Podpredseda ODM pre PL: Keď idú tisíce ľudí do ulíc, niečo nie je v poriadku. O tomto treba hovoriť, aby sa nerozhodlo o nás bez nás

    0
    Denis Cáder (Autor: osobný archív: DC)

    Ako jeden z mála sa zaujímate o dohodu Transatlantického partnerstva v oblasti obchodu a investícií medzi EÚ a USA (TTIP). Prečo?

    Tejto téme sa venujem najmä kvôli našim výrobcom, poľnohospodárom, spotrebiteľom či mimovládnym organizáciám – GMO potravinám. Robím to preto, lebo mi záleží na Slovensku, podnikateľoch, ktorí predávajú naše produkty a služby a ktorých by táto zmluva mohla poškodiť.

    Dohoda by vo finálnej podobe mala obsahovať 24 kapitol rozdelených do troch častí . Pre verejnosť je to však nezaujímavá téma, pretože ľudia majú veľa iných problémov a nemajú čas riešiť zmluvy, o ktorých sa rokuje na pôde Bruselu a Washingtonu bez výrazného hlasu národných krajín. A paradoxne, aj bez možnosti vidieť celkové znenie tejto zmluvy. Všetko bolo riešené v tajnosti až po okamih, keď  v roku 2014 unikla pôvodná časť dohody. Zaujíma ma, prečo to tak bolo a nepoznáme celé znenie zmluvy. Rovnako sa musím pýtať, čo sa pred nami snažia utajiť?

    Ďalší dôvod je ten, že pokiaľ by sa obe strany dohodli na kompromisoch a finálne znenie zmluvy schválili, určite by to ovplyvnilo aj našu krajinu. Po nedávnych prezidentských voľbách v USA je však otázne, akú mieru vôle dohodnúť sa Spojené štáty preukážu.

    čom je táto dohoda zásadná a dôležitá pre Slovensko? Má pre našu krajinu viac výhod alebo nevýhod? Sú v nej nejaké pálčivé témy?

    TTIP mala za cieľ spojiť najväčšie ekonomiky sveta, ktoré predstavujú takmer polovicu svetovej ekonomiky, obchodu a priestoru, kde žije viac ako 800 miliónov ľudí.

    Na tom by nebolo nič zlé, keby sa dohoda časom nemenila a keby si Spojené štáty americké nenárokovali viac, ako bola EÚ ochotná akceptovať. Rokovania, v ktorých predstavitelia oboch strán hľadajú kompromisy, začali v roku 2011 a pretrvávajú do súčasnosti. Nový americký prezident Donald Trump avizoval, že bude požadovať väčšie výhody pre USA, prípadne to stopne.

    Zmluva má podľa mojich informácií viac problémov. Vidím tu nadradenie, nakoľko dnešné bariéry obchodu medzi USA a EÚ sú minimálne. Myslím si, že treba viac pozornosti venovať otázkam, čo to TTIP vlastne je, prečo prišla a kto z nej bude na konci dňa ziskový…

    Ako jedno zo zásadných negatív vyplývajúcich z dohody pre Slovensko vidím vplyv na poľnohospodárstvo, a to nielen geneticky modifikované potraviny, ktoré by sa mohli začať dovážať a predávať, ale aj uvoľnenie vysokého colného zaťaženia na mäso, mlieko, potraviny z USA – zo zvierat, ktoré boli kŕmené rastovým hormónom, hydiny povrchovo ošetrenej chlórom, vychovanej v USA, vytvorenie separátnych arbitrážnych súdov na riešenie obchodných sporov medzi EÚ a USA nadradené ostatným súdom a mnoho iného.

    Naopak, ako výhodu vnímam rozšírenie trhu, menšie colné bariéry a poplatky, účasť na verejnom obstarávaní v USA, čo však opäť zvýhodní len veľkých hráčov. Takže pre koho skutočne prinesie táto „nová“ dohoda medzinárodné výhody?

    Medzi najväčších kritikov TTIP na Slovensku patrí predseda výboru pre európske záležitosti Ľuboš Blaha. Oslovili ste ho na spoluprácu?

    Vyjadrenia pána Blahu sledujem. S väčšinou môžem súhlasiť a som rád, že sa tejto téme venuje. Ja túto problematiku odborne diskutujem s mojimi kolegami z Oxford University, Európskej centrálnej banky z Frankfurtu, ale aj s poslancami z Európskeho parlamentu.

    S akými ľuďmi v rámci problematiky teda spolupracujete?

