Najmocnejší ľudia sveta v totálnom kŕči. Zbavili sme sa Hillary a začalo to šliapať. Analytička a svet v pohybe: Trump a Putin, rodiaci sa mier, smiešna EÚ, zima pre Ukrajincov

0
Donald Trump (Autor: TASR)
Podľa britskej tlače sa manželia Clintonovci hádajú o to, kto môže za prehru Hillary v prezidentských voľbách. Nemáme ambíciu zakladať manželskú poradňu, ale poďme si tie argumenty prejsť. Bill tvrdí, že Hillary neustále útočila na Trumpa a nevyvolala dojem, že by jej záležalo na chudobných bielych voličoch. Ďalej svojej žene vytkol, že jeho rady nebrala do úvahy, že šéf jej kampane Podesta je neschopný a že svoj diel viny má aj Obama, ktorý napriek vynaloženým financiám nebol schopný zlepšiť situáciu chudobných černochov. Hillary, naopak, z prehry viní šéfa FBI Comeyho, ktorý ju vyšetroval za uniknuté e-maily, a Billa obvinila, že bol dlho mimo a jeho rady nefungujú. Daily Mail dodáva, že Bill sa vždy snažil pôsobiť chápavo voči chudobným ľuďom a že Hillary v kampani stále vyzerala, že je nasraná. Kto má pravdu? Čo sa pokazilo?
 
Čo sa pokazilo? To húfy chytrých aj tých druhých politológov už určite horúčkovito a do detailu spisujú do objemných kníh. Zrejme v nich bude niečo o tom, že sa Demokratická strana už niekedy pred dvoma, troma dekádami rozhodla zabudnúť na tých obyčajných ľudí tam dole“ a plne vstúpila do služieb onoho jedného percenta tam hore, že sa úplne odtrhla od reality a nahradila si ju virtuálnou realitou vzájomného uisťovania sa o výnimočnosti a trvanlivosti vlastných vymyslených právd, že si uzákonila, že každý, kto si myslí niečo iné ako oni, je primitív, hlupák a idiot, že sa historicky znemožnila tým, že nominovala tú najhoršiu možnú kandidátku, a pritom podvodne v zákulisí zabila“ Bernieho Sandersa, ktorý možno mohol byť Trumpovi súperom…
 
Výpočet bude dlhý, ale už dnes je možno dôležitejšia otázka, či Demokratická strana dokáže po prvotnom šoku vziať rozum do hrsti, priznať si svoje chyby, zbaviť sa tých najskorumpovanejších lídrov a skúsiť niečo pre budúce kongresové voľby urobiť s ultrapravicovým zákonodarným zborom, ktorý z terajších volieb vzišiel. Podľa mňa by to mal byť teraz imperatív doby, samozrejme, za predpokladu, že si niekto nemyslí, že zvrhnú Trumpa pouličnými protestmi a profesionálnymi pouličnými demonštrantmi platenými bohvieakým Sorosom.
 
Výraznejšie ale je, že sa rovnako ako v prípade brexitu zatiaľ nehľadajú chyby v sebe, ale u všetkých ostatných, ako ste sa pýtali. A je to fakt trápne divadlo. Najmocnejší ľudia sveta v totálnom detinskom kŕči.
 
Donald J. Trump má za sebou prvé telefonické kolo so svetovými lídrami. Výstupy všetkých hovorov sú plus-mínus bežné, s výnimkou toho s Putinom. Ako hodnotíte ústretovosť, ktorá z tlačových komuniké medzi USA a Ruskom presvitala? Minulý týždeň ste verili, že DJT bude v globálnych záležitostiach umiernenejší, napríklad voči Rusku. Keď vidíte niektoré výroky Rudyho Giulianiho, kandidáta na šéfa DoS, voči Rusku, neopúšťa vás táto predstava? Predsa len, republikáni Rusko historicky nemajú radi. Ako vidieť koreláciu medzi ústretovými výrokmi DJT o Kryme alebo o jeho pochopení pre Asada na jednej strane, a na strane druhej výroky Giulianiho, McCaina alebo Penca? Majú títo ľudia silu dotlačiť DJT do rovnakej, ak nie ostrejšej pozície voči Rusku, než v akej bol Obama? Politika je o signáloch, tak teda, aké signály voči Rusku DJT vysiela?
 
