Gesto zmrazovania platov, ktoré má ukázať, že „aj my na sebe vieme šetriť“, je pôvodne plodom finančnej krízy. Vtedy sa so zmrazovaním poslaneckých platov začalo a od vtedy sa to stalo bežným vládnym nástrojom populizmu, zhodujú sa analytici. Reálne je však dávno po kríze a ekonomika rastie, tak prečo sa stále slovenskí poslanci „uskromňujú“?
Súčasný plat poslanca národnej rady, ktorý dochádza do Bratislavy, je 3576 eur. Za normálnych okolností by tento plat každoročne narastal podľa analytikov preto, aby sa zabezpečila motivácia schopných ľudí vstupovať a pokračovať v politike a zároveň, aby odrádzal politikov benefitovať z funkcie aj iným, nemorálnym či dokonca nezákonným spôsobom. Plat by sa teda po siedmich rokoch zmrazovania zvýšil v januári o 1055 eur v hrubom. Keďže vláda však trvá na pokračujúcom zmrazovaní, plat ostane na pôvodnej úrovni. Ak by sa však pre prerušenie reťazového zmrazovania rozhodli poslanci o rok, bol by nárast v januári 2018 vyšší o ďalší rok. V praxi by si totiž poslanci vyplatili zvýšenie za už osem rokov oproti súčasným siedmim. O tri roky napríklad by pri súčasnom ekonomickom vývoji bol nárast až o 1500 eur. Zjednodušene povedané, každý ďalší rok zmrazovania vo výsledku prispeje k zvýšeniu sumy, o ktorú platy skokom nakoniec narastú.
Iniciátorom zmrazovania je už od roku 2008 Robert Fico, podľa neho ide o principiálnu vec a plánuje v nej pokračovať aj po budúce roky. O tom, že by si platy znížili poslanci natrvalo, však premiér počuť nechce. Takýto návrh novely zákona už predložil do parlamentu nezaradený poslanec Miroslav Beblavý. Podľa predsedu koaličnej strany Most-Híd Bélu Bugára nie je osemročné zmrazovanie platov normálne a prikláňa sa k systémovej zmene, Beblavého novelu však tento rok nepodporí. Na pokračujúcom zmrazovaní trvá Smer-SD aj SNS. Je teda jasné, že zmrazovací maratón bude pokračovať ďalej a trvalé riešenie poslaneckých platov je v nedohľadne. Informáciu priniesol denník SME.
Autor: Dominik F.
