Zamyslenie: Kam sa stratili neporaziteľní Európania? Starousadlíci sa hrozia mladých chalanov, ktorí si privlastňujú „obsadené územie“

„Do toho sa nám ku všetkému pokazilo Turecko,“ uviedol Tomský k Erdoganovej novodobej ríši. „Osemdesiat, deväťdesiat rokov sa snažilo, Mustafa Kemal založil systém, ktorý by zničil islam – on nenávidel islam,“ zdôraznil na adresu Atatürka profesor Tomský a pokračoval, „najväčší nepriateľ islamu bol nacionálny šéf Turecka. Mal manželku Talianku, zakázal fezy, arabčinu, nahnal dievčatá do rovnakej školy ako chlapcov. Už pred deväťdesiatimi rokmi! On videl pokrok jedine v Európe. Začali sa nosiť kravaty, všetko sa tam zmenilo, ale dnes sa Turecko zase vracia proti nám.“

 

„Turecko je pre nás nepríjemnejšie, a to preto, že najväčšou hrozbou Európy je dnes imigrácia. Tu, v Česku sa obyvateľstvo zvláštne rozdelilo na slniečkarov a tých druhých. Ja som podľa toho xenofób. Samozrejme, že nie som,“ informoval prítomných Alexander Tomský. „V Poľsku to napríklad vôbec nie je. Poliaci v tom majú jasno. Pomohli zachrániť Európu v roku 1683 pri Viedni. Kardinál a prímas Poľska hovoril – áno, kresťanov vezmeme, ale pomáhajte tam, nie tu. Vôbec žiadny problém. U nás je aj tá cirkev rozdelená – Halík a Duka. Je to tu divné a neviem prečo. Maďari, Slováci, Poliaci, Chorváti, Slovinci majú v tejto veci úplnej jasno. Dnes už aj Rakúšania, ktorí spočiatku mali vládu takú merkelovskú.“

 

A teraz k najväčšej destabilizácii, k severnej Afrike a Blízkemu východu. „To je naozaj tragédia. Málokto v Česku vie, kto to vlastne spôsobil. Arabský svet expandoval do sveta, ovládol kedysi kresťanskú Sýriu, Irak, štáty Stredného východu a postupne sa dostal až do Pyrenejí a bol zastavený akýmsi pánom Martellim, ktorého poznáte, lebo po ňom pomenovali koňak. Inak sa o ňom nič nevie,“ vzbudil smiech prítomných Tomský. „Bolo to takzvané údelné knieža a to ich až pomocou Pyrenejí zastavilo. Inak by sme tu asi dnes hovorili po arabsky a každý chlap by mal doma dve ženské,“ zavtipkoval.

 

Potom podľa Tomského arabský svet v trinástom, štrnástom a pätnástom storočí začal upadať. Objavili sa Turci a tí to ovládli a expandovali hlavne na východe Európy. „Preto to staré Rakúsko držalo tak dlho, lebo bolo baštou proti islamu. To bola rakúska legitimita a zmysel, inak by sa krajina rozpadla na mnoho štátov ako Nemecko,“ vysvetľoval v Mestskej knižnici v Plzni Alexander Tomský. „Napriek tomu Turecko expandovalo – Grécko, Srbsko, Bulharsko, Rumunsko, skoro Maďarsko a už boli pred Viedňou. Tam sa to zastavilo a Osmanská ríša začala upadať. A expandoval Západ.“

Najskôr Západ expandoval nacionalizmom, ale potom ohromnou mocou. „Angličania tam pri povstaní v Etiópii poslali malú skupinu, ktorá postrieľala 6 000 ľudí, mali prvé strojné pušky. A táto sila Európy začala hrať obrovskú úlohu. V gréckom povstaní omylom narazila anglická flotila na egyptskú flotilu asi 370 lodí. Došlo ku konfliktu a potom sa ospravedlnili Turkom, lebo tá egyptská flotila bola pod Tureckom, tak sa im ospravedlnili, ale oni ich všetky zlikvidovali, všetky lode a zahynulo asi 7 000 ľudí. Preto sa Európanom nemohol nikto postaviť,“ vysvetľoval Tomský.