Za studenej vojny existoval na Západe politologický odbor kremlinológia, ktorého protagonisti skúšali hádať, čože sa to kremeľským lídrom preháňa hlavou, a kto sa náhodou trafil, bol za kráľa. K tomu, samozrejme, existujú podobní experti“ na tajuplnú kimovskú Severnú Kóreu, v poslednom čase sa nám Európa plní zástupom hidžábológov… A k tým všetkým sa teraz pridávajú trumpológovia. Skúsme zástup týchto spiritistov nerozširovať, čo vy na to? Počkajme si na to, čo sa naozaj stane. Čiže krok a nie slová, tým skôr slová Giulianiho a ďalších, o ktorých sa zatiaľ len špekuluje, že by mohli v nejakej funkcii skončiť, ale napríklad neskončia.
 
Aby to bolo aspoň trochu seriózne, môžeme vychádzať len z faktov, a tých je zatiaľ stále príliš málo. Avšak je medzi nimi napríklad Putinov telefonát Trumpovi. Kremeľ sa rozhodol, že si udrží iniciatívu, a tak volal ako prvý –  o neprijateľne“ zlých vzťahoch medzi oboma krajinami. Dohodli sa vraj na akejsi normalizácii vzťahov, ale neviem, či z toho vzíde nejaký reset. No hneď na druhý deň nato ruské letectvo po takmer mesiaci obnovilo bombardovanie džihádistov vo východnom Aleppe a na severe Sýrie, z ktorých Trump krátko predtým urobil siroty na odstrel“ jednoduchou vetou, že netuší, čo sú to tí umiernení rebeli vlastne zač“, a že je predsa dôležité bojovať proti terorizmu. Čiže zhoda o Sýrii, Iraku a likvidácii islamských teroristov by tu asi bola.
 
O Ukrajine sa vraj spolu vôbec nebavili, takže to pre obe strany asi nie je záležitosť najvyššej úrovne naliehavosti, prečo by aj mala byť, keď je to finančne aj inak vec hodená na chrbát Európy, teda presnejšie európskych daňových poplatníkov…
 
Predstavme si hypotetickú situáciu, keď DJT povie európskym členom NATO: Keď sa tak bojíte Ruska, tak si plňte svoje 2 % HDP na obranný rozpočet, a potom sa môžeme rozprávať o angažmáne v Pobaltí a na Ukrajine… Navyše by väčšina štátov spomínané 2 % nenaplnila. Čo by asi prezident USA povedal? Keď nechcete platiť, tak sa toho Putina asi zase tak nebojíte, takže ja som na Ukrajine a v Pobaltí skončil? Je to zjednodušené, ale mohla by skutočne tá odpoveď Európe na nedodržanie 2 % byť taká? Inak podľa Spiegelu NATO odložilo strategický summit až na leto a vedenie NATO má strach práve o to, že s tým DJT sekne na východnej hranici NATO…
 
Sme zase pri tej trumpológii. Fakt neviem, čo bude Trump robiť, ale NATO sa podľa všetkého bojí svojej budúcnosti. Hneď po oznámení výsledkov amerických volieb šéf Aliancie Jens Stoltenberg skúsil Trumpovi, teda vlastne americkému prezidentovi, načrtnúť jeho povinnosti v podobe nutnosti mobilizovať asi až 300-tisíc vojakov proti ruskej hrozbe. Potom mu zrejme došlo, že nepíše nejakému druhému Jakubovi Jandovi, ktorý by z takéhoto diktátu výskal nadšením, a tak sa upokojil a o pár dní neskôr už skôr len ublížene varoval, že bez NATO Západ skolabuje. Síce netuším, ako presne by ruský pinochetovský kapitalizmus zlikvidoval náš Západ a náš kapitalizmus, nieto prečo by to vôbec robil, ale je očividné, že patetických a zbytočných slov nie je nikdy dosť.
 