    Problematiku TTIP som konzultoval najmä v Bruseli s europoslancami z V4, členmi Európskej komisie, ale aj frakciou EPP a Wilfried Martens Centre for European Studies. Čiže, sú to väčšinou medzinárodné rozhovory, keď sa snažíme reprezentovať hlas Slovenska a korigovať debatu z našich regiónov. Aby tento hlas bolo počuť aj na pôde Európskeho parlamentu, aby sa opäť v niečom zásadnom nerozhodlo o „nás bez nás“.

    Majú mladí ľudia záujem riešiť politiku a konkrétne spomínanú dohodu medzi USA a EÚ?

    Mladí ľudia sa nezaujímajú ani o domácu politickú situáciu, ekonomiku alebo ich prostredie, v ktorom žijú, česť výnimkám. Veci verejné im unikajú a pri rozhovoroch s mojimi rovesníkmi sa stretávam s odpoveďami typu: „Neviem, čo to je!“ alebo „Počul som niečo v správach, ale neviem.“ Ich argument, prečo sa o to nezaujímajú? Lebo aj tak s tým nič nespravia…

    Prednedávnom ste sa ako slovenský delegát zúčastnili v Bruseli na diskusii o TTIP, na ktorej sa stretli odborníci z Európskej komisie či Európskej ľudovej strany. O čom ste diskutovali? K čomu ste dospeli?

    Diskusia sa uskutočnila na pôde Wilfried Martens Centra for European Studies a začali sme rokovaním s pánom Petrom Chaseom, zo Senior Fellow at the German Marshall Fund -TTIP in the context of transatlantic cooperation, ktorý zastával súhlasné stanovisko a snažil sa nájsť prierez tém, ktoré sú odkomunikovateľné pre obe strany. Ďalším odborníkom bol Per Stånge z Political Adviser at the European Parliament a postupne sa pridávali ďalší.

    Naozaj to bolo prínosné, počuť ako rokujú, hovoriť o možnostiach a zároveň prezentovať názory členských krajín. Lebo nie všetci majú rovnaké postoje, no konsenzus sa nehľadá ľahko a treba sa stretávať, rokovať a hlavne komunikovať národné záujmy. Aby to nebolo opäť len inštitucionálne a opäť len to „bruselské“.

    V uplynulom týždni sa na Slovensku v súvislosti s našim predsedníctvom v Rade EÚ konala konferencia COSAC, na ktorej sa zúčastnila líderka hnutia STOP TTIP, ktorá je zároveň aj jednou z najväčších kritičiek tejto dohody na svete Susan George. Stretli ste sa s ňou?

    Nakoľko som bol v čase konferencie pracovne odcestovaný mimo Slovenskej republiky, nemal som možnosť stretnúť sa s ňou. Mám však dohodnuté stretnutia s predstaviteľmi vlády Českej republiky, tiež poslancom zo zahraničného výboru NR SR, ale aj politikov z V4.

    Ako vidíte budúcnosť dohody na Slovensku? Podporujú ju naši poslanci?

    Slovenskí politici majú rôzne názory, stretnete sa s tými pozitívnymi, ale aj negatívnymi. Dôležité bude posledné znenie zmluvy, ktoré bude verejne dostupné a tiež názor USA po tom, ako nový prezident Donald Trump nastúpi do funkcie. Slovenskí predstavitelia odmietajú GMO, čomu fandím a dúfam, že žiadna vláda s GMO súhlasiť nebude.

    Aké kroky viete ako zástupca mládeže podniknúť  vy a aké by mala urobiť vláda v boji proti dohode?

    Je rozdiel robiť kroky proti niečomu a rozdiel hľadať možné riešenia. Som za korekcie, plné a verejnosti dostupné znenie celej zmluvy a jej kapitol a možnosti rokovaní celej EÚ so zapracovaním regionálnych podmienok. Inými slovami, keď sa v krajinách EÚ online podpísalo 3,4 milióna Európanov proti tejto dohode a v októbri 2015 vyšlo do ulíc Berlína vyše 150-tisíc ľudí, ktorí protestovali a hovorili o obmedzení demokracie či útoku korporácií na ľudské práva, tak to musí dať jasný signál, že niečo nie je v poriadku a buď sa to nemôže prijať v tomto znení, alebo ak áno, tak s výraznými zmenami, ktoré nepoškodia jej suverenitu, konkurencieschopnosť našich podnikateľov a nevymažú naše produkty z trhu…

    - Reklama -