Téma globálneho otepľovania sa v médiách objavuje čoraz častejšie a intenzívnejšie. Jedna strana tvrdí, že ľudstvo čelí vážnej hrozbe, no zaznievajú tiež názory, že celá téma globálneho otepľovania je vlastne len podvrh. Kde je teda pravda?
Musíme sa na to pozrieť z pohľadu inštitúcií, ktoré tento problém riešia. Keby to bolo tak, ako sa uvádza v tej alternatívnej časti, a teda že ide o podvrh, tak by sa tým nezaoberali renomované inštitúcie, ako je napríklad NASA v USA a nekonali by sa podujatia, ako boli naposledy v Marrákeši alebo predchádzajúci summit v Paríži v roku 2015. Problém globálneho otepľovania tu reálne existuje a klimatická zmena, ktorá je podmienená činnosťou človeka, reálne teraz prebieha.
Je ľudský faktor tým najzásadnejším?
Táto klimatická zmena je spôsobená aktivitami človeka v období po priemyselnej revolúcii a predovšetkým počas 20. storočia, pričom teraz sa efekty vyplývajúce z aktivít človeka dynamizujú. Ľudstvo totiž produkuje stále viac oxidu uhličitého. Samozrejme, toto treba odlišovať od klimatických zmien, ktoré sa diali na Zemi v historických epochách. Boli tu výkyvy teplotných podmienok, neprebiehali však vplyvom človeka, ale v dôsledku extraterestriálnych vplyvov alebo prírodných vplyvov na planéte. Dôležitá je tiež doba ich trvania. Teraz sú tieto zmeny viac ako desaťnásobne rýchlejšie, ako to bolo v prirodzených podmienkach.
V prípade, že by ľudská činnosť pokračovala v nastavenom trende, došlo by k nejakému katastrofickému scenáru alebo by sa objavili iba lokálne problémy?
Nepoužil by som výraz lokálny, lebo ten problém je naozaj globálny. Existujú však niektoré regionálne odlišnosti v prejavoch globálneho otepľovania. Je to vidieť aj na tohtoročnej jeseni a nastupujúcej zime. Arktída je mimoriadne až extrémne teplá. Napríklad kontinentálna časť ázijskej časti Ruska je zas mimoriadne studená, takže akási destabilizácia klimatického systému spôsobuje, že globálne otepľovanie má v akýchsi časových etapách rôzne regionálne dosahy. Keď to však zoberieme ako celok, tak teraz už niekoľko mesiacov po sebe boli zaznamenávané rekordy globálnej teploty vzduchu nad povrchom Zeme a to je rozhodujúce.
Preto je potrebné globálne riešenie, nestačí iniciatíva EÚ, ktorá je v tomto smere lídrom vo svete. EÚ vyvinula množstvo snáh na spomalenie globálneho otepľovania a prípravu adaptačných opatrení s ním súvisiacich. Našťastie sa teraz aj ostatný svet k iniciatívam, ktoré prichádzajú z Európy, pridáva, aj keď nie veľmi ochotne, lebo sú za tým ekonomické aspekty. Celý proces dohadovania, že kto čím a ako veľmi prispeje, bude ešte veľmi zložitý, ale musí sa niečo urobiť.
Dôležité je zdôrazniť, že to, čo sa stane v najbližších desaťročiach, je určené tým, čo ľudia robili v predchádzajúcich desaťročiach. Znamená to, že ak sa aj zaviažeme k redukciám produkcie CO2, tak charakter klímy na Zemi v nasledujúcich desaťročiach bude určený tým, čo sme robili v tých predchádzajúcich. Preto je dôležitá aj Parížska dohoda, na ktorej sa poukázalo, že nechceme len globálne otepľovanie spomaľovať, ale aj sa prispôsobovať zmeneným podmienkam a pripravovať adaptačné opatrenia.
Prečo je práve EÚ lídrom v boji proti globálnemu otepľovaniu?
Vyplýva to z tradícii v Európe, ktorá sa ako kontinent na túto problematiku pozerá inak než ekonomiky, ktoré sa rozvíjali v posledných desaťročiach. Pekným príkladom je Čína, ktorá je najväčším producentom emisií. Oni rástli v posledných desaťročiach, sústreďovali sa na to a na ostatné veci sa pozerali ako na vedľajšie.
Kritici Parížskej dohody argumentujú, že vyžaduje dlhodobé dodržiavanie mnohými štátmi, pričom, ak aj dodržiavaná bude, globálne otepľovanie spomalí len minimálne. Efektívnejšie je vraj riešiť tento problém modernými technológiami, ktoré ešte budú vyvinuté. Čo si o tom myslíte?
Pri týchto technológiách je potrebné veľmi dobre zvážiť, do čoho by sme sa pustili. Samotní ľudia, ktorí ich vyvíjajú, hovoria, že sú spojené s veľkými rizikami. Ide o to, že ako by na to klimatický systém reagoval. Oni sa napríklad snažia odrážať slnečné žiarenie.
V tomto systéme však všetko so všetkým súvisí a keď sa nám podarí eliminovať niektorú zložku, ktorá by mohla proces otepľovania spomaľovať, tak to môže ovplyvniť ďalšie subsystémy a dosť ťažko sa dá odhadnúť, ako by na to celý systém zareagoval. Bol by som preto veľmi opatrný v aplikácii týchto technológií.
Nový americký prezident Donald Trump vyhlasoval, že mu Parížska dohoda príliš „nevonia“. Existuje hrozba, že by Spojené štáty s Trumpom na čele odstúpili od dohody? Aké by to malo následky?