 

 

„V prvej svetovej vojne sa Turecko rozpadlo a Západ si rozdelil arabské štáty. To nemal robiť. Samozrejme, islamské štáty boli ďalej protieurópske, ako mali vo svojej tisícročnej tradícii. V čase studenej vojny boli všetky arabské štáty na strane Sovietskeho zväzu. Vždy boli protizápadné. Vždy boli dve civilizácie – východná a západná – ktoré nie sú rovnaké. Napriek tomu mnohí obdivovali západný štýl života. Keď sa pozriete na diktátorov päťdesiatych rokov, či už išlo o egyptského Násira a jeho rodinu, alebo sýrskeho diktátora, otca toho dnešného. Chodili v obleku, ženy oblečené po európsky, celá stredná vrstva sa snažila Západ napodobňovať, ale napriek tomu boli vždy proti nemu. Prečo? Pretože stret dvoch civilizácií od siedmeho storočia bol vždy opačný voči vývoju západnej civilizácie.“

 

„My máme civilizáciu, ktorá je postavená na oddelení cirkvi a štátu. Samozrejme, v stredoveku to boli len odlišné úlohy a svet sa celý považoval za kresťanský. Vrátane kráľov a aristokracie. Ale to oddelenie tam bolo.“ V Evanjeliu podľa Tomského nájdeme: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta.“ To je vraj veľmi zásadné. „My rozlišujeme medzi vierou a rozumom, medzi jednotlivcom a spoločnosťou, medzi štátom a občanom. My máme civilizáciu, ktorá sa snaží vytvoriť poriadok v slobode alebo slobodu v poriadku. Arabi majú podvolenie. To znamená – poriadok je to, čo je podstatné, nie sloboda. Nie je to dynamická, ale mŕtva statická kultúra. Napodobňovala v 19., 20. storočí Európu, ale neuspela. Tu je veľmi hlboký konflikt.“

„Ja som žil v islamskej štvrti v Londýne dlhé roky, učil som angličtinu a viem, ako ten konflikt vyzerá,“ vysvetľoval stíchnutému publiku Tomský. „Je to niečo, čo nemôžeme nijako zmeniť. My sme tomu v Európe podliehali tiež. Bola tu tridsaťročná náboženská vojna, ktorá sa potom zvrtla na politickú. Mali sme tu pokus o taký Islamský štát. Kalvinistická Ženeva. Puritánska – trikrát denne sa kontrolovalo, či majú rozsvietenú sviečku a otvorenú Bibliu. Husiti, to boli takí vlastne islamskí bojovníci za boží zákon, ktorý by bol nanútený všetkým ľuďom. Pretože božie kráľovstvo podľa Koránu je z tohto sveta. Kresťanské nie je. Tu je ten základný a najhlbší konflikt.“

 

Tomský sa potom podelil s prítomnými o zážitok, keď hovoril s jedným politológom z univerzity v nemeckom Göttingene: „S takým svetským Sýrčanom, ktorý tu pôsobí už od osemnástich rokov a rozprával mi, ako sa vypytoval sýrskych chalanov, ako si to predstavujú. A hovoril – to je strašné. Ja som sem prišiel v päťdesiatych rokoch s rodičmi, aby som tu pôsobil a prispôsobil sa kultúre. Boli sme vlažní a neboli sme veľmi veriaci, patrili sme k tej sekularizovanej špičke. Dnes tí chlapci hovoria: ,Alah nám dal Nemecko, čo by sme sa namáhali.' Preto došlo k tej renesancii arabskej viery a k tomu dochádza periodicky vždy, keď sa Arabom nedarí. Ich ,boží zákon šaría' je v istom zmysle legitimitou tých arabských štátov. Nie úplne v Egypte, v Maroku, v Tunisku. Ale rozhodne tých šejkov v Emirátoch, v Saudskej Arábii, a napodiv sa to, bohužiaľ, stalo aj v britskej Indii, keď sa Bangladéš a Pakistan odtrhli na základe toho, že sú to islamské krajiny,“ pokračoval v prednáške Tomský.

