Migranti z preplnených táborov v Grécku presne vedia, čo chcú, ale presun do krajín východnej Európy to väčšinou nie je. Cieľom azylantov sú najčastejšie Nemecko, Veľká Británia alebo škandinávske krajiny. Ani zďaleka nie všetkým sa to však podarí. Väčšina sa zasekne v gréckych či talianskych utečeneckých táboroch, kde to napriek humanitárnej pomoci nie je nič príjemné.
Len zo samotného Grécka odišlo s pomocou OSN už viac ako 4 000 migrantov. Tí všetci sa rozhodli od vlaňajška vrátiť domov napriek tomu, že pochádzajú z krajín rozvrátených vojnovými konfliktmi, alebo to aspoň tvrdia pri žiadaní o azyl.
Tím investigatívnych novinárov Global Post Investigations sa bol pozrieť na životné podmienky migrantov priamo v utečeneckých táboroch v Grécku. Tie sú plné aj preto, že takzvaná balkánska cesta, ktorú používali pašeráci ľudí a migranti ešte vlani, je zablokovaná.
Balkánskou cestou sa teda do Európy už nedostane takmer nikto a o to viac ľudí prichádza na lodiach z Afriky cez Stredozemné more. Migranti tak končia najmä v Grécku, Taliansku či Španielsku. Sú to však práve grécke ostrovy, na ktorých pristane najviac migrantov na vetchých člnoch. Podľa štatistík OSN žije v táboroch gréckych ostrovov viac ako 16 000 migrantov. Ďalších 35 000 ich potom žije v táboroch na pevnine.
Dajte mi peniaze a odídem
Väčšina migrantov sa nechystá zostať v ekonomicky zničenom Grécku. Mieria do bohatších regiónov Európskej únie a ich predstavy o živote na Západe sa nezhodujú s realitou gréckych utečeneckých táborov.
Novinári Global Post Investigations sa pri návšteve zariadení na gréckych ostrovoch stretli aj s migrantmi, ktorí sa pre podľa nich katastrofálne podmienky na život chystajú na cestu domov. Peniaze však väčšinou minuli na cestu do Európy a dostať sa domov je problém. Dokonca sa objavili aj pašeráci ochotní prepravovať migrantov tam, odkiaľ prišli.
Ešte vo februári tohto roka, keď tábory neboli ani zďaleka také preplnené ako teraz, jeden z migrantov Thaer Al Nahir zo Sýrie investigatívcom z Global Post povedal, že ak by mu dali peniaze na cestu, vrátil by sa hneď do Sýrie. „Smrť je tam rýchla, tu je to pomalé umieranie,“ zhodnotil Sýrčan život v Grécku.
Nemôžu si vyberať
Grécko na tom nie je dobre. Ekonomika je zničená krízou a hospodársky rast sa stále nepodarilo naštartovať. Starať sa o vyše 50 000 migrantov závislých od humanitárnej pomoci preto nie je jednoduché a štátna pokladnica tým napriek pomoci mimovládnych organizácií trpí. Nezamestnanosť je na úrovni 23 % a ekonomika sa namiesto rastu scvrkáva.
Život v Grécku tak nie je ľahký ani pre miestnych a migranti sú na tom ešte o niečo horšie. Nie preto div, že sa snažia dostať do bohatších krajín EÚ. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v pondelok uviedol, že takéto správanie sa je pohoršujúce. „Je neakceptovateľné, aby migranti v Grécku a Taliansku odmietali nastúpiť (v rámci relokácie) do lietadiel smerujúcich inam než do Nemecka,“ skonštatoval Juncker.
Premiestňovanie migrantov na základe takzvaných referenčných čísel (kvót) začala EÚ uplatňovať vlani v septembri. Takýmto spôsobom chce Brusel presunúť 160 000 azylantov z krajín najviac zasiahnutých migračnou krízou. Doposiaľ sa podarilo premiestniť len niečo viac ako 7 000 ľudí. Krajiny východnej Európy vrátane Slovenska migrantov odmietajú prijímať na základe čísel pridelených Európskou komisiou.
- Reklama -
