Európsky parlament 4. marca 2016 navrhol, aby sa všetky krajiny EÚ pridali k Istanbulskému dohovoru. Dohovor podporilo všetkých 28 krajín EÚ, ale len 14 ho zatiaľ ratifikovalo.
Čo je v skratke Istanbulský dohovor?
V skratke Istanbulský dohovor je predstavovaný ako legislatívny balíček, ktorý má ukončiť a vo väčšej miere eliminovať (a) násilie na ženách, (b) domáce násilie, (c) definovanie rodu, ako sociálneho konštruktu a (d) násilie založené na rode.
Samozrejme, že žiaden súdny človek nie je za páchanie násilia voči hocikomu a hocikde. Vačšina vyspelých štátov má dostatočné právne rámce na ochranu svojho obyvateľstva voči násiliu v akejkoľvek forme. Na Slovensku je skôr otázka funkčnosti súdov, ako obsah a forma legislatívy. Čiže ďalšia legislatíva nič nezmení pokiaľ sa zásadne nereformuje súdnictvo či polícia.
Tak prečo podpísať dokument, čo nám pretláča EÚ a mimovládky? Asi preto, lebo niekto chce ideologicky naprieč kontinentom presadiť a definovať rod ako sociálny konštrukt.
Zjednodušene povedané v prípade ratifikácie dohovoru už v našom právnom systéme nebudeme rod rozlišovať na základe biológie, ale na základe sociálnej definície. A táto definícia môže byť všetko, čo sa dá sociálne vykonštruovať. Formy rodu môžu byť fakt bizarné, ako v prípade „otherkin“, kde si ľudia osvoja sociálnu konštrukciu, že sú napríklad drak alebo postavička z animovaného seriálu.
Dlhodobé implikácie pre spoločnosť a rodinu ako sme ju definovali môžu byť v budúcnosti dramatické.
Marxisticko-feministická gender ideológia za naše peniaze
EÚ za posledné roky skĺzla k tomu, že hlavné piliere svojej agendy už nie sú voľný trh a voľný pohyb osôb. Naopak EÚ okrem ustupujúcej ekonomickej agendy začala čoraz častejšie zasahovať do kultúrno-etnických záležitostí členských štátov.
V prvom rade išlo o de facto nanútení povinných kvót pri prerozdeľovaní utečencov, čo taktiež malo znamenať stratu suverenity národných štátov nad svojim etnickým zložením. V druhom rade išlo o presadzovanie „kultúrneho marxizmu“ vo forme núteného presadzovania dokumentov, akým je práve Istanbulský dohovor.
Samozrejme presadzovanie ideológie niečo stojí. Tak sa poďme pozrieť koľko a kto túto ideológiu financuje. Na sociálnych sieťach sa objavila táto platená reklama:
Takže oficiálne podporované Ministerstvom zahraničných vecí a za dokument zodpovedá mimovládka Možnosť voľby:
Tá má na problematiku zjavne nezaujtý pohľad. Tak sa poďme pozrieť na dotačný program Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd:
Namiesto toho, aby sme podporovali mladé pracujúce rodiny a mladých, čo musia utekať do zahraničia, či chudobných dôchodcov, ktorí pracovali celý život, tak si Ministerstvo zahraničných vecií dovoľuje za naše peniaze zaplatiť 763 500 EUR na propagáciu vecí, ako napríklad mierne povedané kontroverzného Istanbulského dohovoru a to ešte cez mimovládku, ktorá otvorene propaguje feminizmus a gender-ideológiu.
To, že Ministerstvo zahraničných “ideológií” vyvesuje dúhové zástavy na naších ambasádach sme si zvykli, ale to, že rozdáva peniaze ťažko pracujúcich Slovákov na propagáciu kultúrneho marxizmu-feminizmu a gender ideológie za stovky tisíc ročne je určite novinka.
Róbert Auxt
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na robert.blog.sme.sk.
