Po Trumpovom víťazstve v amerických prezidentských voľbách sa hovorí o možnom ústupe USA z Európy a zlepšení americko-ruských vzťahov. Čaká nás takýto vývoj alebo je príliš skoro niečo predpovedať?
Po víťazstve Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách, ak neskončí predčasne v úrade alebo ho z nejakého dôvodu neodvolá kongres, sa bude meniť svet a budú sa prelamovať bariéry. Mnohé sa budú týkať aj Európy. Nepôjde len o nízke odvody do spoločného rozpočtu NATO, na ktoré poukazuje Trump, že sú nedostatočné, ale bude sa hrať o to, kde bude miesto časti Európy. Mnohé štáty Európskej únie sa budú musieť postaviť na vlastné nohy, lebo na tých, na ktorých stoja, sú hlinené a tvária sa pritom, že sú železnými kolosmi. To, že bude vývoj taký, aký nepredpokladali mnohí samotní politici Európskej únie, spôsobil ich štýl neschopnej exekutívy, nezaujatia jasného stanoviska k problémom a klamstiev voči svojim voličom vo viacerých častiach Európy. Je to bumerang, ktorý sa im vrátil. Čo zasiali, to žnú. O tom, čo je demokracia, a aká bude v blízkej budúcnosti, vždy rozhodovali voliči a v najbližšom období aj rozhodnú. Mnohí politici odtrhnutí už od reality budú z toho veľmi prekvapení.
Ľudia si berú moc späť. Čoho sa však obávam, že si ju zoberú prostredníctvom takých ľudí, ktorí privedú národy k vnútorným nepokojom. Na vnútorné nepokoje postačuje veľmi málo. Zlá ekonomická situácia v štáte, strach občanov z každodenného existenčného prežitia alebo nespokojnosť s politickými predstaviteľmi krajiny. Ak sa tieto tri vriace aspekty zlejú do jedného, kotol vyvrie. Určite Trumpovo volebné víťazstvo nie je dobrým signálom pre francúzskeho prezidenta Hollanda a nemeckú kancelárku Merkelovú. V Európe nastane dynamický obrat a prídu noví ľudia. Povolanie byť politikom pre mnohých skončí a môžu už robiť, čo chcú. Niet už čím presvedčiť, jednoducho nemajú agendu a ľudia mnohých politikov vnímajú ako klamárov, neschopných riešiť ich každodenné problémy a nehovoriac o tých, ktorých vidia už len ako nenásytnú skupinu, ktorá im len berie a berie. Preto chcú zmenu a bude sa to týkať každej krajiny EÚ, vrátane Slovenska. Bohužiaľ, spôsobili si to len a len sami. Moc je najväčšie afrodiziakum, ale je potrebné vedieť s ňou narábať. Trumpovo víťazstvo ukázalo ľuďom, že existuje aj štvrtá cesta. Tam, kde bola uplatňovaná tretia, tej už neveria, lebo sa zničila už takmer celá stredná vrstva. Amerika od tejto chvíle bude mať dosť svojich problémov a Európa si bude musieť svoje vyriešiť sama.
Je zrejmé, že nacionalizmus v západnom svete je na vzostupe. Po amerických voľbách nás čakajú voľby v Rakúsku alebo vo Francúzsku, kde zatiaľ vedú Norbert Hofer a Marine Le Penová. Niektorí tento trend nazývajú návrat do reality, iní vzostup radikalizmu. Prečo však k nemu dochádza?
Prečo k nemu dochádza, by vedeli najlepšie povedať historici, z ktorých mnohí patrili a aj patria k najostrejším kritikom nacionalizmu a to predovšetkým od čias druhej svetovej vojny. Nacionalizmu boli vždy pripisované mnohé zhubné dôsledky, ktoré i dnes rastú ako huby po daždi. Rozširovanie predpokladov o zlej budúcnosti, ktoré majú, bohužiaľ, základ v reálnych faktoch, má na to obrovský vplyv. A potom, ak je nacionalizmus chápaný ako doktrína alebo nejaký princíp, respektíve argument má nekonečné hranice vynaliezavosti a razanciu hybnej sily. Ak vyhrá vo Francúzsku Marine Le Penová, čo je viac-menej než isté, je jasné, že pôjde o výsledok vyplývajúci z národného pocitu, ktorý pri Hollandovi už Francúzi nemajú. Nikto dnes nemôže úplne vyvrátiť, že v tomto zmysle nemusia byť určité prvky nacionalizmu pre modernú spoločnosť užitočné, hlavne keď vidíme, čo sa deje a nie je nič presvedčivé zo strany tejto formácie politikov, že by dokázala ľudí zbaviť strachu a dať im pocit bezpečia. Je to ako voda, ktorá si hľadá cestu a s tým nič nikto neurobí a už vôbec nie politici, ktorí sa ukázali ako neschopní. Tá situácia v Európe je už veľmi zložitá a informácie, ktoré mám od kolegov zaoberajúcich sa bezpečnostnou politikou v zahraničí, je horšia, ako som si myslel.
