“Na jednej strane EÚ samozrejme nemôže tolerovať jasné odchýlky od európskych pravidiel a hodnôt, pokiaľ ide o základné slobody, na druhej strane nám záleží na vzťahoch s Tureckom, je to kandidátska krajina,” uviedol Lajčák. Na úrovni ministrov podľa Lajčáka prevládal názor, že kvalitné vzťahy s Ankarou treba udržať, čomu by mala pomôcť otvorená komunikácia. Cieľom je opäť dosiahnuť takú kvalitu vzťahov, aká panovala pred júlovým neúspešným pokusom o prevrat v Turecku, vysvetlil minister.
Šéfovia diplomacií členských štátov EÚ hovorili aj o programe Východné partnerstvo, ktorý zahŕňa Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajinu. “Ministri zdôraznili to, že po prvé musíme my plniť naše záväzky, konkrétne máme na mysli bezvízový režim pre Gruzínsko a Ukrajinu,” povedal slovenský minister. Musíme si zadefinovať, čo ponúkneme štátom, ktoré už naplnili všetko, čo tento program ponúka, teda asociačnú dohodu, ekonomickú integráciu a bezvízový styk.
Členské štáty dali Európskej komisii a hlave európskej diplomacie Federice Mogheriniovej mandát na rokovanie s Azerbajdžadom s cieľom uzavrieť rámcovú zmluvu, ktorá by nahradila dohodu z roku 1996. Na budúci rok je v Bruseli naplánovaný summit EÚ so šesticou štátov Východného partnerstva. Ministri sa venovali aj Sýrii. Na zasadnutí prevládal názor, že bude trvať niekoľko mesiacov, kým nastúpi v USA nová administratíva, čo vytvára očakávania, že EÚ bude aktívnejšie vstupovať do riešenia konfliktu v Sýrii, informoval Lajčák.
Členské štáty dnes rozhodli o pridaní 17 sýrskych ministrov a guvernéra tamojšej centrálnej banky na sankčný zoznam EÚ. Na tomto zozname je dovedna už 234 ľudí, ktorí kvôli nemu nemôžu cestovať na územie EÚ a majú tu zmrazené účty, čo sa týka aj 69 podnikateľských subjektov napojených na sýrsky režim. Únia na zoznam zaraďuje ľudí a firmy, ktoré sú zodpovedné za násilné represie voči civilnému obyvateľstvu v Sýrii alebo ťažia z väzieb na sýrsku vládu.
