Boris Kollár pri spomenutí vášho mena ako protikandidáta povedal, že sa proti vám postaví kedykoľvek, aj o polnoci. Nechcete to zobrať ako výzvu a staviť sa s ním verejne cez náš web? Kto z vás dvoch získa viac hlasov…
Kandidovať na župana Bratislavského samosprávneho kraja budem kvôli tomu, že mám svoje predstavy o fungovaní a smerovaní nášho regiónu. Nie preto, aby som s niekým uzatváral stávky. Voľby do VÚC sa dlhodobo boria s problémom nezáujmu voličov. Oveľa dôležitejšia je pre mňa téma, ako pritiahnuť ľudí k urnám a ako zvýšiť ich záujem o veci verejné.
Kto pre vás bude vážnejší súper – práve Boris Kollár alebo v prípade, že sa nakoniec rozhodne kandidovať, tak Milan Ftáčnik?
Myslím, že tých mien bude výrazne viac. Úprimne sa teším na každého súpera, s ktorým budem môcť viesť kvalitnú obsahovú diskusiu. A ktorému pôjde o to, ako bude Bratislava a jej okolie vyzerať.
Myslíte si, že meno Droba je aj napriek viacerým rokom v politike natoľko známe, aby ste mohli byť úspešný?
Dvakrát sa mi podarilo dostať do národnej rady tak, že som sa prekrúžkoval. Veľmi ma to teší, lebo je to isté zrkadlo mojej práce. Bez ohľadu na to, čo si myslím ja, v konečnom dôsledku rozhodnú voliči. Najbližší rok budem diskutovať s aktérmi v krajskej a komunálnej politike, čo bude pre kraj najlepšie, a uvidíme, či o svojej vízii presvedčím aj ľudí.
Dôvera v politiku neustále klesá. Neľutujete, že ste opustili biznis a vrhli sa do rozbúrených vôd politiky?
V roku 2010 som bol zvolený za poslanca národnej rady a za tie roky sa stále necítim ako politik. Oveľa viac sa cítim byť občanom, cestovateľom, iniciátorom dobrých nápadov, komunikátorom a otcom. Neľutujem, v komerčnej sfére som už zakúsil všetko, po čom som túžil, a v roku 2010 nastal čas posunúť sa ďalej.
Prečo ste sa rozhodli kandidovať na župana? V parlamente nie je dosť priestoru na realizáciu?
Aj napriek tomu, že viac ako šesť rokov pôsobím v slovenskom parlamente, pochopil som, že nie všetko sa dá z tejto pozície ovplyvniť. Mnohé zákony sú totiž príliš všeobecné, nereflektujú konkrétne problémy konkrétnych ľudí a proces ich prípravy je zdĺhavý. A výsledok často rozpačitý. Iné je to na regionálnej a komunálnej úrovni. Tu vznikajú konkrétne situácie, problémy aj riešenia. Tu je zmena najviac potrebná a viditeľná. Občania najlepšie rozumejú a vidia, či máme opravené cesty, funkčné zdravotnícke zariadenia, kvalitné školy, dobré sociálne služby, atraktívne podujatia.
Podľa vás sa musíme s islamským terorizmom naučiť žiť. Je to totiž podľa vás realita súčasnej Európy. Nie je to strašne pasívny postoj? Malo by dobro akceptovať zlo?
Stotožňujem sa s citátom Edmunda Burka, že na to, aby prevládlo zlo, stačí, aby dobrí ľudia nič nerobili. Proti zlu treba bojovať. Tvrdo a nekompromisne. Či sa nám to páči, alebo nie, islamský terorizmus je realita Európy a realita súčasného západného sveta. Ja pred ňou nezatváram oči, ale, naopak, konštatujem, že hrozby sú prítomné, a preto by sme si mali oveľa viac vážiť naše hodnoty a chrániť ich. Proaktívne, lebo čoskoro môže byť neskoro.
Čítali ste si diskusiu pod článkom s týmto názorom? Dosť ľudí s vami nesúhlasilo. Či by mal byť politik nositeľom nejakých vznešených, humanistických ideí, alebo či by mal odrážať trochu aj vnímanie spoločnosti…
Ľudia majú z toho, čo sa deje vo svete, strach. To im nemožno zazlievať. Na strane druhej, úlohou politikov by nemalo byť hovoriť len to, čo chcú ľudia počuť. To je populistické a nezodpovedné. A keď islamskí teroristi vyhlásili vojnu našej civilizácii, nemáme na výber. No nemali by sme pritom rezignovať na naše základné hodnoty.
V Banskobystrickom kraji sa chystáte obsadiť voľby do VÚC Martinom Klusom. Hneď po oznámení jeho kandidatúry sa iný kandidát vyslovil v tom zmysle, že ide o trieštenie opozičných síl. Ako je to vo vašom prípade, budete kandidátom celej opozície okrem Sme rodina?
Martin Klus je veľmi dobrý kandidát, odborník, cieľavedomý a zanietený človek, ktorý má veľkú šancu uspieť. Budeme sa snažiť získať preňho čo najväčšie spektrum podporovateľov. Do volieb je rok, medzitým sa môže veľa vecí ešte zmeniť. Azda najviac môže zamiešať karty zmena systému volieb z dvojkolových na jednokolové. Ja sa budem uchádzať o širokú podporu komunálnych politikov, tretieho sektora, občianskych aktivistov i politických strán.
Ktoré tri veci by ste v Bratislavskej župe zmenili? Ktoré konkrétne nápady by ste chceli presadiť?
Precestoval som veľa krajín a viem, že veci sa dajú robiť lepšie. Ani trochu nepochybujem o tom, že náš región má na viac. Že na cestách môže byť menej dopravných kolón, že zdravotnícke zariadenia môžu slúžiť ľuďom, že školy môžu byť kvalitnejšie a že okolo nás môže byť viac zelene. Som presvedčený o tom, že podobne ako firmu, aj župu možno riadiť efektívne a riadenie orientovať na výsledky. To je moja predstava o tom, čo by som chcel presadiť.
Čo si spontánne predstavíte pri slovách „osem rokov župy za Pavla Freša“?
Nerád by som hodnotil minulosť, pozerám sa skôr do budúcnosti. Ak by som však mal v krátkosti zhodnotiť doterajšie fungovanie župy, povedal by som, že nebol využitý celý potenciál nášho kraja a je možné riadiť ho efektívnejšie.