Ak by to bola pravda napríklad to, že podľa niektorých analytikov je jedným z najväčších centier islamského radikalizmu Viedeň a teroristické útoky vykonané v niektorých častiach Európy boli realizované a koordinované ľuďmi s rakúskymi pasmi, ktorí prišli dokonca na vozidlách s rakúskymi poznávacími značkami, tak stav je naozaj vážny. Vzostup nacionalizmu v západnom svete má svoje dôvody a týka sa predovšetkým takých krajín, akými sú Francúzsko alebo aj samotné Rakúsko.
Mohli by sme si položiť otázku, či nemá právo skupina ľudí na základe určitých kultúrnych zväzkov alebo aj určitej historickej skúsenosti dať prednosť takému spoločnému životu, aby ich reprezentoval niekto, kto vie lepšie vládnuť? Ja myslím, že je to nespochybniteľné a hlavne vtedy, pokiaľ by išlo o určitú liberálnu doktrínu a nie o nejaký romantický nacionalizmus. To je potom realita, ktorej sa spoločnosť nevyhne a dochádza k nej hlavne vtedy, keď sa problémy nahromadia a tých už nie je málo. A ešte jedna vec, ktorá nesmie zostať nepovšimnutou. Tak, ako nakladá Brusel s financiami od Portugalska cez Grécko, vyhadzovaním miliárd do krajín, kde sa sústavne tratia, vrátane posielaním miliárd do krajín, akou je Nigéria, aby sa zastavila migrácia, hoci ja tvrdím, že za veľkú časť tých peňazí k nám budú plynúť ďalší utečenci cez Agadéz do Lýbie a odtiaľ následne cez Stredozemné more do talianskej Catánie a potom do celej Európy, bezhraničným tlačením papierikov v podobe eura Európskou centrálnou bankou si koledujeme o totálny krach a v tom prípade bude nárast nacionalizmu a extrémizmu najväčším startupom, aký tu ešte nebol. Je to obyčajné šialenstvo, čo sa deje a nikto nie je braný na zodpovednosť.
Keď sa na to všetko pozrieme s odstupom, smerujeme z bezpečnostného hľadiska ku konsolidácii alebo k rozvratu?
Je to uhol pohľadu a ľudí, ktorí v tomto procese hrajú hlavnú úlohu. Mnohí nacionalisti túžia po minulosti, ktorá existuje v ich mysliach a mysliach ich prívržencov. S tým nikto nič neurobí. Ak to dozrie do štádia túžby po individuálnej slobode, ako napríklad v historickom pohľade na Francúzsku revolúciu zrodenú v roku 1789, ktorá mala znaky spontánnej organizácie predznamenanou érou bratstva a ako hovorí Michelet, že v bratstve už nie sú nijakí bohatí a chudobní a žiadna šľachta, existuje len jeden stôl, tak to určite nesmeruje z bezpečnostného hľadiska ku konsolidácii, ale určite skôr k rozvratu.
