Víťazný február z roku 1948 a november z roku 1989 neostal nič dlžný pravidlu, že každá revolúcia vynáša do výšin tých najväčších blbcov. Víťazný február a jeho režim popravil možno stovky nevinných ľudí, ale vie niekto povedať, koľko ľudí sa obesilo, alebo inak sa pripravili o svoj život len preto, že súčasný režim sa chová k vlastným občanom spôsobom, že si vyberú radšej samovraždu, ako život v krajine, v ktorej vládne bezprávie? Režim po februári 1948 počúval svojich občanov až tak, že ich za to, čo počul zatváral, súčasný režim vlastných občanov nepočúva o to viac ich odpočúva. Február obohnal krajinu ostnatým drôtom, november drôty prestrihal, ale len preto, aby ľudia v státisícoch odišli z krajiny za chlebom a naštartovali novodobé vyhnanstvo. Po februári neboli v obchodoch potraviny, za to dnes máme potravín dostatok, ale čo z toho, keď sú to potraviny, ktoré inde vo svete sú pre občanov nekvalitné, ale pre Slovákov sú dobré a zodpovedných nezaujíma, že môžu byť zdraviu škodlivé dospelým a hlavne našim deťom. Blbci, ktorí vedú našu krajinu, dovolili zničiť naše poľnohospodárstvo, ale nie sú až taký blbí, lebo za našej asistencie rozkradli Slovensko a nás okrádajú neustále. Papaláši, ktorých sme v 1989 vyštrngali, sa vrátili už nie ako papaláši, ale ako veľkomožní páni, ktorým my poslušne nastavujeme zadky, aby nás nakopali. Je kruté konštatovanie, že medzi ľudom sa ozývajú hlasy a začína ich byť väčšina, ktorí hovoria, že sa im žije horšie, ako za komunizmu. Tisíce bezdomovcov, milióny ľudí, ktorí pracujú za mzdu rovnajúcej sa almužne, státisíce dôchodcov, mnoho nešťastných rodín a v nich tisíce detí, ktoré nemajú šancu prežiť šťastne detstvo, sú len čiastkovým výkričníkom súčasnému režimu.
História nás utvrdzuje o tom, že každý jeden režim, ktorý sa zahľadel do seba, svojej ideológie a kašle na občanov jedného dňa skončí.
Stanislav Martinčko (O2H)
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na martincko.blog.sme.sk.
