Domnievate sa, že Trump skutočne obmedzí aktivity NATO v Európe aj vo zvyšku sveta, alebo to bola len silná predvolebná rétorika?
Donaldovi Trumpovi by som pri jeho vyslovených základných myšlienkach veril viac, aj keď je jasné, že sa inak správal v predvolebnom boji a inak bude vystupovať, keď zasadne v Bielom dome. Nič nie je také horúce, ako sa uvarí. Bude tiež záležať na tom, akými ľuďmi sa obklopí a akých schopných poradcov si zvolí.
Pre mnoho ľudí v USA to bol výber z dvoch nechcených kandidátov. Pre mňa bol ale Donald Trump lepšou alternatívou než Hillary Clintonová, ktorá mi pripadá pokrytecká s tými svojimi naučenými úsmevmi. Predovšetkým však je súčasťou establišmentu, ktorý urobil v minulosti vo svete rad zásadných chýb, a nechce si to pripustiť.
Čo sa týka bezpečnosti a aktivít NATO, zopakoval Trump len to, čo už povedalo pred ním mnoho amerických politikov. To znamená, že Európa nemôže ďalej fungovať na úkor USA. On to len potom spojil s uplatňovaním článku 5, teda že chce v oblasti bezpečnosti pomáhať len tým štátom, ktoré si to zaslúžia svojou snahou o posilnenie výdavkov na obranu. Domnievam sa ale, že nie je taký naivný, aby si myslel, že všetky európske krajiny hneď zvýšia horibilne svoje náklady na armádu až na tie stanovené 2 percentá z HDP, ale že ich bude nútiť k tomu, nech do svojej bezpečnosti viac investujú. To bude musieť urobiť aj Česká republika alebo napríklad aj Taliansko, ktoré dávajú zatiaľ okolo 1,09 percenta z HDP na svoje zbrojné výdavky.
Takže si myslíte, že Donald Trump nebude okamžite vyžadovať od Európy to spomínané navýšenie výdavkov? Lenže čo ak niektorí členovia Aliancie tieto požiadavky nebudú chcieť vôbec splniť ani v dlhšom časovom horizonte? Mohlo by potom dôjsť aj k situácii, keď by americký prezident vyhlásil, tak si v tom prípade riešte Rusko a Ukrajinu sami? Je tento scenár možný?
Ako som už povedal, nemyslím si, že na tých dvoch percentách bude Donald Trump ihneď trvať, ale že ocení aj snahy jednotlivých krajín, ktoré budú rozpoznateľne zvyšovať svoje rozpočty. Pretože čo sa týka napríklad našej armády, tak aj keby jej vláda v budúcom roku tie všetky peniaze schválila, tak nie je schopná ich minúť. Funguje tam totiž taký skostnatený byrokratický systém a neochota väčšie investície podpisovať, že by to nebolo ani možné. Pri ostatných európskych štátoch, ktoré sú pod limitom, to tiež nepôjde realizovať skokovým spôsobom. Avšak je nevyhnutné, aby sa k tomu Európa postupne odhodlala, keďže v roku 1989 financovala výdavky NATO spoločne s USA v pomere 50 k 50. Teraz Američania platia až 75 percent zo všetkých nákladov Aliancie, čo nebudú chcieť do budúcnosti, pochopiteľne, prehrýzť. Plánujú totiž razantne podporiť svoju ekonomiku, vytvoriť viac pracovných miest a pomôcť hlavne strednej triede, ktorá je teraz v problémoch.
V súčasnosti v Moldavsku a v Bulharsku vyhrali vo voľbách proruskí kandidáti a aj veľa ľudí na Ukrajine sa bojí toho, že smer politiky USA bude skôr orientovaný na národné problémy a ich nebude mať kto chrániť pred ruskými separatistami. Môže to tak dopadnúť a sú ich obavy oprávnené? A majú sa báť aj ľudia v pobaltských republikách, že nový americký prezident nebude mať o posilňovanie NATO vo východnej Európe už záujem?
