Tomský sa následne zamýšľa nad tým, čo sa stalo, že sa tak nečakane v prezidentskom dueli presadil podľa jeho slov nafúkanec, demagóg, hulvát a neviem čo ešte, ktorý už azda porušil všetky normy slušného správania. „Aký paradox, že neobľúbenú, studenú a manipulatívnu ženu, ktorá už raz primárky prehrala a znamená pokračovanie Obamovej vlády, by hravo porazil ktokoľvek z tých, ktorí v súboji proti Trumpovi neuspeli. Voľba menšieho zla je niekedy nutná, ale ešte nikdy nevolilo v Amerike toľko ľudí len z odporu voči kandidátovi druhej strany. Oba tábory nenávisti sú takmer vyrovnané,“ podotýka Tomský.
„Kam sa podelo ešte nedávno také typicky americké, puritánske zaujatie pre kultivovaného, morálne bezúhonného kandidáta na najvyšší post? Koľko energie bolo vždy vynaloženej na prešetrenie manželskej vernosti a daňových odvodov? Čo posadlo trinásť miliónov voličov republikánov, aby presadili trikrát ženatého sukničkára, hulváta a narcistu? Ale ani na opačnej strane nevadili pochybnosti o zlyhaní ich dámy v ministerskej funkcii, čo by kedysi bohato stačilo na diskvalifikáciu,“ podotkol Tomský. Podľa jeho slov si liberálne médiá aj mnohí konzervatívci vysvetľujú Trumpov úspech mobilizáciou robotníckej a nižšej strednej vrstvy.
Macháček sa pre zmenu zamýšľa nad tým, či v Amerike môže byť fašizmus. „Sledovať v ostatných dňoch komentáre a analýzy v amerických médiách je dosť nepríjemné. Aj obvykle triezvi analytici hádžu všetko za hlavu a na rad prichádza naliehavosť, apel a pátos. S vedomím toho, že sa USA nachádzajú na dejinnej križovatke, sa komukoľvek javí ako povinnosť, aby sa ešte pokúsil presvedčiť nejakých voličov. Nadhľad je preč, patriot musí ísť ,do boja‘, aj keď zatiaľ len slovne,“ konštatuje Macháček.
Následne si všíma komentár známeho politológa Fareeda Zakariu, ktorý v CNN vystúpil s apelatívnym komentárom, v ktorom nazval Trumpa nebezpečným autoritárom a „rakovinou americkej demokracie“.
„Zakaria – vynálezca termínu ,neliberálna demokracia‘ – potom ukázal divákom, kde sú na mape Poľsko, Maďarsko a Turecko, a zdôraznil, že aj v týchto krajinách bola donedávna liberálna demokracia. USA sa podľa Zakariu nemôžu utešovať tým, že v nich nemôže vzniknúť niečo podobné ako v Poľsku či dokonca Turecku len preto, že predstavujú najstaršiu a najspoľahlivejšiu liberálnu demokraciu na svete,“ poznamenal Macháček.
Otázka, či môže v USA s voľbou Trumpa skončiť konštitučný liberalizmus, napadla podľa komentátora aj britskému denníku Financial Times a ich americkému komentátorovi Edwardovi Lucovi. „Otázkou, či sa môže Amerika zvrhnúť na fašistický štát, sa však dnes zaoberajú aj takí renomovaní myslitelia, ako je napríklad Mark Mazower, historik z Columbia University. Keď si to podľa neho porovnáme s Mussoliniho Talianskom či hitlerovským Nemeckom, napríklad nikto nevolá po vláde jednej strany,“ dodáva Macháček s tým, že Trumpa však už mnohí medzi fašistov zaradili.
„Gideon Rachman z FT sa vo svojom blogu pokúsil o istú summary. Neokonzervatívec Andrew Sullivan hovorí, že Trump už znásilnil všetky základné normy liberálnej demokracie: chce vraj poslať oponentov do väzenia, odmieta nezávislosť justície, nechce uznať výsledky volieb, je advokátom mučenia, verí bizarným teóriám a pod. Novinár Robert Kagan zase tvrdí, že základnou charakteristikou fašizmu je kult silného lídra a ten Trump spĺňa. Taliansky fašizmus, nacizmus a frankizmus predstavovali podľa Kagana ideologicky nekoherentný guláš. Ale spoločného mali práve toho silného lídra,“ uzatvára Macháček.