Musíme to brať v kontexte prezidentskej kampane, keď kandidáti sľubujú veci, aby boli zvolení. Administratíva ale, samozrejme, ovplyvňuje rozhodnutia prezidentov a nemyslím si, že by bolo veľmi prospešné pre USA, aby od tejto dohody odstúpili. Myslím si, že sa to nestane. Je však otázne, ako sa bude riešiť to, ak nejaký signatár dohody nebude túto dohodu dodržiavať. Tu vidím tie úskalia, lebo dohoda nehovorí o nejakých sankciách voči tým, ktorí ju porušia.
Je veľmi pravdepodobné, že úroveň redukcií jednotlivých signatárov bude rôzna. Celkový globálny výsledok je preto ťažké odhadnúť. Dôležité bude aj to, ako sa bude vyvíjať ekonomika a koľko tu bude žiť ľudí. Teraz je veľký prírastok obyvateľstva na Zemi, čo je problém, keďže o to viac ľudia využívajú prírodné systémy, ale zatiaľ je získavanie energie do veľkej miery založené na spotrebe fosílnych palív.
Čo bude globálne otepľovanie znamenať pre Slovensko?
Slovensko je, našťastie, v strednej Európe a v takom klimatickom pásme, ktoré je a bude globálnym otepľovaním dotknuté, ale nie tak výrazne ako niektoré iné časti sveta. Konkrétne u nás dochádza k akémusi narušovaniu ročného režimu meteorologických prvkov.
Vnímaví ľudia sa teraz často sťažujú na časté teplotné výkyvy, čo je spôsobené práve tým, že klimatický systém je natoľko destabilizovaný, že štandardné schémy, na základe ktorých sa vyvíjalo počasie, neplatia tak, ako platili v minulosti a konkrétne v podmienkach severnej pologule je teraz napríklad spomalený západovýchodný prenos vzduchových hmôt a v priebehu tohtoročného leta, jesene, ale aj začiatkom zimy je zvýraznená meridionálna cirkulácia. Tá spôsobuje, že medzi nízkymi a vysokými zemepisnými šírkami severnej pologule, teda medzi južnými regiónmi a regiónmi vysoko na severe dochádza k výmene na jednej strane teplých vzduchových hmôt, ktoré prúdia niekam až za polárny kruh, konkrétne v oblasti medzi Špicbergami a Severným pólom alebo zase studený vzduch z vyšších zemepisných šírok preniká až do oblasti severnej Afriky. Toto spôsobuje veľké teplotné výkyvy a zároveň pri tom dochádza k vytváraniu tlakových níží, formovaniu tlakových výší. Pre toto sa v niektorých regiónoch vyskytuje silný vietor, tam, kde sú tlakové níže, pozorujeme výrazné zrážky v závislosti od ročného obdobia.
Ako na jar. Pohľad na zvyšky topiaceho sa snehu v lyžiarskom stredisku Kavečany pri Košiciach na Štedrý deň roku 2014. Zdroj: TASR
Na Slovensku sa potýkame práve s problémom narušenia ročného režimu zrážok, v lete máme v posledných rokoch skúsenosti s tým, že na jednej strane sa vyskytujú obdobia, keď je zrážok málo, je sucho, na druhej strane zase obdobia, keď je zrážok veľmi veľa a s odtekajúcou vodou na zemskom povrchu vznikajú problémy. V dôsledku toho sa každý rok v istej časti Slovenska vyskytujú povodne, tie sú ekonomickým problémom. Niekto si povie, netýka sa ma to, ale ak sa vás to netýka tento rok, môže sa vás to týkať v jednom z najbližších rokov a je to finančný problém, lebo keď si zoberiete, ako na na to reagujú poisťovne pri poisťovaní hmotného majetku, tak je vidieť, že niektoré nehnuteľnosti, ktoré sú v rizikových oblastiach, nechcú poisťovať.
Na druhej strane je tu problém aj s vysokou teplotou vzduchu, v lete dochádza k horúčavám. Tento problém je akútny predovšetkým vo veľkých mestách, kde je veľa umelých povrchov. Pre niektorých ľudí začína byť takéto prostredie zdraviu škodlivé. Najmä pre tých, ktorí majú chronické onemocnenia. V budúcnosti by tento problém mal byť riešený aj takými ekologickými spôsobmi ako vysadením zelene a dostavaním osviežujúcich prvkov, ktoré sú spojené s prívodom vody. Tie by umelé povrchy ochladzovali a teplotu aspoň o pár stupňov znížili.
Existujú aj nejaké pozitíva globálneho otepľovania?
Pozitíva… Tak je ich menej ako negatív. Ale existujú. Keď sme pri téme, ako je lesné hospodárstvo, pričom sa naňho pozeráme ako na ekonomický aspekt, tak pribúda drevná hmota v niektorých regiónoch sveta. Práve vplyvom toho, že je tam teplejšie. Takisto niektoré regióny sa stanú pre život príjemnejšími, ako v minulosti boli. Takým pekným príkladom by mohla byť Škandinávia, ktorá sa môže stať miestom, kde budú klimatické podmienky lepšie, ako to bolo v minulosti. Ale to je naozaj len taký ojedinelý príklad výhod globálneho otepľovania a prevažujú tie negatívne prípady.
Taká India alebo Afrika utrpia globálnym otepľovaním asi najviac a ľudia žijúci v týchto podmienkach majú už dnes tendenciu odtiaľ utekať, pričom budú odtiaľ utekať aj naďalej. Ide o to, ako veľmi im v tom bude bránené, keďže svet sa proti týmto migračným vlnám začína už brániť a pre ľudí, ktorým sa nepodarí odísť, nie je ich perspektíva dobrá.