„Pretože sa diktátori nakoniec ukázali ako veľmi neúspešní, čo v histórii tak bývalo. Ale, bohužiaľ, od päťdesiatych rokov boli neúspešní a keď sa rozpadol bipolárny svet dvoch mocností, čo spolu zápasili, po rozpade Sovietskeho zväzu, zrazu tí diktátori stratili svojich prívržencov, ekonomicky sa im nedarilo, diktatúry zostarli – a ony netrvajú večne – dnes to vyzerá biedne.“ Tak sa podľa hosťa zasa našiel Korán ako politická alternatíva. Pretože je to politické náboženstvo. „Alahovo kráľovstvo je z tohto sveta. To tu veľa ľudí nechápe. Keď na pobreží letoviska v Nice moslim povraždil tých 80 ľudí a detí, písali západné a možno i naše noviny, že to bol zmätkár. Ale vôbec nie. A že viedol dosť zhýralý život. To je všetko možné, ale on sa stal konvertitom. On zrazu obrátil a pochopil džihádizmus, ktorý hovorí, že vraždenie neveriacich privoláva Alahovo kráľovstvo na zemi. Tam je ten fanatizmus. Každé náboženstvo má svoju fanatickú stránku.“

 

Veľký arabista, ktorý prednášal vo Francúzsku, Zdeněk Müller, podľa slov Tomského napísal: „My si spájame náboženstvo a duchovno s mierumilovnosťou, láskavosťou, s láskou k blížnemu a nechápeme, že tá druhá polovica Koránu – ktorá sa považuje za normatívnu, čiže záväznú – je náboženstvo víťazného vojvodcu. Že vlastne tá zmyselnosť, pomstychtivosť sú chápané ako duchovno.“

 

Zvláštna vec – tá okamžitá odmena moslimovi po smrti, ak sa obetuje. „Keď si predstavíme, aký mizerný je život mužov v islamskom svete, kde ten vzťah k ženám je veľmi problematický… Oni žijú v takej často sexuálnej núdzi,“ vysvetľoval prítomným Tomský. „Samozrejme, odmena tých panien je lákavá. Islam je vlastne najhorší problém nielen pre nás, ale aj pre islamské krajiny. To, čo vidíme, je náboženská vojna medzi sunnitmi a šiítmi. Šiítov nie je veľa, ale majú za sebou veľmoc Irán. Majú 60-percentnú väčšinu v Iraku, 35 percent v Libanone a majú asi tak 40 percent v Sýrii. Sekta alavitov bude možno raz vyvraždená, lebo má dnes veľkú moc. Islam je veľmi bojovný a expanduje do Afriky. Tam sa odhaduje podľa štatistík OSN, že asi 30 miliónov ľudí opustilo svoje domovy, je destabilizovaná a odtiaľ prichádzajú cez Stredozemné more do Európy. Pretože zatiaľ dohoda s Tureckom ako-tak platí. Otázka je, ako dlho, či ju Erdogan nevyužije, že nám sem pošle ďalšie milióny utečencov, predovšetkým Kurdov, ktorých sa chce zbaviť. Mali by právo na azyl, lebo sú úplne evidentne prenasledovaní z etnických dôvodov. Po puči je tam veľká destabilizácia a 100 000 ľudí je vo väzení.“

Ešte k džihádu. „Zrazu Arabi a Pakistanci objavili novú formu boja. A viete, kto to vlastne spôsobil? Rusi! V Afganistane. Invázia tam je veľký paradox a spôsobila, že sa tam natiahli Arabi zo všetkých krajín – z Tuniska, Maroka, Saudskej Arábie, zo Sudánu, dokonca aj z Kosova a, samozrejme, aj islamskí radikáli z Ruska – Čečenci a ďalší. A tiež z Uzbekistanu, Turkménska. Všade sa našli mladí muži, ktorí išli bojovať proti imperialistickému ateizmu. Američania ich vyzbrojili a keď sa tých Rusov zbavili, ukázalo sa, že nepriateľ ďalej existuje, že je to ten ,satan z Ameriky'. Satanom nazval Ameriku duchovný vodca v Iráne.“

 

 

Každý útok je podľa Tomského predovšetkým propaganda. „A propaganda v arabskom svete pôsobí. Svoju úlohu tam hrá štát Izrael, ktorý je chápaný ako päťdesiaty prvý štát USA, ako imperializmus, ktorý sa tam vtlačil, čo je pre väčšinu Arabov hrozná urážka,“ povedal na adresu židovského štátu Alexander Tomský.

