Od 1. januára 2017 nadobúda účinnosť novela zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách. Koaliční poslanci iniciovali zmeny v tomto zákone, ktorý sa nepodarilo novelizovať za bývalého ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka. Podľa údajov Európskej komisie sa na Slovensku vyhodí viac jedla na obyvateľa ako napríklad v susednom Česku alebo Maďarsku. Kým v niektorých krajinách Európskej únie sú obchody povinné darovať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti (DMT), teda také, ktoré sú často bezpečné aj po uplynutí tohto dátumu, na Slovensku sú povinné ich likvidovať. V prípade záujmu ich môžu darovať a odrátať si ich z daňového základu, ale iba pred DMT a jedine Potravinovej banke Slovenska (PBS). V súvislosti so zmenou tohto nastavenia vznikla aj petícia.
Rezort pôdohospodárstva na čele s ministerkou Gabrielou Matečnou reagoval na trend plytvania potravinami po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, ktoré sa dnes musia vyhodiť. Ako pre Parlamentné listy uviedla jedna z iniciátoriek zmien, poslankyňa zo SNS Eva Antošová, päť reťazcov tak vlani vyhodilo 15-tisíc ton potravín. Zatiaľ čo doteraz likvidáciu takýchto potravín museli obchodné reťazce platiť, po nadobudnutí účinnosti novely zákona o potravinách ich môžu poskytnúť na charitu zadarmo a pre samotnú charitu bude táto služba tiež bezodplatná.
Zbytočná byrokracia?
Navrhované zmeny s potravinami po DMT však majú svoje pravidlá. Koaliční poslanci stanovili pravidlá na uskladnenie, prepravu a vysledovateľnosť týchto potravín s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti samotných potravín. „Treba si uvedomiť, že charitatívna organizácia nie je konečným spotrebiteľom a musí manipulovať s potravinami tak, aby nedošlo k ich poškodeniu,“ vyjadrila sa Antošová, podľa ktorej ide najmä o to, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia ľudí, pre ktorých sú tieto potraviny určené.
Práve toto je argument, prečo musia byť charitatívne organizácie, ktoré takéto potraviny budú preberať, registrované ako potravinárske podniky. Opozícia má na vec iný názor, podmienky sa jej zdajú náročné a podľa jej názoru sa v konečnom dôsledku charite nepomôže, pretože bude musieť riešiť byrokraciu.
„Ono to tak spravidla býva, že keď sa nestane nič, čo má dôsledky, je všetko v poriadku a každá povinnosť sa vníma ako byrokratické obmedzenie,“ tvrdí členka výboru pre pôdohospodárstvo a dodáva, „keď sa niekto otrávi, začne sa hľadať zodpovedný subjekt, a práve v takýchto prípadoch má registrovanie opodstatnenie.“ Podľa Antošovej slov teda nejde o byrokraciu, no rozdávanie potravín nemôže byť „živelné“, keďže by takýto prístup mohol byť na škodu tým, ktorým má pomôcť.
Zákon nebude fungovať v praxi
Na druhej strane brehu stojí opozičný poslanec z OĽaNO-NOVA Marek Krajčí. Podľa jeho tvrdení zákon nebol s charitatívnymi organizáciami konzultovaný. „Štátni úradníci si vymysleli, že charitatívne organizácie budú rozdávať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti, a neskontaktovali organizácie, ktoré to majú reálne robiť,“ uviedol pre PL Krajčí, podľa ktorého zákon v praxi nebude fungovať.
Ako druhú výhradu Matovičov poslanec uviedol, že len tá charitatívna organizácia, ktorá si v podstate otvorí obchod, môže potraviny ďalej distribuovať. „Otvoriť si obchod znamená, že musí splniť také isté podmienky ako hociktorý predajca potravín a zároveň sa vystavuje tým istým sankciám a penalizáciám, ktoré sú extrémne vysoké, tak ako ktorýkoľvek predajca potravín,“ vysvetlil poslanec. Krajčí rovnako upozorňuje na to, že je rozdiel medzi potravinami s dátumom minimálnej trvanlivosti a potravinami s označením „spotrebujte do“. Novela sa zaoberá potravinami DMT, ktoré aj po prejdení dátumu sú stále bezpečné na konzumáciu v prípade, ak boli správne uskladnené. „Výrobca garantuje tým dátumom len ich prvotriedne kvalitatívne vlastnosti,“ uviedol Krajčí a dodal, že to je podstatný rozdiel.
Na ťahu je prezident
Poslanec Obyčajných ľudí pre Parlamentné listy tiež uviedol, že sa o problematike snažil rozprávať aj s ministerkou pôdohospodárstva Gabrielou Matečnou. „Pani ministerka, som vám ochotný pomôcť, dajme dokopy hlavy, urobme to trošku lepšie,“ vykreslil Krajčí. „Ona ma odignorovala, nechala to tak, a potom v rozprave som sa jej opýtal, s kým to konzultovala, a verejne klamala, že so Slovenskou katolíckou charitou, čo vôbec nie je pravda,“ prezradil Krajčí s tým, že menovaná charita ani nevedela, že sa takýto zákon schválil.
„My sme dokonca dali podnet pánovi prezidentovi Slovenskej republiky, aby nepodpísal ten zákon,“ vyjadril sa Krajčí. „Pridali sa k nemu všetky najväčšie charitatívne organizácie na Slovensku, to znamená Slovenská katolícka charita, Slovenský Červený kríž, Evanjelická diakónia a mohli by sme pokračovať ďalej,“ uzavrel.
Na stanovisko sme sa opýtali aj rezortu pôdohospodárstva. Po jeho získaní ho doplníme.
Potravinárska komora iniciatívu víta
„My s tým problém nemáme,“ vyjadrila sa riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska (PKS) Jarmila Halgašová. Podľa jej slov aj komora presadzovala od roku 2010, keď Európska komisia vydala správu o plytvaní potravinami, aby boli potraviny aj po uplynutí DMT využité. „Túto iniciatívu, samozrejme, vítame,“ dodala.
Na margo podmienok, ktoré koaliční poslanci presadzujú, uviedla, že: „Charitatívna organizácia je prevádzkovateľom potravinárskeho podniku v súlade s európskou legislatívou, tak ako akýkoľvek iný subjekt.“ To znamená, že musí dodržiavať podmienky vysledovateľnosti. „Samozrejme, zodpovedá, že potraviny spĺňajú bezpečnosť potravín, čiže neohrozujú zdravie spotrebiteľa,“ povedala riaditeľka PKS.
