Berlín. A ešte nejaké (útoky) tam, tuším, boli.

Je teda terorizmus viac o forme komunikácie smerom navonok a symbolike ako o násilí samotnom?

Terorizmus je už vo svojej podstate o násilí, pričom samotný akt terorizmu má za cieľ šíriť paniku a strach. Pretože teroristické skupiny sú radikálne zoskupenia alebo totálne zradikalizované menšie skupiny, ktoré sa snažia dosiahnuť svoje politické ciele. Nemajú však takú širokú podporu, aby tieto ciele mohli dosiahnuť iným spôsobom. Čiže o tomto je terorizmus.

Ale akási symbolika zohráva pri motívoch teroristov svoju rolu, nie? 

V prvom rade tam ide o spôsobenie toho šoku. Môžu si vybrať hocičo. Ide tam hlavne o počty obetí. Ťažko určiť konkrétne miesto.

A ak sa bavíme o nejakom náboženskom rozpore, tak to nemusia byť len vianočné trhy, ale pokojne aj omša. 

Ako sa dá minimalizovať riziko útokov?

Zvýšeným monitoringom, či už v teréne, alebo na internete. A tiež vymieňaním si informácií medzi spravodajskými službami. Iné opatrenia asi nemožno urobiť.

Navyše páchateľom vlkom samotárom, čo bol aj posledný prípad, sa len ťažko v ich čine zabraňuje. Našťastie, že aspoň chytili toho 12-ročného chlapca, čo chcel v Nemecku odpáliť bombu na vianočných trhoch pár týždňov dozadu. To sú také veci aj trošku o šťastí, že ho našli a chytili.

Viac informácií TU.

Ktoré krajiny, prípadne mestá sú do budúcnosti najohrozenejšie? Ide asi skôr o väčšie metropoly, však?

Určite. Nemyslím si, že by Slovensku hrozil nejaký takýto útok, hoci úplne vylúčiť sa to nikdy nedá.

Áno, metropoly sú určite vo väčšom ohrození. Najmä miesta s vysokou koncentráciou ľudí, kde sa môže ten útočník stratiť v mase. Ale menovať konkrétne mestá… Paríž, Madrid, Londýn, Brusel? Teraz to bol Berlín, nabudúce to môže byť opäť Kolín nad Rýnom, ale aj úplne iné mesto.

A taktiež by som nevylučoval ani Rím. Lebo keď sa už bavíme o tých Vianociach, tak by som sa možno sústredil na samotný symbol kresťanstva.

Trafalgarské námestie v Londýne je tiež jedným z veľkých priestranstiev, kde sa na Silvestra očakáva veľká masa ľudí. Zdroj: Facebook, Only In England

Policajné, respektíve bezpečnostné zložky v cieľových krajinách teroristov sú už uťahané.  Bude po novom treba lepšie finančne ohodnotiť takýto typ práce, aby nedochádzalo k odchodu ľudí z týchto pre spoločnosť kľúčových zamestnaní?

Budeme sa musieť do budúcna zaoberať viac bezpečnosťou. A to nielen tak, že budeme o nej hovoriť. Ja si myslím, že nás čaká „izraelizácia“ bezpečnostného systému v Európe. 

Pokiaľ si chceme zachovať nejaké hodnoty, systém a demokraciu, budeme musieť prejsť na nejaký hybrid. Na niečo, čo bude zabezpečovať bezpečnosť, no na druhej strane nám udrží demokratické hodnoty.

Asi nás čakajú prísne strážené európske hranice, to sa asi bude musieť urobiť. Takisto bude nutných viac vojensko-civilných cvičení. Vynakladať viac zdrojov na našu obranu a bezpečnosť. A samozrejme, takíto ľudia budú musieť byť primerane ohodnotení a finančne motivovaní. To je logické.

Zhruba pred trištvrte rokom sa Lee Jarvis z University of East Anglia v jednom rozhovore vyjadril, že minimálne rovnakou hrozbou pre spoločnosť ako islamskí radikáli sú ultrapravicoví extrémisti. Súhlasíte s týmto názorom?

Pozrite, opýtam sa vás protiotázkou. Bavíme sa o radikalizácii islamu alebo o islamizácii radikalizmom? Rozumiete, čo chcem povedať? Naozaj sú všetci radikáli islamisti alebo sa všetci islamisti radikalizovali?

Keď je niekto radikál, tak je náchylnejší uskutočniť násilný čin.

Osobne si myslím, že najväčšou hrozbou pre Slovensko nie je ani tak islamský terorizmus, ako skôr radikalizácia niektorých ľudí, ktorí by mohli byť ochotní spáchať takýto čin. Lebo úprimne, my tu s terorizmom všeobecne nemáme skúsenosti. Preto nevieme, ako reagovať v takej situácii, hoci máme nejaké cvičenia.

My máme na Slovensku jedinú skúsenosť s terorizmom, keď v Košiciach ten mierne vyšinutý“ pán vyhodil pri McDonalde do vzduchu smetný kôš.

Hlavne však v spoločnosti nemáme vybudovanú odolnosť. To znamená, že teroristický útok u nás z radikálnych dôvodov by určite viedol k obrovskému spoločensko-politickému otrasu. A ten by mohol mať väčší dosah, ako si vôbec uvedomujeme. 

- Reklama -