Stále je pritom ale reč len o amerických miliardách vyplácaných americkou vládou americkým zbrojovkám na boj“ Aliancie s každým veterným mlynom, ktorý sa vám len trochu nebude pozdávať. Ak totiž Amerika, jej daňoví poplatníci, prestane tie zbrane Aliancii platiť, tak sa Európa zrúti, požadované dve percentá HDP môžu v mnohých prípadoch zlikvidovať ostatky sociálneho štátu už raz a navždy. Zbrane nad ľudí! Ako úprimné heslo do volieb to neznie zle, nie?
 
A to sa pritom EÚ už rozpadá sama a v mnohých dôležitých krajinách majú práve pre zhoršujúce sa životné podmienky a štandardy vykročené k víťazstvu protiúnijné strany. Zbedačiť ľudí ešte viac len kvôli Stoltenbergovi, jeho generálom a ich čakaniu na ruskú agresiu (napríklad) do Pobaltia… Takto však môžeme čakať aj dekády. A ak Rusi po celý ten čas nezaútočia, tak sa budeme vždy uisťovať, že len preto, že sme zaujali taký rozhodný postoj a vyplácali na zbrane bilióny. Je to zaručená cesta do pekiel pre európskych daňových poplatníkov a zaručená cesta do raja pre amerických zbrojárov, aj keď by to správne malo byť presne naopak.
 
Keď sme ale pri tom, Pobaltie hlási najväčší odliv pôvodných obyvateľov na Západ. V regióne tak zostávajú predovšetkým ruskojazyční neobčania a tí sa časom môžu zmeniť vo väčšinu tamojších obyvateľov. A NATO ich bude chcieť brániť pred ruskou agresiou… Nie je ten svet pod vedením našich lídrov skvelý? Monty Python handra.
 
Doteraz sme viedli hovory o zaujímavých, no hypotetických veciach. V Sýrii a Iraku ale pokračujú boje. Akým smerom sa to vyvíja? A zase tie prekliate signály nastupujúcej administratívy: ako vážne berú v Damasku, ale aj v Bagdade, Káhire, Ammáne a inde, slová DJT o nutnosti zničenia Daeša trebárs s podporou Asada a Ruska, zatiaľ čo umiernených rebelov v Sýrii poslal viac-menej kade ľahšie? Svitla podľa vás nádej alebo sú to všetko, s prepáčením, kecy? Aké reálne posuny vidíme na bojisku a prejavili sa signály vyslané DJT v diplomatickej oblasti?
 
Ako som už konštatovala, nebude náhoda, že ruské nálety na al-Káidu vo východnom Aleppe a na severe Sýrie sa začali znovu po mesačnej pauze, ale len pár hodín po Putinovom telefonáte Trumpovi. Z toho možno usudzovať, že sa dohodli, že terorizmus už nemusí byť hracou kartou“ v medzinárodných vzťahoch. Trebárs v Damasku to ale vnímajú vcelku opatrne. Na jednej strane vítajú ochotu Donalda Trumpa naozaj bojovať proti terorizmu, ale súčasne dobre vedia, že Washington už toho v tomto smere namlel v posledných rokoch toľko, že sa mu nedá veriť, a preto bude lepšie počkať na konkrétne kroky. Tie zatiaľ zabezpečuje Barack Obama, ktorý po štyroch rokoch sýrskej vojny vlastne prvýkrát nariadil väčšie bombardovanie Al-Káidy v Sýrii, USA si ju až doteraz rozmaznávala ako silu, s ktorou sa dá ešte niečo uhrať. Ako keby nebol žiaden 11. september.
 