Z víťazstva Trumpa majú určite v Kyjeve vrásky, keď si vezmem jeho skoršie vyhlásenie o tom, že mu anexia Krymu neprekáža. Na druhú stranu si nemyslím, že by Rusi chceli bojovať a obsadiť Ukrajinu, pretože oni už dosiahli svoje. Ukrajina je destabilizovaná, jej východná časť rozbitá a tú nemajú v úmysle anektovať, pretože na to im chýbajú peniaze. Ruský vojenský rozpočet sa má navyše v budúcom roku dramaticky znížiť, takže v takej situácii budú v Moskve len ťažko uvažovať nad nejakými väčšími vojenskými operáciami. Samozrejme, bude záležať na tom, ako sa ďalej vyvinú rusko-americké vzťahy. Zatiaľ existuje nádej, že by mohlo dôjsť k ich zlepšeniu, čo by bolo pre celý svet len dobre. Ten konfrontačný trend, ktorý sa začal uplatňovať, bol celkom nebezpečný. Dôležité ale je, aby Trump nenaletel Rusom na nejaký ich navijak, neuvoľnil im viac priestoru, ktorý by začali ihneď vypĺňať. Obe veľmoci by k sebe mali pristupovať so vzájomným rešpektom.
V Moldavsku sa stal prezidentským víťazom proruský socialista Igor Dodon, ktorý presadzuje silnejšie väzby krajiny s Ruskom, namiesto EÚ. Zdroj: TASR
Čo sa týka Pobaltia, tak tam by mala zostať zachovaná snaha im pomôcť, pretože sa snažia aj patrične zvyšovať svoje vojenské rozpočty. Nemyslím si však, že by sa Rusi pripravovali pobaltské republiky zhrabnúť. Určite budú zo strany Kremľa aktivity o destabilizáciu týchto štátov, to je pravda, ale pomer síl voči NATO je pre nich stále dosť nevýhodný a to si jasne uvedomujú. Tiež si dokážem len ťažko predstaviť, že by Donald Trump rezignoval na základný aspekt Aliancie, ako je spoločná obrana. Avšak všetky tieto záležitosti je predčasné hodnotiť, musíme si počkať, aké kroky bude nový americký prezident v oblasti bezpečnosti podnikať.
Ako by sa mal podľa vás stavať nový americký prezident k vojnovým konfliktom, ktoré zdedil po svojom predchodcovi Obamovi? Čo na základe jeho doterajších výrokov možno napríklad očakávať vo vzťahu k Islamskému štátu alebo v boji proti terorizmu v Afganistane? Aký postoj môže zaujať voči Sýrii?
Pokiaľ ide o Islamský štát (IS), tak možno vidieť u Donalda Trumpa očividný posun, keďže ho označil za najväčšieho nepriateľa pre civilizovaný svet. A Bašár Asad bojuje s islamským štátom, takže možno predpokladať, že Trump nebude tak neústupne trvať na jeho odstránení z čela Sýrie, ako to napríklad požaduje Veľká Británia. Postoj k Sýrii sa bude zrejme blížiť k tomu ruskému prístupu, to znamená – porazte najprv IS a potom sa uvidí, čo bude ďalej. Iste to bude ale dlhý proces, pretože tých silných hráčov je tam viac, ako sú napríklad Turci, Irán či Saudská Arábia.
Ohľadom Afganistanu sa Donald Trump zatiaľ verejne nijako konkrétne nevyjadril. Avšak myslím si, že dnes neexistuje žiaden štát, ktorý by tam chcel obnoviť bojové operácie. Je potrebné len nedopustiť, aby sa dostal do podobného chaosu ako v čase, keď ho opustili Rusi, a po brutálnom zavraždení Nadžibulláha. S Talibanom treba dojednať rozumnú dohodu, aby sa tam zachovala rovnováha, a to aj za pomoci zaisťovacích vojenských jednotiek.