 

Európa, ktorá zoslabla, zostarla, nemá dosť synov na svoju obranu. Európania si zvykli na vysokú životnú úroveň a tá bude v budúcom desaťročí klesať.

 

Potom sa hosť venoval ďalším problémom. „Je ohromné sucho, ktoré sa začína v severnej Afrike. A strašne preľudnené štáty. Napríklad v takom Pobreží Slonoviny, bývalom africkom Švajčiarsku si neochránili hranicu a ten štát je v totálnom rozklade. Vekový priemer je tam asi 22 rokov. Do Afriky Svetová zdravotnícka organizácia priniesla lieky, penicilín, medicínu. Predtým sa väčšina detí nedožila dospelosti. Keď som chodil do školy koncom päťdesiatych rokov, pamätám si, že Egypt mal 22 miliónov obyvateľov. Dnes má 95 miliónov! Päťdesiat percent všetkých mužov pod 30 rokov je nezamestnaných. To sa nemôže skončiť dobre.“

„V Európe máme štyridsať-, päťdesiatročnú skúsenosť s arabskými getami. Malmö, Štokholm, Marseille, Paríž, Londýn – obrovská skúsenosť, napísalo sa obrovské množstvo literatúry. Väčšina ľudí z tých get neholduje náboženstvu, ale je jednoducho vyradená, vykorenená, nie je pre nich manuálna práca. Dnes je móda, aby ste si všetko urobili sami. Možno ale práca bude. Ekonómovia sa nikdy nedohodnú. Strata v jednom sektore sa našla inde. Dnes ekonómovia vidia čierno a majú pocit ako vtedy Karol Marx, že za nás mašiny všetko urobia. Ale ako ten globálny systém prerobíme, aby sme mali nejakú prácu pre tých ľudí?“

 

Pred 80 rokmi ešte Európa zamestnávala na vidieku asi 75 percent ľudí. Dnes je to 3,5 percenta. Priemysel na vrchole svojej éry v päťdesiatych, šesťdesiatych rokoch zamestnával 40 percent ľudí, dnes je to v celej Európe 17 percent. „A stále sa to sťahuje niekam do Číny, kde je lacnejšie. Zachraňujú globálne otepľovanie tým, že ten špinavý dym vyrábajú niekde v cudzine… Napríklad nám ale vyrástol turizmus, ktorý zamestnáva desaťkrát viac ľudí ako pred päťdesiatimi rokmi. Nemusíme byť teda pesimisti. Má to ale jeden zvláštny aspekt. S tým, ako klesá zamestnanosť v poľnohospodárstve a v priemysle, tak to rastie v službách, ale nedostatočne silno. Hlavne však rastie v štátnej správe.“

 

Úradníkov vraj dramaticky pribúda. „Je zaujímavé, že Donald Trump chce túto obrovskú záťaž federálneho štátu znížiť. Tam by mohol skutočne Amerike pomôcť. Ako pribúda bakalárskych diplomov v humanitných odboroch, tak pribúda štátnych úradníkov. Nielen u nás, ale všade. To je tiež rozdiel medzi Trumpom a naším podnikateľom v politike, lebo Donald Trump predsa len tej ekonómii rozumie. On vie, kde sú tie najväčšie problémy. Keby nasadil veľké tarify, niečo s Čínou vyháda. Keby nasadil veľký tarif, poškodí oboch, i seba. Ale zníži dane, hlavne chudobným, pritom chce radikálne znížiť tú obrovskú prezamestnanosť v štátnej správe a zároveň investovať do infraštruktúry. Majú zlé diaľnice, železnice, mosty sú v zlom stave. Nemci, mimochodom, tiež – pred štyridsiatimi rokmi Nemecko bolo perfektné a teraz je schátralé, lebo neinvestuje. Náš politický podnikateľ to však robí opačne,“ chrlil ďalej informácie Tomský. „Masívne pribúda úradníkov. Vlani asi 13 000, a 6 700 je plánovaných na budúci rok. A dane vôbec neklesajú. Tu vôbec prevláda také sociálnodemokratické myslenie, že štát má zdaňovať a potom rozdávať. To sa tu politikom páči. Ale v tom nie sme sami. To je v celej Európe. Jedine Angličania bývali trošku iní. Zbaviť sa úradníkov je takmer nemožné.“

