Pripomenul, že pred piatimi rokmi prezident Vladimir Putin odporučil ruským filmárom, aby prijali etický kódex: „Nejde o to snažiť sa niekomu vnútiť nejaký postoj, aby bol niekto nútený držať sa určitého ideologicky správneho formátu. Hovorím o sebaovládaní a zodpovednosti.“
Jandourek zároveň poukazuje na to, že podľa servera The Moscow Times prezident na nedávnom stretnutí s ruskými kultúrnymi vodcami v týchto výzvach pokračoval. „Tvorivá komunita by mala určiť hranicu medzi cynickou a urážlivou provokáciou a tvorivým aktom.“
Vraj to bola Putinova reakcia na nedávne škandály ohľadom nejasných smerníc a neoficiálnych rozhodnutí štátnych zamestnancov zakázať rôzne divadelné predstavenia a koncerty. „V októbri známy divadelný herec a režisér Konstantin Raikin verejne kritizoval prácu kultúrnych úradníkov a na piatkovom stretnutí s prezidentom známy herec Yevgeny Mironov vyjadril Putinovi všeobecné obavy umeleckej obce, pokiaľ ide o medze tvorivej slobody v Rusku.“
Putin však diskusiu s umelcami zvládol ľavou zadnou. Nariadil ministrovi kultúry Vladimirovi Medinskému, aby vyriešil konkrétny prípad zakázaného predstavenia.
„Snažím sa to urobiť, pán prezident,“ povedal úctivo minister a Putin zopakoval svoj bežný postoj: „Tvorivá sloboda by mala byť nedotknuteľná. Ale: všetky slobody majú aj druhú stránku – totiž zodpovednosť.“
Podľa Jandoureka je to v podstate známy postup, aký používala KGB. Štát sa umelca na nič nepýta, ale v prípade, že umelec urazí niečie city, ide vec pred súd.
Autori sa domnievajú, že súčasné vzťahy medzi inštitúciami a umeleckými združeniami uľahčujú prezidentovi myslieť a vyjadrovať sa týmto spôsobom. Umelci sa musia priplaziť na ministerstvo kultúry pre peniaze a často dostávajú požadovanú sumu v hotovosti – ako keby im úrady robili osobnú láskavosť.
Jandourek pripomína, že v ideálnom prípade by ministerstvo kultúry malo rozdeliť peniaze medzi kultúrne inštitúcie a nechať profesionálov, ktorí ich prevádzkujú, aby sa sami rozhodli, ako ich použijú. Ale v Rusku majú odborníci inú úlohu – vymýšľať systém autocenzúry.
Na záver Jandourek píše, že Rusko sa zdarne normalizuje. „Tvor si, ako chceš, ale peniaze na to nedostaneš, a ak budeš na niekoho veľmi nepríjemný, dostane sa to pred súd. Na niektorých ľudí si však možno moc ani neposvieti. Čo bude komu po nejakom malom divadle alebo nejakom spisovateľovi, keď 80 percent národa verí Vladimirovi Putinovi?“ uzatvára Jandourek svoje zamyslenie.
Celý text si môžete prečítať TU.