Ak sa pýtate na posuny v diplomatickej oblasti, tak tie sú pozoruhodné. Rusko oficiálne oznámilo, že Izrael, jeho spojenec, nemá nič proti Asadovmu zotrvaniu na čele Sýrie, pretože všetky ostatné varianty sú oveľa horšie. A ak sa zhodnú Rusi s Izraelčanmi a Trumpom, má to džihád spočítané, o to viac, že v partii“ je aj nevyslovený, ale zato veľmi dôležitý Irán a šiitské sily ako také. A ak sa k Asadovi pozitívne postaví Izrael, tak to je vo Washingtone dôvod k zrazeniu podpätkov bez ohľadu na tamojšiu stranícku príslušnosť. Inými slovami, áno, mám pocit, že sa čosi významné pohlo, a to Trump ešte ani nie je vo funkcii. Možno bolo zo všetkého najdôležitejšie zbaviť sa“ tej bojovníckej Hillary a jej rodinnej nadácie, v ktorej si kdekto mohol za pár miliónov kúpiť akúkoľvek americkú vojnu proti komukoľvek. Opatrne gratulujem obyvateľom Blízkeho východu.
 
Na Ukrajine sa objavilo niekoľko škandálov: po prvé Porošenko cez rôzne firmičky“ vraj vlastní vilu v Španielsku. Po druhé námestníčka ministra sa objavila nahá. A po tretie Michail Saakašvili zložil funkciu gubernátora, oznámil založenie novej politickej strany, a čo viac, odmieta sa stretnúť s Porošenkom. Čo z toho všetkého vyvodzovať? A, mimochodom, stále platí, že Ukrajina je hlavným porazeným prezidentských volieb v USA? Keby ste mali však ľuďom v núdzi, Ukrajincom, navrhnúť víziu ich blízkej budúcnosti, aké nové obrázky ich čakajú?
 
Nechajte to tak, ako môže byť škandálom, že má skorumpovaný ukrajinský prezident vilu v Španielsku? Predsa všetci vedia, že ten pán je bohatý a že zbohatol divne“ – v prieskumoch ho väčšina Ukrajincov považuje za najväčšieho tamojšieho korupčníka. A to, že sa námestníčka ministra vnútra nechala fotiť nahá? No a čo? Zábavnejšie predsa je, že si minister vnútra Avakov, sám miliardár a oligarcha, vzal túto slečinku k sebe a vytvoril pre ňu v ministerstve úrad na integráciu s Európskou úniou, pretože vraj hovorí niekoľkými jazykmi. Takže zatiaľ čo do EÚ nikto Ukrajinu už nechce a všemožné rozhodnutia v tomto smere sa odďaľujú, tak v tamojšom ministerstve majú odteraz slečnu, ktorá je pripravená sa integrovať okamžite. Kto z únijných politikov by bol proti? Samozrejme, len v rámci konzultácií o možných smeroch ďalšieho vývoja to dá rozum…
 
To, že sa Micho“ Saakašvili zbavil funkcie, ktorú nezvládal, znamená len to, že Ukrajina je očividne skorumpovanejšia, ako celé jeho niekdajšie Gruzínsko, a že sa mu ako cudzincovi nepodarilo lokálne siete preraziť. A že chce ako cudzinec bojovať o ukrajinský najvyšší post, to je už len taká posledná kvapka na určenie diagnózy. Ale odo mňa ju nechcite, mali by ju vysloviť tí, ktorí celý ten Majdan zaplatili, pripravili, vykonali a podporovali…
 
Budúci obrázok nakresliť neviem, ale beriem fakty: EÚ neustále, to v praxi znamená už viac ako dva a pol roka, odkladá súhlas s bezvízovým stykom pre desiatky miliónov Ukrajincov. Minulý týždeň tamojšie noviny dokonca písali o stále početnejších prípadoch, keď si Ukrajinec kúpi letenku na Západ, má aj správne pečiatky, ale potom je vyvedený z lietadla, pár dní grilovaný, čože kde chcel robiť a či tam náhodou nechcel zostať, a potom je nakoniec odložený doma. Čiže Ukrajinci už dávno chápu to, čo sa nám naše elity ešte hanbia prezradiť: pri Majdane vôbec nešlo o Ukrajinu, ale len a výhradne o Rusko. Z Ukrajincov sme si urobili len nástroj politiky a je smola, že veľa občanov Ukrajiny uverilo veľkým slovám z toho mejdanu“ a násilnú výmenu jednej korupčnej vlády za inú vzali ako čosi pozitívne až skvelé. Dnes už vedia a väčšina z nich podľa štatistík o členstvo Ukrajiny v EÚ už ani nestojí.
 