Otázka z publika smerovala na ďalšie, zatiaľ nie príliš ventilované problémy: „Iní imigranti. Vo veľkej tichosti do Ruska prichádzajú tisíce Číňanov a nasúvajú sa do sibírskej oblasti…“

 

„To sa začalo už za Jeľcina. On prenajal takmer všetky sibírske kolchozy v roku 1996 alebo 1997,“ vysvetlil Tomský. „Číňania tam prosperujú viac než miestni, ktorí sa vykašľali na všetko a nepracujú. Ale nie je to nič moc a je im tam zima. Je ich tam asi 1,3 milióna, ale Sibír sa vyľudňuje. Vladivostok mal 1,5 milióna obyvateľov a dnes nemá ani polovicu, Kamčatka má štvrtinu. Zároveň sa otepľujeme, ale nie vplyvom ľudskej činnosti, ale posunom zemskej osi. Do Ruskej federácie sa ich prisťahovalo celkom málo. Ale Číňania majú problém – pomaly vymierajú. Politika jedného dieťaťa za to môže, vtedy to vyložene prehnali. Teraz už môžu mať aj druhé dieťa, ale to využíva len 10 až 15 percent obyvateľov Číny. Oni ale pribúdajú v celom svete. Trebárs v západnej Európe ich je päť miliónov. Dosiahnu 1,4 miliardy a potom sa im predpokladá veľmi prudký pokles. Jediná štatistika, ktorá platí do budúcnosti, je demografická. Keď nejaký štát začne vymierať, väčšinou nie je schopný to otočiť.“

Poslednú otázku, či skôr pripomienku, mala žena, ktorá do Nemecka jazdí veľmi často: išlo o názor na Turkov v Nemecku. „Boli tam demonštrácie na podporu Erdogana. Bola to ohromná akcia de facto nemeckých občanov. A hovoria – musíme podporiť svojho, teda tureckého, prezidenta. Budú tie tendencie stúpať? Pred 30 rokmi nebolo mysliteľné, aby vyšli takto do ulíc. Ani by sa takto nezhromaždili. Čím ďalej viac sa organizujú a prenikajú do vedenia štátu – napríklad predseda nemeckej strany Zelených (Die Grünen) je Turek,“ podelila sa so svojimi zážitkami a pocitmi.

 

Alexander Tomský na to reagoval slovami: „Oficiálne tam žije šesť miliónov ľudí tureckého pôvodu. To súvisí s renesanciou svetového islamu. V šesťdesiatych rokoch by to tam nikomu ani nenapadlo. Turci sú ešte trochu zvláštni, lebo sú ešte národom. Napríklad všetky mešity v Nemecku sú podporované z Turecka. V ostatných krajinách, keď nemajú podporu zo Saudskej Arábie, musia si niečo nazbierať medzi sebou.“

 

A veriaci v islam vo vzťahu s našou bezbožnou kultúrou? Vraj nemáme šancu. „Ako ich môžeme prerobiť? Oni vidia našu pornografiu, alkohol – to všetko je pre nich ťažká hriešnosť. Aj tí, ktorí nepraktizujú islam, ktorí do mešity nechodia – aj tým sa zdá, že oni stoja vyššie. Oni majú tú kultúru normatívnu. Im vládnu normy. Pamätám si arabskú štvrť, kde vymlátili psov. Sú rovnako proti psom, ako sú proti fajčeniu a alkoholu. Oni sa domnievajú, že pochádzajú z vyššej civilizácie a my sme tá upadnutá, bezuzdná, bezbožná spoločnosť. Keď si spomeniem na svoju babičku – keby videla, ako to tu vyzerá, tak by bola zhrozená ako ten Turek. A pochádza z Dobrušky. Svet sa zmenil a my sme proti tomu slabí. Ako chcete prinútiť niekoho, aby miloval tú svoju, takpovediac, cudziu vlasť? Erdogan má dokonca niekedy reči, ktoré sa tu vôbec neprekladajú,“ uviedol Alexander Tomský v závere poldruhahodinového stretnutia.