Premiér vyjadril poľutovanie nad týmto čínskym aktom pomsty, avšak naznačil, že vinníkom má byť prezident Kiska. „Mrzí ma, že namiesto toho, aby sme dávali energiu do ďalších projektov, musíme naprávať škody, ktoré boli napáchané,“ vyhlásil Fico.
Otázka je, o akých reálnych škodách vlastne premiér hovoril, ako píše Márius Kopcsay v komentári pre denník SME. Slovensko-čínsky obchodný vzťah je totiž v zásade výhodnejší pre Čínu a je skôr v jej záujme, aby fungoval. Krajina totiž exportuje obrovské množstvo tovaru smerom na Slovensko, ktorý odtiaľto nezriedka ešte pokračuje do západnej Európy. Natíska sa tak otázka, či týmto narušením slovensko-čínskych vzťahov môže skutočne utrpieť Slovensko ako krajina alebo skôr len konkrétne podnikateľské aktivity „smeru blízkych“ osôb.
Čína sa tak stáva ďalším kameňom úrazu medzi premiérom a prezidentom. Fico sa snaží v tomto spore vystupovať ako racionálny a rozvážny politik a vyhlasuje: „Do žiadneho konfliktu s prezidentom ma nikto nedotlačí,“ popritom poukazuje na príklad Mečiara a Kováča. Kopcsay píše: „Lenže táto paralela je pre Fica nešťastná a bolestne pravdivo pomenúva dnešnú realitu: V konflikte Mečiar – Kováč, boli jasne rozdelené roly dobra a zla. Mečiar zastával neobhájiteľnú nedemokratickú politiku vulgárne napĺňajúcu mocenské a ekonomické záujmy vládnucej vrstvy. Preto by Fico s týmto príkladom nemal operovať, aby neupozorňoval, že reprezentuje štát s podobnou charakteristikou.“
Dôsledkom napätia medzi najvyššími ústavnými činiteľmi je však aj strata konsenzu ohľadom zahraničnej politiky, čo ohrozuje smerovanie Slovenska v budúcnosti. Rozpory v zahraničnej politike a štát unesený záujmovými skupinami sú podľa Kopcsaya takými závažnými témami, že by pre Slovensko bolo oveľa horšie, keby sa predmetom konfliktu nestali.
Autor: Dominik F.