Lídri Európskej únie teraz stále opakujú, že sa chce starý kontinent viac podieľať na vojenských operáciách, ktoré by mali prispieť k zabezpečeniu mieru v rôznych častiach sveta. A to aj napriek faktu, že napríklad ich jednotky rýchleho nasadenia Battle Groups, ktoré boli vytvorené pred pár rokmi, ešte neboli nikdy nasadené do akcie. Čo to môže znamenať? Obáva sa vedenie EÚ zníženia aktivít NATO za éry Donalda Trumpa alebo ide o úplne nový prístup európskeho spoločenstva na základe utečeneckej krízy?
S myšlienkou na vytvorenie európskych vojenských síl prišiel ako prvý na summite v Saint Malo bývalý britský premiér Tony Blair a vtedy sa aj členské krajiny dohodli na vzniku vami spomínaných Battle Groups, ktoré skutočne neboli nikdy nasadené do operácie, hoci na prípravu jednej plánovanej akcie len Česko minulo 28 miliónov korún. Tieto jednotky sú určené k zásahom do konfliktov menšieho rozsahu a je napríklad nezmysel uvažovať o tom, že by sa mohli použiť pri zastavovaní nelegálnej migrácie. Vôbec nápad na zriadenie európskej armády je nezmyselný, pretože Európska únia nie je štát a Európska komisia nie je žiadna vláda. EÚ predsa nemá žiadnu svoju realistickú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.
Kde by sa napríklad vzalo logistické a spravodajské zabezpečenie, ktoré stále poskytujú len Spojené štáty? Navyše reprezentácia Únie niekedy presadzuje jednu myšlienku, ako napríklad pri migrácii, ale záujmy členských štátov sú absolútne rôznorodé. Boli by európske štáty vôbec ochotné platiť za financovanie takých vojenských síl? A aký by bol vlastne ústredný jazyk tejto armády po brexite, francúzština alebo latinčina? A kto by jej vôbec velil? Aj keby sa našla vôľa niečo podobné vytvoriť, tak ako dlho by to trvalo? Keď len sformovať pobrežné a pohraničné jednotky o sile 1 500 mužov pre migráciu si vyžiadalo asi rok a pol. Ja si myslím, že vedenie EÚ o tejto veci nie je schopné reálne uvažovať a domýšľať všetky aspekty takého rozhodnutia.
A čo naša (česká) armáda? Bude zvolenie Trumpa pre ministerstvo obrany ešte silnejším impulzom k tomu, aby ju zmodernizovalo a rozšírilo jej jednotky v rámci vševojskového systému? V médiách prebehli informácie o tom, že minister obrany uvažuje o zásadných zmenách vo vedení armády. Tiež sa objavujú správy, že naše velenie vlastne ani veľmi nevie, kam cielene napriahnuť sily a nasmerovať financie pri posilňovaní našich ozbrojených síl. Čo si o tom myslíte?
Predovšetkým je veľmi smutné, že začíname uvažovať o posilnení našej armády až v momente, keď nám to pripomenie nejaký význačný zahraničný politik. Veď my to sami predsa veľmi dobre vieme, že máme naše vojenské sily silne podfinancované a vybavené starou sovietskou technikou. A pri takomto nezávislom pohľade zvonku to určite vyzerá, že tie snahy o výstavbu alebo rozšírenie našej armády sú nedostatočné a tiež zle zladené, to je fakt. Nemôže ale za to súčasná vláda, to sa odštartovalo zrušením základnej vojenskej služby v roku 2001 na základe dvoch pre mňa úplne príšerných dôvodov. A to, že naši mladí muži a ženy nie sú ochotní brániť svoju krajinu a že ani na to nemajú potrebné zdravie a fyzickú kondíciu. My sme totiž nepochopili základnú myšlienku pri vstupe krajiny do NATO. Starosti o našu bezpečnosť sa tým neskončili, ale práve začali.
- Reklama -