Kríza však pokračuje. Ruský štátny rozpočet počíta so sankciami do roku 2019. A čo čaká Ukrajincov v blízkej budúcnosti? Zima. EÚ im až doteraz ruský plyn vždy zaplatila, hádam to tak bude aj tento rok.
 
Prichádzajú podivné správy od našich spojencov z Turecka. Vraj tam masakrujú Kurdov ešte viac ako inokedy, vraj do Nemecka pred Erdoganom uteká čím ďalej viac ľudí a vraj už tak ani veľmi nechcú k nám do EÚ, myslené ako štát, nie jednotlivci. Čo si s týmito správami počať? Čo čakať od Erdogana na jar v zmysle púšťania utečencov do Európy? A aké vzťahy nadviaže Erdogan s DJT, ktorý už naznačil čosi o vydávaní Fethullaha Güllena do Turecka?
 
Tak dobre, založíme ďalšiu špecializáciu, erdoganológiu. Európska únia protestuje, keď sa zabíjajú Kurdi, keď sa likvidujú médiá, keď sa zatvárajú tisíce sprisahancov, ale keby niečo podobné urobil trebárs Putin, tak už by sme na neho uvalili desať ton sankcií. Čiže turecký diktátor našich EÚ politikov síce štve, ale tí sa súčasne natoľko boja svojich kolegov z NATO, ktorým by mohlo odpadnúť južné krídlo, že smerom k Ankare len hnevlivo, ale vlastne komicky hrozia pästičkou. A v Ankare nad tým len mávajú rukou.
 
Neviem, či Erdogan naozaj masakruje Kurdov viac než predtým, ale návrat nemeckých“ Turkov späť do vlasti môže byť reálny, nie je to tak dlho, čo sa desiatky tisíc z nich vydali do vlasti svojich predkov, pretože tá bola ekonomicky živšia ako ich vlasť, Nemecko. A zrazu sa onen turecký hospodársky boom akosi za pochodu mení v čosi islamské. Jasné, že sa vracajú do Nemecka, pretože to žiadni skutoční moslimovia nie sú.
 
A čo bude ďalej? Neviem. Erdogan má prst na utečeneckej zbrani“, a pritom úplne vedome páli mosty s Európou, ako keby ju chcel donútiť k verejnému poníženiu, teda priznaniu slabosti. A v pochopení našej slabosti je Erdoganova sila. Tým skôr, že na rozdiel od EÚ, ktorá sa drobí, má Erdogan s príslovečným prstom na migračnej spúšti i čas. Ktovie, čo mu budeme schopní alebo ochotní odsúhlasiť o rok.
 
Ale s tým Güllenom a jeho vydaním si naozaj nie som istá. Na jednej strane by si tým, samozrejme, Trump zaistil totálne obnovenie vzťahov s Ankarou, a zrejme aj niečo viac, ale na druhú stranu by prišiel o možnosť prostredníctvom gülenistických sietí hýbať obrovským kusom sveta. Počkajme si na to, či naozaj splní zámer uprednostniť domáce problémy pred tými globálne hegemonistickými. A Gülenov osud bude v tejto otázke veľkou nápovedou.
 
Záverom tradičná otázka. Čo ďalšie by sme mali počas budúceho týždňa sledovať a všímať si?
 
S tým, ako budú pomaly pribúdať skutočné mená do skutočných funkcií v Trumpovej administratíve, sa bude pomaly vyjasňovať aj jeho budúca politika. To bude celkom určite veľmi zaujímavé.
 
- Reklama -