Máte za sebou prvý mesiac vo funkcii poslanca NR SR. Ako svoje pôsobenie v parlamente hodnotíte?
Práca poslanca je veľmi zaujímavá. Za ten krátky čas som sa niekoľkokrát zapojil faktickými poznámkami do rozpráv, vystúpil som aj samostatne, napríklad k zmene rokovacieho poriadku, a raz som robil spravodajcu návrhu zákona. Je ešte veľa oblastí, kde sa potrebujem učiť od skúsenejších kolegov. Kolegovia z OĽaNO-NOVA sú veľmi ochotní a trpezliví pri zasväcovaní do parlamentnej politiky. Čiže stres už opadol, je potrebné začať systematicky sledovať jednotlivé návrhy zákonov a aj odporúčania odborníkov z jednotlivých oblastí.
Práca poslanca ma začína stále viac baviť, hlavne preto, že popri parlamentných povinnostiach si dokážem nájsť čas na komunikáciu s voličmi. Napríklad dnes som sa radil s vynikajúcim ekonómom o štátnom rozpočte, potom som moderoval dobrovoľníkov, ktorí sa podujali pomáhať ľuďom v núdzi v Žiline, a následne sme s OZ Proti korupcii pripravili diskusiu s pánom Šulíkom. Dni plynú veľmi rýchlo, ale agenda je napínavá a napĺňa ma zmyslom.
Pohybujete sa v prostredí „veľkej politiky“, už ju len nesledujete sprostredkovane cez médiá. Vidíte veci teraz inak?
Áno, mám nový pohľad na politiku. Na jednej strane vnímam ľudskú stránku politikov aj strán, ktoré sú problémom Slovenska, ako napríklad SMER-SD. Sú to tiež len bežní smrteľníci a snažia sa žiť svoj život podľa svojho presvedčenia. Čo ma ale veľmi vyrušuje, je, že títo politici sú často ako „odpojení“ od svojho vnútorného hlasu – svedomia, ktoré ich nabáda konať dobro a zasadzovať sa za spravodlivosť v spoločnosti aj na úkor svojho pohodlia.
Mnohé neprípustné javy ako korupcia v rezortoch sa pre nich stala „bežnou“ súčasťou politiky a ľudí ako Veronika Remišová nedávno jeden z nich označil ako „udavačov“. Hrdinku boja za spravodlivú spoločnosť takto pomenoval. A to je smutné, že väčšinovú koalíciu tvoria ľudia bez chrbtovej kosti.
V radoch opozície by som privítal efektívnejšiu kooperáciu medzi stranami, aby opozičný blog OĽaNO-NOVA a SaS bol kompetentnou alternatívou pre Slovensko. Som rád, že vo vzťahu k budúcoročným voľbám do VÚC vzniká niečo súdržné a zaujímavé pre voličov.
Nadviazali ste už nejakú spoluprácu s niektorým z poslaneckých kolegov? Do akej iniciatívy ste sa stihli zapojiť?
Áno, zoznámil som sa s viacerými kolegami aj z iných klubov. Rád sa pozhováram napríklad s pánom Jurzycom, s ktorým nás spájajú sliezske korene (aj mená), ale aj so Zsoltom Simonom či Bélom Bugárom.
Tomu aj do očí poviem svoje výhrady voči nekonaniu vo vzťahu ku Kaliňákovi, ktorý by v slušnej krajine už dávno pod verejným tlakom odstúpil. Ako môže exekutívny šéf policajtov nestranne vyšetrovať sám seba? Žiaľ, drží sa zubami, nechtami a zdá sa, že polícia sa s pomocou kriminálnych osôb snaží škandalizovať ľudí ako Daniel Lipšic a Gábor Grendel, ktorí sú známi svojím protikorupčným a protimafiánskym zápasom.
Ale späť k otázke. Momentálne sa zapájam do skupiny, ktorá pripravuje definovanie rodinnej politiky, pripravujem sa na blížiacu sa schôdzu k štátnemu rozpočtu, ako člen kontrolného výboru SIS som sa zúčastnil na školení amerických a nemeckých spojencov ohľadom bezpečnostných hrozieb, venujem sa niektorým kauzám v doprave, kde nám pre korupciu utekajú obrovské peniaze, ktoré by mohli slúžiť na skvalitnenie nemocníc a zvýšenie platu učiteľov.
Presadzujete už aj nejakú vlastnú iniciatívu, ktorú ste avizovali pri vstupe do parlamentu?
Zúčastnil som sa dvoch besied so študentmi aj na tému korupcie, pomáham organizovať protikorupčné programy pre verejnosť. Snažím sa byť aktívny vo výboroch, čo niekedy dvíha tlak poslancom SMER-u a SNS, minule na mňa jeden aj nakričal.
V parlamente ste nahradili výraznú osobu, ktorou bol Daniel Lipšic. Stretli ste sa s porovnávaním vás a jeho? Cítite nejaký tlak na svoju osobu?
Nie. Každý sme originál, ale Dano Lipšic určite chýba.
Ste členom Ústavnoprávneho výboru NR SR a Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS. Čo považujete za najpálčivejší problém v týchto oblastiach?
V porovnaní s nemeckým a americkým parlamentným systémom má opozícia oveľa menej kompetencií a účinných možností na kontrolu vládnej moci. Neexistujú špecializované vyšetrovacie parlamentné výbory, ktorým by bola vláda povinná predkladať akékoľvek dokumenty. Tu aj poslanecký prieskum musí vziať na vedomie výbor a v každom má väčšinu vládna moc. Takže takto si tu moc kryje chrbát a robí opozíciu bezzubou. Napriek tomu je OĽaNO-NOVA skutočne bdelým strážcom moci a dôkazom sú takmer každodenné odhalenia nekalých praktík a predražených štátnych služieb.
Budúci týždeň sme zvolali mimoriadny výbor na kontrolu SIS, budeme sa pýtať aj na to, prečo ľudia vedia, že keď vystúpia z autobusu, tak prechádzajú okolo naoko utajenej budovy SIS, ale aj to, kam tečú milióny eur skrytých pred akoukoľvek transparentnou kontrolou.
Viacerí politici spomínajú, že denne dostávajú veľa žiadostí o pomoc, medzi ktorými je aj finančná pomoc. Stretli ste sa s tým aj vy?
Stalo sa mi to raz, keď som sľúbil pomoc pri hľadaní práce, záujem pominul. Peniaze nedávam – radšej učím „chytať ryby“.
Ste jeden zo zakladajúcich členov Most-Híd. Od nich ste prešli do OĽaNO. Kde sa cítite lepšie? Myslíte si, že by toto mohlo byť hnutie, kde zakotvíte?
Samozrejme, sa cítim lepšie v OĽaNO. Vládne tu uvoľnenejšia atmosféra, cítiť úprimný záujem poslancov zlepšovať prostredie, v ktorom žijeme. Sú veľmi pracovití a ľudskí. Oveľa silnejšie vnímam týchto politikov ako ľudí, ktorí chcú slúžiť občanom, zlepšovať krajinu, v ktorej žijeme, a pracujú na tom. Nezaujíma ich technika moci, ktorá je často nosným motivátorom „štandardných“ strán. A to je tá brzda, preto Slovensko nie je a ešte nebude dlho Švajčiarsko, hoci na to máme.