Ľudia nie sú až takí hlúpi, ako sa to niekedy zdá, aj keď sú dlho tolerantní, ten pohár v určitých historických intervaloch vždy pretečie. Rýchle zbohatnutie niektorých ľudí v spoločnosti, o ktorých všetci vedia, že je to z vyzbieraných daní poplatníkov, doslova ukradnutých peňazí, neriešenie kriminálnych káuz, ktoré sú jasné, a štát sa ľuďom vysmieva tým, že sa tvári, že ich rieši, no nevyrieši, chudoba, nezamestnanosť, bezočivosť politikov a do toho strach z medzinárodného terorizmu a hlavne nemohúcnosť jeho riešenia napĺňajú veľmi rýchlo hranice trpezlivosti obyvateľov v celej Európskej únii. Preto je Trump tam, kde je, lebo svet sa začína meniť. Bábky v rukách pár ľudí vlastniacich viac bohatstva, ako vlastnia všetci obyvatelia zeme, sa postupne vytratia a s nimi i tí, ktorí ich podporovali a ktorí klamali a klamú ľudí vo svojich komentároch, ako aj politologických a analytických názoroch. Ľudia chcú počuť pravdu, vidieť zmeny a žiť pokojný život a nemá nikto na svete právo im to vziať. Ak by sa toto nezmenilo, milióny ľudí na svete ešte umrú, svet bude nepokojný a napätie bude narastať.
Na Slovensku, zdá sa, s Trumpom a všeobecne s trendom nástupu, povedzme, alternatívnej pravice, nemajú problém všetky relevantné strany – či už ide o ľavicový Smer, národniarsku SNS, antisystémovú Sme rodina alebo liberálnu SaS v čele s Richardom Sulíkom. Dá sa povedať, že je Slovensko v tomto špecifické?
Víťazstvo Donalda Trumpa je víťazstvom normálnych a obyčajných ľudí, ktorí používajú sedliacky rozum a našim politikom nezostáva nič iné, len sa tomu prispôsobiť. Keď som sledoval vyjadrenia niektorých jedincov zo slovenskej politiky, politologického a analytického prostredia pred americkými voľbami a potom po výsledku volieb, myslel som si, že niektorí naozaj majú asi IQ dreveného vláčika alebo dážďovky s obrnou. To bolo niečo tak neskutočné a úsmevné, že som naozaj musel dlho nad tým rozmýšľať, či je to vôbec možné. V normálnej krajine by títo ľudia už nedostali v médiách žiadny priestor. A ešte stále sa niektorí vo svojich vystúpeniach snažia presvedčiť, že to, že normálni radoví Američania rozhodli tak, že porazili mocenskú mašinériu falošných médií a nafúknutých pseudoelít, nemôže byť skutočnosťou.
Jednoducho svet pretvárky a politickej korektnosti padol. Zrútil sa svet elitárskeho sociálneho inžinierstva. Ilúzia, že svetu vládnu trhy a západná liberálna demokracia, sa skončila Trumpovým prekonaním prahu 270 voliteľov a došlo k tvrdému úderu do zabehaných zvyklostí. Na Slovensku si nikto nedovolil z politických špičiek povedať pred voľbami amerického prezidenta otvorene, čo si myslí a v tom sme naozaj špecifickí. Nikto si nedovolil vysloviť také niečo, že samotnú Ameriku možno ťaží byť globálnym hegemónom. Ale nielen u nás, ale v celej Európskej únii. Nikto si nedovolil pripustiť, že občania Spojených štátov by si mohli dovoliť hlasovať nielen pre inú stranu, ale dokonca aj pre zmenu režimu. Na to, že obyčajní a jednoduchí Američania nedostali podiel z prosperity krajiny a preto ich hnev vyniesol Trumpa do úradu, nechcel nikto ani len pomyslieť. Ľudia si začali uvedomovať, že sú obeťami nepoctivého ekonomického systému a preto rozhodli tak, ako rozhodli. Poslali washingtonské elity do čerta. Trump tento hnev ľudí dokonale využil a preto sa aj stal víťazom.
A nad tým, že všetci Trumpovi voliči nezdieľajú jeho správanie a aj napriek tomu ho volili, nech sa zamyslia aj naši politici, lebo mnohí z nich môžu zostať veľmi prekvapení a je jedno, či ide o ľavicovú stranu, ktorej niektorí členovia sú najbohatší ľudia v tejto spoločnosti, alebo ide o národné, ktoré iné hovorili ľuďom pred voľbami a iné konali po nich, alebo ktorékoľvek iné politické strany, ktoré dokonca svojich voličov kruto podviedli a vliezli do politickej spálne s tými, o ktorých sa im voličom ani nesnívalo. V tom sme naozaj najšpecifickejší medzi špecifickými v celoeurópskom meradle. Preto to vidím asi tak, že ako v Amerike i v blízkej budúcnosti u nás, budú nasledujúce voľby takzvané „očisťujúce“.
Autor: Juraj Zábojník – nezávislý bezpečnostný analytik
- Reklama -
